Test jazdenky Citroen C3 Picasso (2009 - 2017)

Priameho predchodcu C3 Picasso nemal. Nástupcu však áno, je ním C3 Aircross druhej generácie. Ten je však skôr spomínaným crossoverom, ktorý vo svojej vnútornej variabilite na C3 Picasso stratil. Tento model vyrábali u nás v Trnave, odkiaľ sa vyvážal do zahraničia.

Platforma, na ktorej stál, bola z modelu Peugeot 207. V roku 2009, keď prišiel na trh, ste si od Citroenu mohli kúpiť viacero MPV modelov. Vyrábali ešte aj staršiu Xsaru Picasso, najväčšiu C8 alebo modernejšiu C4 Picasso. Dnes si z bežného MPV od Citroenu kúpite len Grand C4 Spacetourer. Ponuka konkurencie je ešte slabšia. Avšak vo svojej dobe bolo C3 Picasso mimoriadne obľúbené aj napriek väčšej konkurencii.

Po modernizácii LED denné svietenie

Automobilka zvolila možnosť vybrať si model s motorom a líniou výbavy s minimom príplatkových položiek. Všetko tvorili skôr pakety, preto sú dnes jazdené modely väčšinou so slabou výbavou, v ktorej je napríklad manuálna klimatizácia alebo halogénové svetlá. Tie svietia tak, ako väčšina halogénových svetiel. Výhodou je dobre prístupný otvor na výmenu všetkých žiaroviek vo svetle, čo v dnešných autách nie je pravidlom. Od roku 2012, keď prišla modernizácia, pribudli LED denné svetlá v nárazníku pod hmlovkami. Pozor, nebola to však štandardná výbava. Na lepšie svetlá bohužiaľ zabudnite, príplatkovo neboli dostupné ani xenóny či LED.

Vnútorná variabilita boduje

Výhodou je posúvanie zadných sedadiel v pozdĺžnom smere, pri sklopení sa sedacia časť zasunie nižšie a vzniká tak rovina s podlahou kufra. Pre niekoho výhodou, pre niekoho nie, je použitie digitálneho ukazovateľa rýchlosti a otáčok motora. Nie je s tým problém ani pri ostrom slnku, avšak niekomu môže vadiť rozptyl otáčok motora, ktorý ukazuje len hodnoty po 250. Teda 1 000, 1 250, 1 500 a tak ďalej.

Takmer neobmedzený výhľad dopredu a šikmo do strán

Veľký vnútorný priestor je pocitovo umocnený aj trojdielnym čelným sklom a teda dvoma stĺpikmi ešte pred vodičom, miesto jedného. Výhľad do všetkých strán si pochvaľovala väčšina majiteľov, napríklad predné PDC model nedostal v bežnej výbave, ale boli dostupné len formou príslušenstva. Jednoducho ich potrebovalo minimum majiteľov.

Drahšie zadné brzdy

Podvozkovo je na tom C3 Picasso príkladne. Vzadu torzná priečka, vpredu MacPherson s vymeniteľným čapom aj silentblokmi. Pozor len na zadné brzdy. Tie sú spoločné s ložiskom a tak je ich výmena nákladnejšia aj dlhšia.

Zážihové motory

Ponuka motorov sa v cenníku mohla zdať obsiahla, ale v skutočnosti to boli len 3 zážihové a jeden vznetový motor. Základom bola atmosférická 1,4ka s 70 kW (95 k), väčšia 1,6ka mala 88 kW (120 k). Posledné 2 roky v produkcii vystriedal posledný menovaný motor 1,2 Puretech, teda trojvalec s preplňovaním a 81 kW (110 k). Veľmi výnimočne môžete naraziť aj na atmosférickú 1,6ku s robotizovaným 6-stupňovým manuálom, ináč mali zážihové motory len manuálne 5-stupňové prevodovky. Atmosférické motory majú na rozdiel od 1,2 Puretech reťazové rozvody a tie sa menia podľa opotrebenia. Pri malom nájazde tak o nich nebudete počuť ešte veľmi dlho.

Len jeden diesel

Vznetový motor bol v ponuke jediný, známy 1,6 HDI. V slabšej verzii mal 68 kW (92 k), v silnejšej 80 kW (109 k). Tá časom prišla s jednoduchšou 8V hlavou a posilnila na 82 kW (112 k) a neskôr 84 kW (114 k). Opäť vzácne ste mohli mať k dispozícii robotizovaný 6-stupňový manuál, ale len k najslabšiemu motoru. Zvyšné si vystačili s 5-stupňovým manuálom, od 82 kW (112 k) verzie dostali dlho vytúžený 6-stupňový manuál. V roku 2015 s príchodom Euro 6 prišla posledná evolúcia 1,6 blueHDI s 73 kW (99 k), ktorá nahradila všetky predchádzajúce vznetové motory a bola jedinou alternatívou. Opäť však len s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou. Rozvody hnané remeňom treba meniť, rôzne verzie však majú rôzny interval. Aj pri menšom nájazde by som však neprešvihol údaj 10 rokov.

Spoľahlivosť

Začnem motormi. Zážihový preplňovaný trojvalec 1,2 Puretech nie je vyslovene zlý, ale trápi ho karbónovanie aj leptanie rozvodového remeňa namočeného v oleji. Po kúpe ho tak treba vymeniť. Atmosférické zážihové motory 1,4 a 1,6 nemajú skryté vady, avšak najslabšia verzia je už na veľkú čelnú plochu C3 Picassa slabá a zbytočne veľa „žerie“. Môže sa tak stať, že sa objaví aj nadmerná spotreba oleja, čo pri testovacej jazde nezistíte. Tieto verzie však budú mať všeobecne najazdené menej km, a tak je šanca kúpiť zachovalé auto jazdené na kratšie trasy, ktoré týmto motorom toľko nevadili. Rozvodový reťaz v prvom roku výroby mohol trpieť na slabý napínak a rozčasovanie rozvodov. Tento problém bol však v roku 2010 vyriešený a takmer všetky autá už tento problém nemajú.

Vznetová 1,6 HDI mala v prvých verziách 16V hlavu a je náchylnejšia na podfukovanie vstrekovačov. Rozvod motora je remeňový, pohon druhej vačky však zabezpečuje reťaz, ktorá sa tiež môže natiahnuť. Toto všetk platí pre 80 kW verziu. Slabšie 68 kW, rovnako aj silnejšie 82 kW a viac už majú 8V hlavu. Diesle vyžadujú po približne 120 tisíc doplnenie Eolys, čo nie je vôbec drahá záležitosť v servise. Posledné 2 roky s verziou blueHDI prišla aj nutnosť AdBlue. Kapacita nádrže je na 17 l AdBlue, vystačiť by mala na 20 tisíc km, avšak dopĺňanie je pod rezervou veľmi nepraktické. Vyberajte teda skôr 82 alebo 84 kW verzie, ktoré už dostali 6-stupňovú manuálnu prevodovku a olej nevypúšťajte ale odsávajte. V takom prípade je 1,6 HDI vhodnou voľbou.

Výhodou C3 Picassa je to, že zatiaľ výrazne nehrdzavie. To by mohol byť dôvod na dlhovekosť. Trochu ho však zrážajú k zemi problémy elektroinštalácie a tiež rôzne pazvuky interiéru, na ktoré sa sťažujú majitelia. Nepomôže danú vec rozobrať, skôr sa to ešte zhorší. Veľmi často odchádzajú tyčky stabilizátorov, bežne ich majitelia menia aj po 30 tisíc km.

Kúpiť/nekúpiť

Ponuka malých MPV je v súčasnosti takmer nulová, kto teda chce takéto auto, musí skôr voliť jazdenku. Citroen C3 Picasso môže poslúžiť, avšak treba skontrolovať pozorne a na dlhšej trase celú elektrickú výbavu, či funguje hneď, ale aj po pár km a zohriatí všetkých komponentov. Na vŕzganie si musíte zvyknúť. Kto jazdí málo a krátke trasy, môže siahnuť po niektorom z atmosférických zážihových štvorvalcov. Kto plánuje aj dlhšie trasy prípadne viac diaľnice, najideálnejšou voľbou je 82 alebo 84 kW verzia 1,6 HDI s už 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Robotizovaným manuálom sa vyhnite, komfort automatickej prevodovky tu nie je taký, ako pri hydrodynamickom meniči a servis je nákladnejší, obzvlášť keď začne „štrajkovať“ nie príliš vzorná mechatronika.