Najväčším problémom nie len pri šoférovaní je objektívne sebahodnotenie. To častokrát zlyháva.
V tomto článku sa opriem o výsledok istého amerického pokusu, ktorý je síce starý polstoročie, avšak stále aktuálny. V ňom vedci skúmali účastníkov dopravných nehôd, ktorí sa mali sami ohodnotiť. Konkrétne svoje vodičské schopnosti. Väčšia časť respondentov sa hodnotila nadpriemerne. A paradoxne aj vtedy, ak nehodu spôsobili. Zaujímavý výsledok, nemyslíte? Za toto tvrdenie vraj však môže náš mozog, ktorý nás nabáda k takej odpovedi. A verte tomu, že rovnaké výsledky by sme našli aj u našich vodičov a vlastne asi všade na svete...
Ak by sme vzali do úvahy ešte jeden experiment, kde sa náhodne pýtali ľudí, ktorí sa dobre poznajú, otázku, kto je lepší vodič, takmer 90 % vodičov by ukázalo prstom na seba. Veľa respondentov by to potvrdilo tým, že majú lepší prehľad, viac predvídajú, dokážu napríklad okrem iného šoférovať a čumieť do mobilu a pod.
Pomaly sa tak dostávam k záveru. Prečo sa nehody stávajú aj tým vodičom, ktorí si myslia, že sú nadpriemerní? Jednoducho preto, lebo sa nadhodnocujú. A keď sa človek nadhodnocuje, pozornosť klesá. Sústredenosť tiež, presnejšie, človek si o sebe myslí viac než je a popri šoférovaní začne robiť "zakázané" veci, alebo šoféruje riskantnejšie. A práve to je jednou z najčastejších príčin dopravných nehôd a škodových udalostí na našich cestách!
Foto: car from japan
