Vovlo S80
Teľké Volvo u nás bežne stretnete. Dokonca nie sú až tak drahé, ako by sme mohli očakávať. Poviete si, je to konzervatívne a na pohľad nudné auto. No Volvo prosto také je (i keď o posledných modeloch sa to tvrdiť nedá). A predsa dokázali sem tam predstaviť vlka v rúchu baránka - Volvo S60R alebo Volvo V70R. Ja si však spomeniem na ich väčšieho a mladšieho brata, Volvo S80 s motorom 4,4l V8, ktorý vyvinuli spolu s Yamahou. Zvláštne je, že inžinieri tento motor umiestnili priečne. Na dĺžku motor meria 754 mm a na šírku 635 mm. Hlavy a blok motora tvorí hliník a celková hmotnosť motora je 190 kg. Uhol zovretia valcov 60°. To malo za následok, že sa motor nesprával zamatovo jemne ako by V8 mal, ale poskakoval. Tak mu inžinieri pridali vyvažovací hriadeľ, ktorý sa točí v protismere kľuky, a tlmí vibrácie. Motor poskytuje výkon 232 kW (315 koní) pri 6000 otáčkach a najväčší krútiaci moment 440 Nm pri 4000 otáčkach. Tento motor tvorí základ pre skvelý športiak Noble M600. Doplnili ho o 2 turbá od Garett-u a má výkon 650 koní. Viete si predstaviť, čo musí v tomto aute robiť? Noble M600 nemalo ABS, TCS ani ESC, tak vodičovi neodpustilo žiadnu menšiu chybu.
Audi S4 (b6)
Mám pocit, že Audi rado robí modely S na preskáčku. Napríklad do modelu S4 (pozor S4 sa kedysi označoval predchodca S6. Vychádzala z modelu 100, interné označenie C4) v 90. rokoch najprv dávali „maličký“ 2,2 turbo motor, ktorý následne doplnili o „veľkú“ atmosféru 4,2 litra. Následne pri modeli S4 (základ Audi A4 B5) sa vrátili opäť k turbu (2,7T) a jeho nástupca Audi S4 (základ Audi A4 B6) ponúkal atmosféricky 4,2 litrový V8 s 5 ventilmi na valec! Ten predávali vo všetkých troch karosárskych verziách – sedan, kombi, a kabrio. Tento model mal však veľmi krátku životnosť (od r2003 do konca r2005). Ako základ pri vývoji motora poslúžila 4,2-ka z Audi A8. Motor ako taký prináša riadnu porciu výkonu, konkrétne 253 kW (344 koní) pri 7 000 otáčkach za minútu a krútiaci moment 410 Nm pri 3 500 otáčkach za minútu. Poviete si, celkom dosť, však? Motor používal aj Spyker C8 kde ho odladili na takmer 400 koní. Ak sa však solventný zákazník rozhodol, že chce ešte viac, k dispozícii bol i twin-turbo motor s takmer 600 koňmi.
_sedan_02.jpg)
Toyota Camry 3,5 V6 (XV40)
Na našich cestách ju stretnete len výnimočne. Jedná sa zväčša o individuálny dovoz. Celkom populárna je však v USA a v Rusku. Ide o priestranný sedan so skvelým motorom 2GR-FE s výkonom 200 kW (272 k) a dvojitým časovaním ventilov. Motor ako taký u nás bežne nájdete v SUV Lexus RX350. Tento bije ako srdce v športiakoch Lotus Evora a Evora GTE (upravená 4 litrová verzia so 470 koňmi) a v Lotuse Exige S, kde je doplnený o prepĺňanie v podobe kompresoru a poskytoval výkon približne 350 koní.
Ford Mondeo ST220
Ford Mondeo ST220 nadväzoval na Mondeo ST200. Kým ST200vka u nás rozšírená nebola, ST220 sem tam stretnete i u nás. Ale dobré kusy sa veľmi rýchlo míňajú. V ponuke modelov Mondeo ST boli všetky tri karosárske verzie. Pod kapotou sa nachádzal atmosférický vidlicový 6 valec s objemom 3,0 litre s výkonom 166 kW (226 koní) a 280 Nm. Z dlhodobého hľadiska je tento motor spoľahlivý, avšak po čase ho začala trápiť zvýšená spotreba oleja. Spoločnosť Noble si uchmatla tento motor pre ich starší a menší model, Noble M400. Technici si ho vzali do parády a výsledok naozaj stál zato. 425 koní, zrýchlenie z 0-100km/h za 3,3 sekundy. Maximálna rýchlosť siahala k hranici 300 km/h.
BMW 750i (e32)
Posledné dve predstavované autá sú od nepamäti veľkí rivali. BMW radu 7 a Mercedes triedy S ponúkajú to najlepšie, čo sa dá na trhu dostať. A to platí i dnes. Bmw 750i E32 bola vrcholná verzia. Motor s objemom 4988 cm3 má v Nemecku prvenstvo – prvý V12 od 2. svetovej vojny, ktorý Nemci vyrobili. Debutoval v roku 1987. Motor nebol extra zložitý, mal len 24 ventilov. Avšak o elektronike v aute sa to nedalo povedať. Mnoho systémov bolo na motore zdvojených. Od riadiacej jednotky DME 1.2 cez elektromotoricky ovládané škrtiace klapky (systém EML) až po sacie potrubie. Jeho blok bol vyrobený z hypereutektickej hliníkovej zliatiny s vnútornými plochami valcov z Alusilu. V12 bol spojený výhradne so samočinnou prevodovkou ZF 4HP22. Z hľadiska výkonu bol agregát možno poddimenzovaný, akokoľvek sa tých 300 koní (220 kW) zdalo byť v čase vzniku neskutočných. Motor prešiel vývojom, použili ho v BMW 850 CSi, kde jeho objem narástol na 5576 cm3, a celkovo sa z neho mohlo tešiť len 1 510 zákazníkov. Už to by sa dalo povedať, že bolo dosť. Vývoj šiel ďalej a motor si vzali do parády v McLarene. Vložili ho do McLaren F1. Objem zas o čosi narástol na 6,1 litra, pridali ďalšie 2 ventily a v spojení s variabilným časovaním ventilov dosahov výkon 461 kW (627 k).
Mercedes-Benz S600 (W140)
Keď už stará W126 strácala dych a konkurent BMW 7 naberal na sile, Mercedes predstavil novú S typ W140. Vyslúžil si prezývku Mamut. Najlepšie, čo ste mohli v tej dobe od Mercedesu dostať, bol 6,0 litrový V12 s rozvodom DOHC. Ten ponúkali v rokoch 1991 - 1993 s výkonom 300 kW (407 k) a 580 Nm, a následne ho v roku 1993 mierne priškrtili na 290 kW (394 k) a 570 Nm. Zrýchlenie limuzíny z 0-100 km/h sa pohybovalo okolo 6,5 sekundy. S-ko poskytlo svoje srdce pre prvý model Pagani Zonda C12 v roku 1999. Motor ostal nezmenený, avšak Zonda dostala manuálnu prevodovku. Zrýchlenie z 0-100 trvalo iba 4,2 sekundy. Spolu ich postavili len 5 kusov – z toho jeden na crash testy a jeden na výstavy. Spoločnosť Pagani dokonca nedávno ponúkla žene zo Švajčiarska, že odkúpi jej Zondu C12 a uschová ju na historické účely. Pani si je však asi veľmi dobré vedomá, aké dedičstvo má, a odmieta auto predať.
