Test jazdenky Audi A1 8X FL (2015-2018)

Audi A1 prišlo na trh v roku 2010 ako nepriamy nástupca už spomínaného Audi A2. Autá sa na seba nepodobali absolútne v ničom, Audi A1 bolo skutočne mini autom aj tvarom svojej karosérie, dizajn inklinoval k vtedajšiemu dizajnovému jazyku modelov od Audi.

Na výber bola 3-dverová verzia, ale aj 5-dverová označovaná ako Sportback. Tá je síce o niečo širšia, avšak celková dĺžka zostala rovnaká. Samozrejme sa pri nej zlepšilo aj nastupovanie na zadné sedadlá. Kto však využíva auto sám, prípadne vo dvojici, nemusí sa báť siahnuť ani po trojdverovej verzii. Miesta vzadu aj tak nie je na rozdávanie a na dlhé cestovanie to tiež nie je.

Veľa príplatkov, málo v sérii

Modernizovaná verzia bola dostupná od začiatku roka 2015, s ňou prišli do ponuky aj nové označenia výbavy ako A1 design alebo A1 sport. Spolu s tým sa objavil aj elektromechanický posilňovač riadenia. Ponuka príplatkových prvkov bola veľmi obsiahla, základ ste však dostali na plechových diskoch s puklicami, bez bi-xenónov, navigácie alebo lepšieho multimediálneho vybavenia. Za všetko si musel majiteľ priplácať, a tak ak máte na výber dve identické autá v rovnakom stave, berte to s lepšou výbavou. Pozor na stredový displej, niekedy je zamieňaný za navigáciu. Avšak existujú kúsky, ktoré nemajú navigáciu, ale displej v stredovej konzole áno. Navigačné údaje doňho v takom prípade ani nedostanete. Dá sa to preveriť podľa výpisu výbavy.

Podvozok

Predná náprava má jednoduché zavesenie MacPherson s ramenom uchyteným do nápravnice. Samotný čap ramena je samostatne vymeniteľný bez potreby kúpy nového ramena a nie je ani príliš drahý. Zadná náprava pri verziách bez pohonu quattro má jednoduchú torznú priečku, na ktorej takmer nikto nikdy nič nemení a samotné uloženia sú skutočne bezproblémové. Pri verziách s pohonom quattro je vzadu niekoľko ramien, takéto usporiadanie však využíva len veľmi raritná verzia S1, ktorá si v budúcnosti zaslúži samostatný článok. Všetky 4 brzdy mali kotúče, zadné však kvôli ľahšej hmotnosti na zadnú nápravu budú mať časom sklony k hrdzaveniu. Verzie so športovo ladeným podvozkom v kombinácii s krátkym rázvorom auta vás spoľahlivo ponatriasajú na každej nerovnosti.

Benzínové motory

Modernizovaná verzia ponúkala aj úplne najnovšie trojvalcové 1,0 TSI. Tie ste mohli mať v 2 výkonových verziách: slabšia s výkonom 60 kW (82 k) bola dostupná od roku 2016, silnejšia 1,0 TSI s 70 kW (95 k) nahradila predchodcu 1,2 TSI. Tento motor sa už v modernizovanej A1 nevyskytoval. Tieto trojvalcové motory sú na trhu bez mála 5 rokov, a keďže slúžia skôr v mestskej premávke, majú najazdené málo km. Na internete viete nájsť rozobratý motor 1,0 TSI od českého redaktora Martina Vaculíka, ktorý označil stav motora po 100-tisíc km za veľmi dobrý. Fámy o životnosti 100-tisíc km teda neberte veľmi vážne. Motory majú rozvodový remeň, nezabúdajte ho meniť aj po rokoch, nielen po najazdených km. V sérii je 5-stupňová manuálna prevodovka, silnejší agregát mal za príplatok aj 7-stupňové DSG.

Ďalším motorom bola 1,4 TSI, taktiež v dvoch výkonových verziách. Slabšia mala 92 kW (125 k) a silnejšia 110 kW (150 k). Tá mala vypínanie 2 valcov, na reálnej spotrebe to však príliš nepostrehnete. Navyše je to zbytočnosť, ktorá sa vám v budúcnosti môže pokaziť. Išlo o motory z rodu EA211, rovnakého, ako menšie 1,0 TSI s rozvodovým remeňom. Preskakovanie reťazí je tu preto minulosťou. V sérii bola už 6-stupňová prevodovka a príplatkové 7-stupňové DSG.

Najsilnejším motorom, ak nerátam S1 (tá si zaslúži samostatný článok) bol štvorvalec 1,8 TSI. Ten patril ešte k staršej rodine EA888 s rozvodovou reťazou. Táto generácia motorov mala problém so stieracími krúžkami, aj spotrebou oleja. Podľa dostupných informácií sú od roku 2015 používané vylepšené, ktorým sa spotreba oleja vyhýba. Môže sa však stať, že sa vyskytne zvýšená spotreba oleja aj na novších kúskoch, limitom je 1 liter na tisíc km. Ak vám motor bude žrať iba o niečo menej oleja, nepochodíte s tým ani na záruku. Reťaz však tiež nie je doživotná a treba ju vymeniť, najlepšie okolo 150-tisíc km. Motor ste mohli mať len so 7-stupňovým DSG.

Vznetové motory

Ponuka dieselov bola skromná, ale tomu sa netreba čudovať pri aute určenom skôr do mesta. Mohli ste mať slabší 1,4 TDI s 66 kW (90 k) alebo silnejší 1,6 TDI s 85 kW (116 k). Menší motor bol trojvalec s vyššou hlučnosťou ako väčší štvorvalec. Avšak ani jeden z nich nemal 6-stupňovú manuálnu prevodovku, a tak najmä pri 1,6 TDI je problémom jazda pri mestskej 50-ke. Vytočená 3-ka alebo podtočená 4-ka? Motor je skvelý na dlhšie trasy, avšak stále chýbajúca 6-ka a malé rozmery auta ho k tomu veľmi nepredurčili. Obe verzie ste mohli mať aj so 7-stupňovým DSG, ktoré malo sklony k podtáčaniu. Reálna spotreba však bola blízko k hranici 4 l/100 km.

Spoľahlivosť

Začnem od konca, teda od motorov. Vznetových verzií nebolo veľa, majú spoločné „muchy“ súčasných vznetových motorov a obzvlášť pre mestskú premávku s filtrom DPF nie sú vhodné. Vyslovene zlé nie sú, ani nemajú výrazný technický problém, ale k charakteru auta sa nehodia. Benzínové motory s rozvodovým remeňom sú na tom dobre, chronické problémy trojvalcov sa ešte len ukážu a väčšie 1,4-ky už majú rozvody riešené remeňom. Keďže všetky benzíny majú priame vstrekovanie paliva, nebojte sa čas od času motor poriadne prevetrať k maximálnym otáčkam, nesnažte sa dlhodobo jazdiť pri príliš nízkych otáčkach. Podvozkovo je A1 veľmi jednoduché auto, s malou pohotovostnou hmotnosťou netrpia jeho nápravy ani na našich cestách. Niektorí majitelia sa sťažovali na pokazený elektromotor rolety pre sklenenú strechu, dalo sa to vyriešiť ešte v záruke. DSG prevodovky majú sklony k problémom s mechatronikou, pri podtáčaní motora sa môžete stretnúť aj so zničeným zotrvačníkom.

Kúpiť/nekúpiť

Audi A1 je imidžové mestské autíčko, ktoré bolo už ako nové drahé. Svoju cenu si pritom drží stále. Je na tom podobne ako MINI, má štýl, svojich zákazníkov a kto ho chce, jednoducho musí priplatiť. Avšak za svoje peniaze dostane aj kúsok Audi, interiér alebo exteriér, ktorý vyzerá aj po rokoch skvelo a samozrejme kvalitnejší interiér. Voľba motora je jasná, v prospech benzínovej pohonnej jednotky. Bežným jazdcom bude stačiť aj trojvalcový liter, silnejšie 1,4 TSI nemá o nič výrazne vyššiu spotrebu a prináša možnosť 6-stupňovej prevodovky. Najsilnejšie 1,8 TSI je vyslovene pre jazdcov, ktorí obetujú aj vyššiu spotrebu za skvelú mestskú dynamiku. Nebude veľa áut, ktoré by vám v meste s týmto motorom, obrazne povedané, „zdrhli“. Kto teda chce imidžové mestské auto a nemá hlboko do vrecka, okrem MINI si tak môže pokojne vybrať aj zástupcu z Ingolstadtu.