Ako vznikli a čo hodnotia testy Euro NCAP?

Bezpečnosť na prvom mieste

S rastúcim počtom automobilov v druhej polovici minulého storočia rástol aj počet nehôd a s nimi aj počet vážnych a smrteľných úrazov. Technický pokrok mal navyše za následok prirodzený rast výkonu a teda aj rýchlostí, ktorými ľudia jazdili. Bolo preto iba otázkou času, kedy sa niekto začne zaoberať bezpečnosťou. V Európe dostala táto téma viac vážnosti v 70-tych rokoch, keď sa spojili vlády niekoľkých krajín a vytvorili European Experimental Vehicles Committee (EEVC). Bola to komisia, ktorá mala určiť rôzne aspekty hodnotenia bezpečnosti osobných áut. Následný výskum vyvrcholil začiatkom 90-tych rokov do uceleného procesu testovania ochrany posádky pri čelnom a bočnom náraze a ochrany chodcov. Ich zavedeniu do európskej legislatívy sa však veľmi silne bránili samotní výrobcovia. Preto v júni roku 1994 britské Ministerstvo dopravy spustilo New Car Assessment Programme (program hodnotenia nových áut), čiže NCAP v Spojenom kráľovstve. Program slúžil ako vzor, ktorý sa mal rozšíriť po Európe. V roku 1995 k téme NCAP zasadla európska komisia a o rok neskôr sa k projektu pridali aj FIA, organizácia International Consumer Research & Testing (ICRT) a agentúra zodpovedná za cestnú sieť vo Švédsku, Swedish National Road Administration (SNRA). V decembri 1996 teda vznikla organizácia Euro NCAP, ktorej poslaním je testovať a vyhodnocovať následky zrážok na vedeckom základe. Testovacie centrum najskôr sídlilo vo Veľkej Británii, no v roku 1999 sa organizácia presťahovala do belgického Bruselu. Mimochodom podobná organizácia nie je iba výsadou Európy. Napríklad v  Austrálii  majú ANCAP, v Južnej Amerike Latin NCAP v Číne C-NCAP a v USA National Highway Traffic Safety Administration (NHTSA).

Hneď na jar 1997 si vzali na paškál 7 malých áut a výsledky vyvolali veľkú vlnu záujmu. Žiadne z nich totiž nedosiahlo 4 hviezdičky v ochrane dospelých pasažierov, čo bolo vtedajšie maximum. Výrobcovia pritom namietali, že pravidlá sú nastavené tak, že je táto méta nedosiahnuteľná. O pár mesiacov však Volvo V40 spomínané 4 hviezdičky dosiahlo a mýtus bol vyvrátený. Hodnotenie v tej dobe ale vyzeralo trochu inak ako dnes. Organizácia totiž hodnotila iba ochranu dospelej posádky a ochranu chodcov. Pri ochrane posádky hodnotenie zahŕňalo výsledky z troch nárazových testov. Prvým bol čelný náraz so 40% prekrytím pri rýchlosti 64 km/h, Prekážka pritom bola deformovateľná a simulovala auto podobnej veľkosti. Druhým bol náraz zboku na vodičove dvere rýchlosťou 50 km/h opäť deformovateľným telesom širokým 1 500 mm predstavujúcim auto. Tretí bol náraz na stĺp v oblasti vodičových dverí rýchlosťou 29 km/h. Auto tak dostalo hviezdičky za ochranu posádky aj chodcov zvlášť, pričom ešte neexistovalo spoločné celkové hodnotenie. Je teda iba prirodzené, že automobilky venovali viac úsilia ochrane posádky, teda svojich zákazníkov a hodnotenie ochrany chodcov v podstate nikto nebral do úvahy. To sa však neskôr zmenilo. Rovnako časom pribudla ďalšia hviezdička v stupnici hodnotenia. Mimochodom viete, ktoré bolo prvé auto s piatimi hviezdičkami za ochranu dospelej posádky? Ak ste tipovali opäť Volvo, asi vás sklamem. Bol to Renault Laguna v roku 2001.

Hodnotenie sa však stále vyvíja a zohľadňuje nové skutočnosti. Jedným z takýchto míľnikov bol aj rok 2003, kedy organizácia Euro NCAP začala testovať aj bezpečnosť detí v aute. Pri testoch používajú figurínu 18 mesačného dieťaťa a 3 ročného dieťaťa. Pridanie hodnotenia ochrany detí malo veľký vplyv na výrobcov automobilov a vývoj uchytenia detských sedačiek v aute. Ďalším významným rokom bol rok 2007, keď sa v hodnotení začala zohľadňovať aj prítomnosť a hlavne funkčnosť systému ESC v aute. V roku 2008 pridala organizácia Euro NCAP k testom aj náraz zozadu. Hlavným aspektom, ktorý v tomto prípade testujú, je možnosť zranenia krčnej chrbtice, na čo má vplyv najmä sedadlo a opierka hlavy. Test preto neprebieha s celým autom, ale iba so sedadlom vodiča. Tím Euro NCAP pri teste hodnotí geometriu operadla a opierky hlavy a možnosti nastavenia opierky hlavy a tiež jednoduchosť manipulácie. V druhej fáze nasleduje dynamický test, ktorý simuluje samotný náraz. Sedadlo s figurínou je pri ňom namontované na koľajniciach a náhla akcelerácia napodobní náraz zozadu. V Euro NCAP robia dynamický test pre tri stupne nárazu: slabý, stredný a silný; ktoré simulujú náraz v rýchlosti od 16 do 24 km/h. Predné sedadlá mohli v teste získať od 0 do 4 bodov, čo sa od roku 2009 zohľadňovalo v hodnotení dospelej posádky. Od roku 2014 už organizácia testuje ochranu pasažierov pri náraze zozadu aj na zadných sedadlách. Body v hodnotení pritom prerozdelili tak, že predné sedadlá môžu v najlepšom prípade dostať 3 body a zadné 1.

V roku 2009 prišla prvá významná zmena hodnotenia. Až dovtedy totiž dostalo každé auto tri hodnotenia samostatne v kategóriách ochrany dospelej posádky, ochrany detí a ochrany chodcov. Výsledky však ukazovali, že automobilky zameriavali svoje úsilie iba na ochranu posádky, či už dospelých alebo detí, no ochrana chodcov zostala v úzadí a v roku 2007 až 67% testovaných áut dosiahlo iba 2 hviezdičky za ochranu chodcov. Aj preto v Euro NCAP zaviedli nový systém hodnotenia, v ktorom už auto dostávalo hviezdičky za celkové skóre, ktoré zohľadňovalo ochranu dospelých pasažierov, detí, chodcov, ale aj elektronické systémy aktívnej bezpečnosti, teda systémy, ktoré pomáhajú nehode predísť. Už teda nestačilo iba ochrániť posádku. Dôležité začali byť aj systémy ako upozornenie na nezapnutý pás, čiže rôzne pazvuky, ktoré upozornia vodiča, že niekto nie je pripútaný. Svoju váhu nabrali aj systémy, ktoré pomáhajú neprekračovať rýchlosť, teda upozornia vodiča na maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku, alebo obmedzovače rýchlosti, ktoré pomáhajú udržať rýchlosť pod určitou hranicou.

So zmenou hodnotenia prišla v roku 2011 aj zmena spôsobu testovania systému ESC (elektronický stabilizačný systém). Ten je dokonca od roku 2012 povinný na európskom trhu. Nový test dostal anglický názov sine with dwell test a ide v podstate o robotizovaný losí test. Auto pri ňom ide rýchlosťou 80 km/h a robot prudko zatočí volantom doprava, doľava a zrovná volant. Test sa potom opakuje aj v opačnom smere. Pre lepšiu predstavu odporúčam pozrieť video nižšie.

Aj na testoch Euro NCAP je vidieť ako sa doba mení. Z pasívnej bezpečnosti, teda zmiernenia následkov nehody sa pozornosť pomaly presúva na aktívnu bezpečnosť, čiže predchádzanie nehode. Tento trend začal už v roku 2009 s novým hodnotením, pokračoval zmenou testovacej procedúry pre ESC a ide stále ďalej. V roku 2013 začala organizácia Euro NCAP testovať systémy autonómneho núdzového brzdenia AEB (Autonomous Emergency Braking). Prvé výsledky uverejnila v októbri 2013 a od januára 2014 zahrnula test AEB a test systému udržania v jazdnom pruhu, respektíve varovania pred vybočením z jazdného pruhu do celkového hodnotenia auta. Zatiaľ posledná zmena prišla začiatkom roka 2015. Inžinieri z Euro NCAP pridali to testovacej procedúry ďalší test. Je ním čelný náraz do nedeformovateľnej prekážky so 100% prekrytím. Dôvodom je neustále spevňovanie štruktúry áut čo prináša lepšiu ochranu v oblasti nôh a hlavy, telo však musí znášať väčšie sily v oblasti hrude a teda životne dôležitých orgánov. Cieľom je prinútiť výrobcov, aby ešte zlepšili pohlcovanie energie pri náraze. Nový test je tiež zameraný na väčšiu škálu ľudí a teda aj na menšie postavy. Pri teste totiž sedí figurína ženy za volantom a rovnako na zadnom sedadle za spolujazdcom.