Dízlový motor V12 mal v MAZe 541 maximálny výkon 500 k pri 1 800 ot/min a krútiaci moment 1 960 Nm pri 1 200 ot./min. Spotreba bola tiež dych berúca. 130 l nafty na 100km.
MAZ 541 slúžil na ťahanie lietadiel na moskovskom letisku Šeremetievo
Nuž, jeho poslaním bolo ťahať lietadlá na moskovskom letisku Šeremetievo. To do značnej miery vysvetľuje jeho tvar, hoci dnešné ťahače lietadiel vyzerajú úplne inak. MAZ 541 mal na rozdiel od súčasných strojov kabínu v strede. Musel však ponúknuť dobrý výhľad nielen dopredu, ale aj dozadu. Dnes túto požiadavku konštruktéri riešia kabínou, ktorá sa dá posunúť smerom hore. V roku 1959 to však ruskí inžinieri vyriešili tvarom karosérie, ktorá pripomína práve sedan. Vozidlo malo navyše riadenú iba prednú nápravu, čo znamenalo, že nebolo úplne jednoduché sa s ním otočiť. Aj preto, no najmä kvôli tomu, aby s ním vedel vodič čo najpresnejšie nacúvať k lietadlu, malo dva volanty s kompletným riadením (pedále, radiaca páka) otočené chrbtom k sebe. MAZ 541 musel navyše svojim tvarom aj reprezentovať. Letisko Šeremetiovo bolo totiž prvé, čo zahraničné návštevy videli v Rusku.
Technickým základom pre MAZ 541 bol sklápač MAZ 525.
Technicky vychádza MAZ 541 z veľkého nákladiaku MAZ 525. Mal však menšie predné kolesá a motor z tanku. Rovnaký dízlový 12-valec totiž poháňal aj tanky BT-7M, T-34 a KV. Mal zdvihový objem 38,8 litra, kompresný pomer 14 až 15:1 a jeho valce zvierali uhol 60°. Tiež mal 4 ventily na valec a dva vačkové hriadele v hlave. Podľa špecifikácie dosahoval výkon 375, 400, 450, 500, alebo 600 koní. V MAZe 541 mal 500 k pri 1 800 ot/min a krútiaci moment 1 960 Nm pri 1 200 ot./min. To sú aj dnes úctyhodné hodnoty, no na tento účel celkom opodstatnené. Samotné vozidlo totiž vážilo 28 230 kg a bolo určené na ťahanie 85 tonových lietadiel. Tomu zodpovedá aj spotreba 130 l/ 100km, hoci maximálna rýchlosť neprekročila 30 km/h.
MAZ 541 bol v službách letiska od roku 1959 do 70-tych rokov. Počet vyrobených kusov nie je úplne známy. Niektoré zdroje totiž uvádzajú iba 3 a iné až 13. Nie je navyše ani známe, či sa nejaký kus zachoval až dodnes. Ak hej, tak je zrejme zašitý niekde mimo svojho pôsobiska. Nič nenaznačuje, že by sa aspoň jeden kus dostal do múzea. Je totiž dokonca problém nájsť aj fotografie tohto dnes už zabudnutého stroja.
Dnešné ťahače lietadiel riešia výhľad dozadu zväčša vysúvaním kabíny smerom hore.
Ťahač lietadiel Douglas DC10/44
Zdroj: autoforum
