Asi by ste na tomto mieste čakali siahodlhý životný príbeh. Netvrdím, že Enzo alebo Ferruccio mali nudný a nezaujímavý život. Avšak namiesto zoznamom dátumov chcem ich výročie pripomenúť udalosťou, kedy sa ich životy stretli a to naštartovalo niečo nové. Vtedy, v roku 1958 mal už Enzo Ferrari rozbehnutú kariéru ako málokto iný. Po odchode od Alfy Romeo už dlhé roky zásoboval pretekárske tímy komponentmi a v 1947 založil svoju vlastnú automobilku. Darilo sa mu ako mimo okruh, tak i na pretekárskych tratiach. Jeho jazdci zbierali titul za titulom, najviac v pretekoch Le Mans a formuli 1 s pilotmi ako Juan-Manuel Fangio, Phil Hill alebo John Surtees.
Rovnako i Ferruccio Lamborghini mal už naštartovanú kariéru. Jeho firma na výrobu traktorov prosperovala, a tak mu boli autá ako Mercedes Benz 300 SL, Jaguar E-type či Maserati 3500GT málo. Chcel ďalšie, chcel Ferrari. A tak si ich pár obstaral. Počas niekoľkých rokov mal Ferrari 250GT, 250 SWB Berlinetta alebo 250GT 2+2. Autá od Ferrariho sa mu zdali dobré a rýchle (na rozdiel od Maserati), nepáčila sa mu ale strohosť interiéru a hlučnosť. Pripadali mu skôr ako okruhové autá na značkách než ako solídne športové auto na cesty a so slušne spracovaným interiérom. Čo ho ale dostávalo najviac, bola nespoľahlivosť Ferrari. Do Maranella musel cestovať kvôli opravám takpovediac pravidelne. Svoju frustráciu dal najavo i Ferrarimu, ten ale jeho výčitky odmietol. To bola posledná kvapka pre Ferruccia. Keď jeho fabrika dokáže vyrábať kvalitné traktory, prečo by mal mať problém postaviť lepšie auto než Ferrari? Po prvých pokusoch s prerábkou iných športových áut, nedaľeko Maranella v San't Agata, vznikla automobilka s býkom vo znaku. Zákazníkom mali jej autá ponúknuť to, čo bolo u Ferrari podľa Lamborghiniho nedostatkom - lepšie jazdné vlastnosti, spoľahlivosť a menej zákernosti.
Čo bolo ďalej, viete - kopa zaujímavých áut ako 350GT, Miura, Espada, Urraco, Countach, Diablo, Murcielago... a tiež finančné problémy ako superšportovej divízie, tak i výroby traktorov. Rok 1958 bol ale tým impulzom, ktorý neskôr naštartoval vznik automobilky v roku 1963. Automobilky, ktorá menila majiteľov ako na bežiacom páse, ale existuje doteraz. Nikdy nedosiahla v motoršporte to, čo Ferrari. A autá z Maranella sú stále väčšou ikonou než tie s býkom na kapote. Malí i veľkí chlapci ale snívajú o oboch. A presne za toto vďačíme Enzovi a Ferrucciovi. Za to, že vytvorili ikony športových áut, umelecké diela na kolesách.