Hyundai ix20 prišiel na trh v roku 2010. Vyrábal sa v susednej Českej Republike, v Nošoviciach, spolu so sesterskou Kia Venga. Okrem spoľahlivých zážihových motorov dostal aj vznetové pohonné jednotky, ktoré v tej dobe bežne ponúkali aj v takto malých autách.
Facelift prišiel v roku 2015, ten sa dá spoznať najlepšie podľa prednej masky. Pred modernizáciou mala menšie chladiace otvory, po nej sa prepojila spodná aj vrchná časť do jednej veľkej 6-uholníkovej, v ktorej už bolo aj logo Hyundai. Za zmienku stojí fakt, že ix20 bola jedno obdobie v susednej Českej Republike najpredávanejšie auto medzi súkromnými zákazníkmi. Preto niet divu, že z hľadiska jazdených áut ide o dosť obľúbený model.
Základná výbava bola podľa zamerania auta veľmi jednoduchá
Nemali ste ani manuálnu klimatizáciu, o tempomate či parkovacích senzoroch nehovorím. Treba hľadať lepšie vybavené kúsky, aby ste nemali v budúcnosti problém s ďalším predajom auta. Najvybavenejšie kúsky mohli mať aj automatickú prevodovku, panoramatické strešné okno, bezkľúčový vstup či automatickú klimatizáciu.
Vnútri je to bežný Hyundai z tej doby, teda modré podsvietenie či tvrdé plasty všade, kde sa pozriete. Podvozok tiež nie je príliš komfortný, obzvlášť zadná náprava často odskakuje vinou zle umiestneného tlmiča mimo osi kolesa.
Vždy halogén
Sériové halogénové svetlomety ste mali vždy, či už išlo o najjednoduchšie vybavený alebo najdrahší model ix20. Vo vyššej výbave ste síce dostali projekčný svetlomet s prísvetom do zákruty, ale zdrojom svetla bola vždy halogénová žiarovka. Tu nie je nad čím premýšľať, nič lepšie ste totiž nedostali.
Podvozok
Zospodu je to jednoduché auto. Vpredu nájdeme nápravu McPherson s trojuholníkovým ramenom, v ktorom vymeníte čapy aj silentbloky, ktoré sú mimochodom lacné. Vzadu je torzná priečka, teda takmer bezúdržbový typ, kde nebudete mať čo meniť ani po 300 tisíc km. Parkovacia brzda pôsobí na zadné kotúče cez brzdový strmeň, veľakrát však zhrdzavie a spolu s ňou aj celý strmeň, ktorý treba následne meniť. Zospodu je ix20 čiastočne chránený pred hrdzou, avšak v strednej časti auta nie je žiaden náter a tam treba ochranu dodatočne naniesť.
Motory
Ponuka motorov pozostávala z 2 zážihových a 2 vznetových. Zážihové boli z rodiny Gamma, zdvihový objem mali 1.4 a 1.6. Menší bol dostupný len s manuálnou 5-stupňovou, väčší dostal stupeň navyše ale aj možnosť opcie v podobe 4-stupňovej automatickej prevodovky. Vznetové motory boli z rodiny U2 so zdvihovým objemom 1.4 a 1.6, vždy so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Kto si vybral verziu Blue, ten mal automaticky aj systém Start/Stop.
| 1.4 | 1.6 | 1.4 CRDI | 1.6 CRDI | |
| Počet valcov/ventilov | 4/16 | 4/16 | 4/16 | 4/16 |
| Zdvihový objem (cm3) | 1 396 | 1 591 | 1 396 | 1 582 |
| Maximálny výkon kW (k) | 66 (90) | 92 (125) | 66 (90) | 85 (116) |
| Krútiaci moment (Nm) | 137 | 156 | 220 | 260 |
| Prevodovka | M5 | M6/A4 | M6 | M6 |
| Zrýchlenie z 0 na 100 km/h (s) | 12,7 | 10,8/11,5 | 14,2 | 11,4 |
| Maximálna rýchlosť (km/h) | 168 | 185/180 | 167 | 183 |
Spoľahlivosť
Zážihové motory patria k tým lepším atmosférickým pohonným jednotkám, ale úplne bez chýb nie sú. Majú síce nepriame vstrekovanie a reťazový rozvod, avšak niektorí užívatelia sa sťažovali práve na natiahnuté rozvody či rozpadajúce sa katalyzátory. Tie vedeli „poslať“ späť do motora časti zvnútra, ktoré doškrabali valce a motor prišiel o kompresiu. Je tu tiež mechanické nastavenie vôle ventilov, ktoré treba každých 90 tisíc km nastaviť. Zo začiatku produkcie sa objavovali problémy s predsuvníkom časovania sacej vačky, tie sa ale poväčšinou podarilo odstrániť.
Niekto sa ešte sťažoval na cukajúce rozjazdy, nie vždy pomohla výmena spojky. Motory sa nehodia na diaľnicu či na rýchle presuny, menší kvôli chýbajúcej „6-ke“ už vôbec. Väčší má síce stupeň navyše, ale aj tak pri 130 km/h motor „točí“ už 3 500 ot./min. Kto by chcel auto čisto do mesta, môže premýšľať aj nad 4-stupňovým automatom. Je to bežný hydromenič, ktorý sa hodí najviac do mesta a kto sa zmieri s vyššou spotrebou a pomalším radením, bude meniť olej každých 90 tisíc km, tak mu bude slúžiť.
Nafta funguje
Vznetové motory 1.4 a 1.6 CRDI boli z rodiny U2, teda taktiež s reťazovými rozvodmi. Vždy mali len 6-stupňovú manuálnu prevodovku. Do motorov ide takmer 6 litrov oleja, čiže sa pri jazdách viac po diaľnici netreba báť ani intervalu na výmenu oleja 20 tisíc km. Majú jednohmotnostný zotrvačník, opäť ďalšia vec, ktorá sa nepokazí. Najväčším strašiakom je DPF, ktoré je pri kórejských autách veľmi drahé a funguje len originál. Cenovo ste na približne 3 tisíc eur, čo je pri cenách jazdeniek skutočne veľa. Na druhú stranu vydrží veľa a kto nejazdil veľa po meste, môže mu fungovať aj pri 300 tisíc km.
Hyundai ix20 je relatívne spoľahlivý model a netrápi ho veľa chorôb, avšak niečo sa predsa len nájde. Užívatelia sa často sťažujú na hrdzavejúce zadné brzdy, či už strmene alebo kotúče. Je to daň za krátke jazdy, keďže veľa modelov jazdí výlučne po meste. Ak už nejde odbrzdiť parkovacia brzda, treba väčšinou meniť celý strmeň.
Pozor na nádrž
Ďalej sú tu problémy so spínačom brdzových svetiel, s elektromechanickým posilňovačom alebo zatekaním. Najväčším problémom však zostáva kovová nádrž na palivo, ktorá často zhrdzavie. Pri kontrole ju treba pozrieť aj zvrchu, keďže tam „hnije“ viac a objaví sa to až pri natankovaní plnej nádrže. Na to si treba dávať pozor.
Kúpiť/nekúpiť
Oplatí sa teda Hyundai ix20 ako mestské auto? Určite áno. Poskytuje lacnú jazdu s nízkymi prevádzkovými nákladmi a k tomu veľmi dobre využiteľný interiér so sklápajúcimi sedadlami do takmer roviny s dnom kufra. Kto si ho vyberie s benzínovými motormi a vychytá spomenuté problémy, bude mu slúžiť dlhé roky. S naftovým motorom nedáva až tak veľký zmysel, ak ale jazdíte aj viac po diaľnici, tak táto generácia motorov je zatiaľ spoľahlivá. Škoda tej kovovej nádrže, zvyšné problémy sú ľahko riešiteľné a väčšinou bežné aj pri iných autách.
