Nový materiál dokáže opakovane meniť svoj povrch.
Ako môže jamkovaný povrch znížiť aerodynamický odpor? Tento princíp je známy minimálne od 19. storočia odkedy ho používajú výrobcovia golfových loptičiek. Celá myšlienka tkvie v znížení vírenia vzduchu za loptičkou. Jamky totiž spôsobujú malé turbulencie, vďaka čomu sa obtekajúci vzduch odtrhne od plochy loptičky neskôr. Dôsledkom toho vznikne za loptičkou menší vír, tá má menší odpor a doletí ďalej. Prečo sa teda tento efekt už dávno nevyužíva aj na autách? Problém je, že jamkovaný povrch slúži na zníženie aerodynamického odporu iba pri nízkych rýchlostiach. Pri diaľničnom tempe by mal opačný efekt.
Rozdiel v prúdení vzduchu okolo hladkej a okolo jamkovanej karosérie môže priniesť úsporu paliva. Funguje však iba pri nízkych rýchlostiach. Pri vyšších rýchlostiach je vhodné karosériu opäť vyhladiť.
Vedci z Massachusettského technologického inštitútu (Massachusetts Institute of Technology (MiT)), však našli riešenie. Vyvinuli totiž materiál, ktorý vie opakovane a regulovateľne meniť svoj povrch. Tvoria ho dve vrstvy. Pevná vonkajšia a mäkká vnútorná. Keď klesne tlak vo vnútornej vrstve, vonkajšia vrstva sa zmrští a vzniknú drobné jamky. Podľa profesora Perda Reisa z MiT je na celom objave najzaujímavejšia opakovateľnosť, možnosť zapnúť a vypnúť štruktúru povrchu a ladiť ju. Objavitelia svoj vynález pomenovali chytrý premenlivý povrch (smart morphable surface), alebo skrátene smorph.
Mimochodom, použitie efektu jamkového povrchu na karosériách áut nie je úplne nový nápad. Zaoberal sa ním napríklad aj autor konceptu z úvodnej fotky. Jeho meno je Bez Dimitri a svoje dielo pomenoval Hexa. Koncept navrhol ako elektromobil, ktorý získaval energiu zo solárnych panelov zabudovaných v streche.
Zdroj: autoexpress
