V Taliansku síce sídlia najznámejšie dizajnové štúdiá ako Bertone, či Italdesign, no Alfa Romeo navrhla 4C vo vlastnej réžii. Dizajnéri z Alfa Romeo Centro Stile spolupracovali s inžiniermi, kým dostali auto do finálnej podoby. Ich úlohou bolo vytvoriť auto, na prvý pohľad dynamické, ale zároveň s aerodynamickým tvarom. Nesmelo byť príliš dlhé, ani príliš ťažké a už vôbec nie vysoké. A výsledok? Ten vidíte na obrázkoch. Navrhli nádherný dizajn, ktorý odkazuje na klasické autá zo 60-tych rokov, ale zároveň zahŕňa moderné prvky.
Inžinieri strávili viac ako 200 000 hodín vo veternom tuneli, aby vytvorili auto s najnižším odporom vzduchu, Cx = 0,34, ktoré generuje prítlak.
Pri tvorbe zovňajšku strávili inžinieri viac ako 200 000 hodín vo veternom tuneli optimalizáciami tvaru. Dokázali znížiť koeficient odporu vzduchu na Cx = 0,34. Z Alfy Romeo 4C tým urobili auto s najnižším odporom vzduchu, ktoré generuje prítlak. Čítate správne, 4C skutočne generuje prítlak. Navrhli ho tak, aby dosiahli negatívny koeficient vztlaku. Nepotrebuje žiadne krídla, kanardy, splitery, alebo generátory vírenia. Spolieha sa na svoj tvar a difúzor.
V interiéri je iba to, čo skutočne potrebujete
Keď si sadnete do auta, zistíte, že interiér je veľmi jednoduchý. Dizajnéri ho navrhli tak, aby všetky ovládacie prvky smerovali na vodiča. Pritom mysleli aj na hmotnosť auta. Márne by ste tu hľadali posilňovač riadenia, klimatizáciu (tú dostanete len na želanie), či nastaviteľné sedadlo spolujazdca. Sedíte v škrupine pripevnej ku karbónovému monokoku, pred sebou máte športový volant s ovládaním dvojspojkovej prevodovky TCT. Za ním je prístrojový panel systému DNA, prakticky jeden veľký TFT displej, ktorý zobrazuje všetky potrebné informácie v závislosti od jazdného režimu. Ak sa pozriete vpravo od volantu, vidíte stredový panel. Jednoduché rádio, ovládanie vetrania, pár tlačidiel, volič jazdného režimu a ručná brzda. Nič zložité. Ešte pár karbónových detailov a dokonalý výsledok je na svete.
Alfa Romeo 4C vsádza na technológie, ktoré používa nejeden supercar alebo pretekársky špeciál. Ako základ zvolili karbónový monokok. K nemu pripevnili predný, zadný pomocný rám a ochranný oblúk. Kvôli rozloženiu hmotnosti umiestnili motor v strede a použili zadný pohon. Dosiahli rozloženie hmotnosti 40:60 v prospech zadnej nápravy, čim získali väčšiu priľnavosť zadných kolies pri akcelerácii.
Alfa Romeo sa sústredila na nízku hmotnosť. Použila karbón, hliník, SMC a minimum ocele, aby znížila pohotovostnú hmotnosť na neuveriteľných 895 kg.
Použité materiály sú samostatnou kapitolou. Na 4C nájdete minimum ocele, všetko navrhli s ohľadom na minimálnu hmotnosť a tak tu oceľ nemá miesto. Celým autom sa tiahne karbón, hliník a SMC (Sheet Moulding Compound). Karbón tvorí 10% použitých materiálov, ale až 25% objemu, monokok váži len 65 kg. Vytvorili ho technológiu pre-preg, ktorá je odvodená od Formuly 1. Alfa Romeo je jediná značka, ktorá dokáže ročne vyrobiť viac ako 1 000 karbónových monokokov.
Karbónový monokok
Kvôli nízkej hmotnosti použili na všetky štrukturálne časti hliník. Pomocné rámy, ochranný rám hlavy a ramená podvozka vyrobili metódou Cobapress. Proces kombinuje výhody odlievania a kovania, čím komponenty získali ešte nižšiu hmotnosť a lepšie mechanické vlastnosti. Hliník nájdete aj v hybridných predných brzdových kotúčoch, kde oceľový kotúč pripevnili na hliníkový náboj a ušetrili 2kg na kolese.
Pre panely karosérie zvolili inžinieri SMC (Sheet Moulding Compound). Pýtate sa čo to je? Jedná sa o kompozit, ktorý má menšiu hustotu a väčšiu odolnosť ako oceľ. Týmto materiálom dokázali ušetriť až 20% hmotnosti oproti oceli. Alfa Romeo 4C je prvým autom na svete, ktoré používa SMC s hustotou 1,5 g/cm3. Len pre porovnanie, hustota ocele je asi 7,8 g/cm3 a hliníka asi 2,7 g/cm3. SMC má aj iné výhody, nedeformuje sa pri malých nárazoch ako hliník a je extrémne odolný voči chemickým a atmosférickým vplyvom. Navyše rozptyľuje zvuk, čím prispieva ku komfortu v interiéri.
Redukčnej kúre sa nevyhli ani okná, ktoré sú o 10% tenšie a o 15% ľahšie ako bežne používané. Špeciálne čelné sklo dokázali vyrobiť s hrúbkou len 4 mm! Nepoužili však sklo, ktorým nedokázali dosiahnuť aerodynamický tvar. Vďaka veľkému množstvu ľahkých materiálov konštruktéri stlačili pohotovostnú hmotnosť na neuveriteľných 895 kg.
