Test jazdenky Honda CR-V 2,2 i-CTDI

Zo segmentu jazdených SUV sme tu mali už Kiu Sportage a Renault Koleos. Dovolím si tvrdiť, že s treťou generáciou Hondy CR-V sme konečne narazili na niečo, čo vám môžem bez váhania odporučiť. K tomu sa však dostanem až na konci.

CR-V sa po prvýkrát na trhu objavilo v roku 1996. Prvá generácia sa vyznačovala najmä tým, že dvere jej batožinového priestoru sa neotvárali smerom hore, ale zľava doprava. V predaji vydržala až do roku 2001. Druhá generácia prevzala dizajn v duchu siedmej generácie typu Civic. Naozajstná zmena však prišla až s príchodom tretej generácie, s ktorou máme tú česť od roku 2007. V súčasnosti síce je už aj táto prekonaná a v predajniach Hondy sa od roku 2012 nachádza štvrtá generácia Honda CR-V.

V mojich rukách sa však ocitli kľúče tretej generácie. Tento typ sa vyznačuje na prvý pohľad tým, že rezerva sa presunula z dverí batožinového priestoru dovnútra a celkovo auto vyzerá viac „cestne“. CR-V sa s každou generáciou viac vzďaľuje terénu a približuje sa k asfaltu.

V roku 2010 prišiel čas na facelift. SUV dostalo novú prednú masku, nárazníky a dizajnéri sa pohrali so zadnými svetlami. Celkovo však Honda zachovala jej strohý a nenápadný dizajn. Možno aj kvôli tomu CR-V počas svojej existencie nezískala žiadnu významnejšiu cenu.

SUV absolvovalo nárazové testy v roku 2007. Ochrana dospelej posádky si vyslúžila 4 hviezdičky z piatich. Rovnako tak dopadlo aj testovanie bezpečnosti detí. V prípade chodcov však CR-V získala len 2 hviezdičky.

Dizajn a „wau“ efekt

Po dizajnovej stránke ide podľa môjho názoru o nezaujímavé auto, ktoré má tendenciu stať sa neviditeľným. Napriek tomu, že v porovnaní s predchodcom urobilo výrazný krok smerom vpred, stále sa jedná nudne stvárnené SUV.

V roku 2010 Honda vytvorila facelift, ktorý CR-V zmenil len minimálne. Ako som už spomínal, výrobca prepracoval prednú masku, nárazníky a svetlá. Upravená bola ponuka motorov a výbava.

Strohosť vládne aj vo vnútri. Interiéru dominuje netypické rozvrhnutie. Už na prvý pohľad je jasné, že radiaca páka prevodovky je na inom mieste, akoby sme ju čakali. Rovnako tak aj lakťová opierka nie je stredová, ale taká v „kino štýle“.

Najprv som najmä nad interiérom ohŕňal nosom. Názor som zmenil naozaj veľmi rýchlo. Jeho spracovanie je pomerne kvalitné. Funkčnosť je však vynikajúca. Po niekoľkých dňoch sa mi umiestnenie radiacej páky zdalo úplne prirodzené. Rovnako som si zvykol aj na vlastnú lakťovú opierku. V interiéri je všetko tam, kde by ste to čakali. Všetky ovládače sú umiestnené správne. Potešili ma aj sedadlá, ktoré mi poskytovali vynikajúce pohodlie a výborné bočné vedenie. Akurát volant by mohol byť menší.

Čo ma vo vnútri naozaj potešilo je podsvietenie prístrojovej dosky. Ide naozaj o veľmi subjektívne hodnotenie, no mne osobne sa mimoriadne páčila modro biela farebná kombinácia.

Jazda a jazdné vlastnosti

Honda CR-V používa systém podobný Haldexu. To znamená, že za normálnych okolností sú do akcie zapojené predné kolesá, ku ktorým sa v prípade potreby pripája zadok. Bol som však potešený z toho, že som konečne natrafil na SUV, s ktorým som mohol bezpečne a svižne jazdiť po asfaltových cestách.

Podvozok je naladený príjemne tvrdo. V zákrutách sa auto príliš nenakláňa, no napriek tomu je dostatočne pohodlné. Brzdy však mohli byť o čosi lepšie.

Terénne jazdné vlastnosti sú slabé. Dovolím si tvrdiť, že Renault Koleos je v tejto oblasti lepší. Na palube nie je možnosť zvoliť si stály pohon všetkých kolies. Rovnako tam nenájdete žiadnych pomocníkov v teréne. CR-V teda primárne patrí na asfalt. V prípade potreby zvládne poľnú cestu. Jeho využiteľnosť v stredne náročnom teréne je výrazne obmedzená.

CR-V 2,2 i-CTDI

Testovaný automobil mal pod kapotou 2,2 litrový turbodiesel, ktorý sa o svoj výkon 103 kW (140 k) pri 4000 otáčkach a 340 Nm pri 2000 otáčkach delil so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou.

Motor je v tomto prípade podľa môjho názoru dostatočne pružný. S autom vážiacim 1617 kg si poradil v rámci možností dobre. Jeho ďalšou silnou stránkou je spotreba. V priebehu testu som sa pohyboval priemerne okolo 6,9 l/100 km. Mimo mesta sa s autom pri troche snahy dá jazdiť okolo 6 litrov. V meste však spotreba stúpa do oblasti 8,7 l/100 km.

Horšie to už bolo s manuálnou prevodovkou. Šesť prevodových stupňov síce zapadá presne. Radiace dráhy nie sú dlhé a nepríjemné. Problémom je samotné sprevodovanie. Všetky stupne sú pomerne krátke a blízko pri sebe. Mal som pocit, že musím neustále radiť a radiť a radiť. Nejde však o nijak výrazný problém, ktorý by mi toto SUV znechutil.

Ostatné motory
 

Benzínoví nadšenci si na svoje určite prídu s 2,0 litrovým benzínovým radovým štvorvalcom, ktorý má označenie R20A. Hliníkový blok motora využíva 16 ventilovú techniku s rozvodom SOHC. Rovnako je vybavený variabilným časovaním ventilov i-VTEC. Agregát bol po prvýkrát použitý v roku 2006 v prípade Hondy Civic. Ponúka 110 kW (150 k) pri 6200 otáčkach spolu s krútiacim momentom 190 Nm pri 4200 otáčkach.

Za oceánom je rozšírený 2,4 litrový štvorvalec s označením K24Z, ktorý taktiež disponuje technikou variabilného časovania ventilov. Dostal sa aj ku nám no vo veľmi obmedzenom množstve. V autobazároch na neho narazíte naozaj sporadicky. V našich končinách bol navyše vždy spriahnutý s päťstupňovým automatom.

Motor s rozvodom DOHC v tomto prípade primárne pochádza z typu Accord. Výrobca ho navyše mierne priškrtil a teda ponúka 122 kW (160 k) pri 5800 otáčkach a 220 Nm pri 4200 otáčkach. Ak si plánujete zohnať tento motor, mali by ste počítať s kombinovanou spotrebou atakujúcou 10 l/100 km.

Z naftových motorov sa po facelifte pod kapotu nasťahoval nový 2,2 litrový agregát s označení i-DTEC. Jeho výhodou je vyšší výkon. Pohonná jednotka dosahuje 110 kW (150 k) pri 4000 otáčkach a 350 Nm pri 2000 otáčkach. Spotreba by mala byť zhruba rovnaká ako v prípade motora 2,2 i-CTDI. Ak však máte ekologické cítenie, určite vás poteší fakt, že mladší motor spĺňa normu Euro 5. Výrobca blok a hlavu tohto motora vyrobil z hliníkovej zliatiny, vložky valcov sú zliatinové. Rozvody poháňa bezúdržbová reťaz.

Všetky verzie (okrem najsilnejšej benzínovej) môžete mať buď so 6 stupňovým manuálom alebo s 5 stupňovou automatickou prevodovkou. Trh s jazdenkami ponúka celkom slušný výber z vozidiel s automatom.

Najčastejšie poruchy

Japonské autá sú vo všeobecnosti považované za spoľahlivé. Inak tomu nie je ani v tomto prípade. Medzi najčastejšie poruchy patrí samovoľné vybíjanie batérie alebo problémy so svetlometmi. V začiatkoch výroby sa v tomto SUV objavoval praskavý zvuk pri stláčaní spojky. Tento problém mal na svedomí spojkový valec, ktorý však nebolo potrebné vymieňať.

CR-V sa vyznačuje krátkou životnosťou brzdového systému a spojky. Oba komponenty sú náchylné na opotrebovanie. Naše zlé cesty nedostatočne zvládajú aj čapy riadenia.

Pri kúpe tohto vozidla si dajte pozor na zadný diferenciál. Problémy s ním môže spôsobiť prenikajúca vlhkosť. Z hľadiska motorov je na tom CR-V veľmi dobre. Benzínové agregáty sú bez častých a bežných porúch. Pri väčšom počte najazdených kilometrov môže začať presakovať tesnenie kľukového hriadeľa. Kvôli ignorovaniu problému sa môže zničiť gumová časť hnacej remenice.

Naftový motor i-CTDI tiež patrí k tým spoľahlivejším. Ani táto pohonná jednotka po rokoch nevykazuje žiadne závažné poruchy. S narastajúcim počtom kilometrov môžu robiť problémy vstrekovače a turbo. Agregát s označením i-DTEC je na tom veľmi podobne. V tomto prípade do istej miery odpadávajú aj problémy s EGR ventilom, pretože je ovládaný elektromotoricky a nie pneumaticky.

Kúpiť/nekúpiť?

Ak hľadáte auto vhodné najmä na cestovanie po asfalte a chcete niečo z oblasti SUV, CR-V tejto generácie je veľmi dobrý výber. Musíte mu však ospravedlniť nie príliš lákavý dizajn. Jazdné vlastnosti, výbava a spoľahlivosť vám budú robiť radosť. Malý problém môže spôsobiť fakt, že s terénom si CR-V takmer vôbec nerozumie. V súčasnosti ceny tohto typu štartujú zhruba na sume 10 tisíc eur. Za tie najlepšie kusy bez problémov stále zaplatíte aj dvojnásobok.

Za túto cenu na palube však bežne nájdete dvojzónovú klimatizáciu, tempomat, armádu airbagov alebo multifunkčný volant. Výnimkou nemusí byť ani kožený interiér alebo xenónové svetlomety.

Ak však narazíte na vozidlo dovezené z USA, dávajte si na neho veľký pozor. Mnoho dielov má totiž táto verzia v porovnaní s európskou odlišných. Servis sa v tomto prípade teda môže stať poriadne drahou záležitosťou.