Interview: Martin Trenkler - fotograf F1

Aké je hlavné posolstvo / význam vernisáže Aupark 2011?

Pred pár mesiacmi ma moja ctená kolegyňa Zuzka zo Slovakia Ringu upozornila, že už som sa dávno nepripomenul ľuďom, že tu som a čo robím. Povedal som si, že po pár rokoch je tu možno šanca, pripraviť novú výstavu. Podarilo sa mi to zorganizovať v spolupráci s partnermi ako je pretekársky okruh Slovakia Ring a ich „škola smyku“ Driving Academy, ako aj vďaka ďalším milým partnerom.

Prečo si si z bohatého portfólia vybral práve vystavené fotografie?

Vybral som ich podľa vlastného uváženia – chcel som tam mať moje obľúbené fotky a zároveň trebalo vybrať aj dôležitých jazdcov a čo najrozmanitejšie zábery. Preto sú tam momentky, portréty aj akcia. 10 fotografií je z okruhu Slovakia Ring.

Fotografické začiatky – prvý kontakt s foťákom, kto Ťa k tomu priviedol, za akých okolností ?

K foteniu som sa dostal ako mnoho ďalších pubertiakov, ktorí si hľadajú nejaké zaujímavé hobby. Niektorí hrajú basket, iní chodia na tanečnú, ďalší chlastať a ja som si kúpil ruský foťák. Bavilo ma tráviť celé dni v smradľavej tmavej komore a tešiť sa z toho, čo som vytvoril. Naplňovalo ma to, rovnako ako ďalšie hobby – preteky Formuly 1. To som mal tak 15 rokov.

Tvoji mentori a učitelia Paul Henri Cahier a Rainer Schlegelmilch – čím najviac ovplyvnili tvorbu? Ako vyzerá školenie od týchto legiend fotografie – forma výučby?

S príchodom internetu do Vyšných Hágov, kde som vyrastal, som sa snažil vyhľadať čo najviac stránok s fotografiami z F1. Práve tvorba týchto dvoch legiend umelecko-reportážnej fotografie ma inšpirovala najviac. Stoj čo stoj som sa s nimi chcel spojiť a neúnavným otravovaním, ale hlavne entuziazmom k foteniu a k športu, som si získal aj ich priazeň. Potom som strávil pár mesiacov na stáži u Schlegelmilcha. Naučil som sa tam ako pracovať v profi archíve a ako vyberať fotky. Naučil som sa tam aj veľa z histórie F1. Na Veľké ceny som ale chodil na vlastnú päsť, s vlastnou akreditáciou. To boli dobrodružné cesty 19-20 ročného chalana... Po každej Grand Prix si potom Schlegelmich so mnou sadol nad moje diáky a hovoril mi čo robím dobre a čo zle. Keďže sa rýchlo učím, aj pozorovaním práce kolegov, šlo mi to celkom dobre. Cahier mi dal hlavne základy filozofie života a fotografie, ktoré sa navzájom prelínajú. Bola to pre mňa taká dôležitá nadstavba. Hlavne jeho fotky sú pre mňa najviac inšpirujúce.

Súvisí s predošlou otázkou: Ako sa môže mladý človek z vtedajšieho „Východného bloku“ pomerne rýchlo prepracovať k mentorom zvučných mien a spraviť raketový štart úspešnej kariéry? Čím si si ich získal?

V momente, ako som zistil, že F1 a fotenie je môj život, už mi na inom ani nezáležalo. Vďaka internetu som komunikoval od 15 rokov so svetom F1 a úplnou náhodou, cez nemeckého kamaráta, som sa dostal k Petrovi Fritzovi z Vrábeľ, ktorý práve vydal knihu o F1 a plánoval založiť časopis. To sa písal rok 2000 a F1 SPORT skutočne pár rokov vychádzal. Vďaka nemu a intenzívnej práci sme dostali aj akreditáciu. Tej svojej som sa už nevzdal a ako fotograf na voľnej nohe pracujem od Veľkej ceny Rakúska 2002. Myslím, že môj entuziazmus, pohľad na svet a snaha naučiť sa všetko o fotení F1, bola pre mojich učiteľov veľkou motiváciou pomôcť mi.

Tvoju minulosť poznáme. Povedz nám viac o súčasnosti a plánoch do budúcnosti. Ako vidíš budúcnosť fotografie ako takú?

To je ťažká, ale dobrá otázka. Čo sa mňa týka, budem ďalej bojovať na voľnej nohe a zháňať klientov, aby som absolvoval Veľké ceny aj tento rok. To je pre mňa základ. Tým, že dnes má každý človek svoj fotoaparát a cíti sa na fotografa, pretože netuší, čo má na fotke ako vyzerať, je tento priemysel dosť znehodnotený. Umeniu nerozumie nikto a všetci, navyše definovať a posúdiť, čo je umenie, sa dá len veľmi ťažko. Kvantita digitálnej fotografie prebila kvalitu a vyhliadky nie sú pozitívne. Kvalitná fotka ostane ako úzkoprofilový a pomerne nepotrebný tovar už asi navždy. Ale tak ako umenie, vždy bude pozdvihovať isté dôležité ľudské hodnoty a význam kultúry.

Skús stručne popísať deň ostrého fotenia počas pretekov Veľkej ceny. Čo všetko obnáša táto práca ?

Tradične prichádzame na okruh už vo štvrtok, kedy sa v paddocku ešte veľa nedeje a vládne tu príjemná, pokojná atmosféra. Na každom okruhu máme svoju Photographers Room, veľkú miestnosť so stolmi a odkladacími skrinkami. Takže štvrtok patrí registrácii a vybavovaniu základných povinností a samozrejme foteniu. V piatok sme na okruhu už okolo ôsmej ráno a prvý voľný tréning, niekedy aj druhý, trávim ja osobne fotením akcie a portrétov v boxoch. Keď nefotím, väčšinou spracovávam fotografie a to až do večera, ak je veľa práce tak aj do neskorých nočných hodín. Zvyšok víkendu si dôkladne organizujem tak, aby som absolvoval čo najviac dôležitých miest pri trati, resp. zašiel tam, kde som predtým nebol. Peši, alebo pomocou shuttlov nás potom rozvážajú okolo trate. Je dôležité nestráviť na jednom mieste veľa času, aby ste stihli spraviť čo najrozmanitejšie zábery. To je jedna z veľkých výziev. Fotenie intervií a portrétov po kvalifikácii a ďalšie spracovávanie fotiek tvoria zvyšnú náplň práce. Chvalabohu za krátke obedňajšie prestávky v motorhomoch tímov. Nedeľa pôsobí na prítomných úplne inak, než ostatné dni. Je to vrchol víkendu a atmosféra hustne aj s obrovským počtom divákov. Po Drivers Parade a krátkom obede už nasleduje príprava na Veľkú cenu. Toto je aj pre fotografa najadrenalínovejší okamih, keď sa musíte poriadne nakopnúť a pripravujete sa na to, čo všetko treba v krátkom čase stihnúť. Zároveň netušíte, čo sa vám vlastne podarí nafotiť, len viete, že nesmiete zlyhať a nájsť „umenie“, aj keby tam žiadne nebolo. Štartový rošt je úžasné miesto a intenzívna atmosféra a napätie by sa dali krájať. 10 minút pred štartom už utekáme s celým náradím a za každého počasia k prvej zákrute, aby sme si ukradli čo najlepšie miesto na fotenie. Kto zaváha, resp. zdrží sa na rošte, ten má smolu. Počas pretekov veľa nachodíme a musíme ustriehnuť, koľko času ostáva do konca pretekov. Samozrejme, že prehľad o priebehu nemáme prakticky žiaden. Nasleduje fotenie v Parc Ferme a víťazov. Keď dostrieka šampanské, opadne z vás väčšina napätia a viete, že je dobojované. Po pretekoch buď utekáme k autu, aby sme sa vyhli zápcham, alebo upravujeme fotky do večera. Po Európe väčšinou cestujem sám, takže po únavnom dni cesta z Magny-Cours alebo z Monaka je pomerne únavná. Aj tak škoda, že Magny-Cours už nie je.

Postprocess vo fotografií. Rád by som poznal Tvoj názor na dodatočný retuš fotiek. Koľko času stráviš nad svojimi zábermi ich dodatočnou úpravou v softe?

Treba si uvedomiť, že odkedy vznikla fotografia ako taká, vždy potrebovala úpravu. Samotný záber je len surový materiál obmedzený dostupnou chémiou, či technologickým pokrokom. Práca vo Photoshope je nevyhnutná, aby ste z fotky dostali to, čo chcete. Zo zásady nikdy nedorábam do fotky nič, žiadne koláže. Ide skôr o doostrenie, lepší kontrast, jemne doplniť farebnosť, upraviť preexponované, alebo podexponované miesta a tak podobne. Problém je spraviť to rýchlo, kvalitne a na 100-150 fotografiách naraz.

Dnes je fotografia fenoménom a každý človek s foťákom na krku je hneď fotografom. Otázka: Čo by si odporučil mladým fotografom, ktorí majú podobné, prípadne rovnaké ambície ako si mal, alebo ešte stále máš aj Ty? Ako dosiahnuť svoj cieľ, čo robiť, ako postupovať?

Ako sa hovorí, talent je len 20 % úspechu. Zvyšok je intenzívna práca a snaženie sa. Ak chce niekto uspieť vo fotke, v prvom rade musí byť realista a nemať ilúzie. A potom musí mať aj nejaký ten talent. Zvyšok je hľadanie a presviedčanie klientov, marketing, investície a hľadanie ciest, ako uspieť. Tiež musíte vedieť, čo vás skutočne baví. Poviem to ešte takto: ak chcete zarábať peniaze, choďte do finančného sektoru, alebo do realitiek a priemyslov, kde sa točia peniaze. T.j. napĺňať skutočné, každodenné potreby ľudí. A to fotografia nikdy nebude. Iba ak sa voláte pán Canon alebo pán Nikon a ste uznaným dedičom...

Na záver, ako pri každom rozhovore, mám pripravené iba také rozstrelové otázky, tj. otázky, ktoré si vyžadujú pohotovú intuitívnu odpoveď. Tu sú:

I. Obľúbený fotograf?

Martin Martinček

II. Ktorú značku preferuješ a prečo: Canon / Nikon ?

Canon, lebo naňho fotím od začiatku.

III. Obľúbený tím F1?

Všetky :D

IV. Tvoje súkromné auto na každý deň?

Seat Leon 1.9 TDI

V. Tvoj dream car?

Mitsubishi Lancer Evo VIII

VI. Vysnená foto destinácia?

USA

Dodatočne ešte raz veľká vďaka za čas a ochotu!  Kompletné portfólio Martinovej práce nájdete na jeho osobných stránkach www.martintrenkler.com

Zhováral sa: Andrej Špánik