Test jazdenka Hyundai ix35 (2010 - 2015)

Tento model predstavili v roku 2009 na autosalóne vo Frankfurte. U nás je známy iba spojením 2 písmeniek a 2 číslic. Vo svete sa však môžete stretnúť so staronovým názvom Tucson, alebo Tucson ix.  ix35 vyrábali po celom svete, od slovenskej Žiliny, cez české Nošovice, až po Egypt či Taiwan. Nástupca sa vrátil k názvu Tucson. Ale pozor. Pre niektoré trhy bol určený nástupca ix35 2. generácie, ktorý sa na náš dobre známy Tucson vôbec nepodobá. 

Dizajn

Mám pocit, že kórejské automobilky to robia s dizajnom na preskačku. Raz pomôžu Kii, raz Hyundaiu. Ak by ste vedľa seba postavili oba modely, čiže Hyundai ix35 a Kiu Sportage, tak by mi väčšina dala za pravdu, že táto generácia nami testovaného auta ťahá za kratší koniec. Samozrejme, aj tu platí 100 ľudí, 100 chutí.   

Približne v polke životného cyklu prišla modernizácia. Z vonku sa výraznejšie zmenila grafika predných a zadných svetiel. Ak zákazník chcel, s modernizáciou si mohol objednať aj bixenóny. Pri lepšom audiu bola namiesto klasickej antény po novom plutva. Priemer diskov bol od 16 až po 18 palcov.

Interiér auta sekunduje exteriéru.  Vzhľadovo je pre mňa trošku nejednotný. K ergonómii a k umiestneniu ovládacích prvkov mám výhrady. Zmenil by som ich, poposúval, priblížil k vodičovi... Prístrojový panel so svojím prevažne bielym podsvietením nie je problém čo sa čitateľnosti, alebo osvetlenia týka. To zvládli bez výhrad. Vnútorné displeje za jasného dňa nie sú však dobre čitateľné. S týmto problémom sa však pasuje veľa výrobcov áut. Negatívne však na mnohých vodičov vplýva enormné množstvo modrého svetla vyžarovaného zo stredovej časti palubnej dosky. Samozrejme, dá sa na to zvyknúť.   

Bohužiaľ, nielen ja, ale aj ostatní majú aj ďalšie výhrady. Kvalita používaných materiálov je v modeloch ix35 veľmi slabá. Lacné plasty, škrípanie,... Na to sa budete musieť pri kúpe pripraviť, a po kúpe sa s tým budete musieť zmieriť.  Po modernizácii sa ponuka materiálov mierne zlepšila.

Sedadlá nepotešia ani neurazia, a to ani svojim vzhľadom, a ani tvarovaním. Na druhej strane sa dá v nich sedieť bez problémov aj pol dňa. O trošku dlhšie mohli byť sedáky, a to ako vpredu, tak aj vzadu. 

Pochváliť musím vnútorný priestor. Vzhľadom na rozmery karosérie majú 4 ľudia priestoru až-až, dokonca sa dá zvládnuť aj jazda 5-člennej posádky na dlhé trasy.

Auto nepatrí medzi tie najväčšie v segmente. Je dlhé 4410 mm, široké 1820 mm a vysoké od 1660 do 1670 mm. Do batožinového priestoru zmestíte pekných 465 litrov, po sklopení sedadiel 1436 litrov. Svetlá výška je však len 170 mm. Na ťažné zariadenie môžete podľa motorizácie zapojiť brzdený prípojný vozík od 1200 do 2000 kg.

Motory

Paleta motorov je taká klasická. Na spodku stojí benzínová atmosférická 1,6ka s výkonom 99 kW (135 k). Jazdí zhruba za 8,3 litra benzínu. Vyššie stojí atmosférický 2,0-litrový D-CVVT motor, ktorý vyrábali len do modernizácie. Konzumuje niečo okolo 9,5 litra benzínu. Mnohí majitelia ho prerábali na LPG. Vtedy je spotreba je 11,5 litra. Po modernizácii prišiel modernejší dvojliter s priamym vstrekom. Spotreba je o pár decilitrov nižšia. Ak natrafíte na kus zo zámoria, tak v ňom nájdete aj motor s objemom 2,4 litra. Pri priamom vstreku pozor na zakarbonovanie. 

Paletu naftových motorov držia pohonné jednotky s dvomi objemami. Menšia 1,7-litrová verzia má výkon 85 kW (115 k). Konzumuje priemerne 6,6 litra nafty. Väčší 2,0-litrový agregát s výkonom 100 kW (136 k) disponuje spotrebou 8,2 litra a najsilnejší zástupca s rovnakým objemom má výkon 135 kW (184 k). Žerie zhruba rovnako. Aby ste neboli prekvapení. Na výmenu si pýta rovných 8 litrov oleja. 

Prevodovky boli buď 5 a 6-stupňové manuálne, alebo 6-stupňový automat. Pozor si dajte na pohon 4x4, ak ho vaše auto má. Neboli totiž rovnaké. Do  02. 2012 využíval medzinápravovú spojku JTEKT, neskôr prišla elektrohydraulická spojka Dynamax, čo je obdoba systému Haldex.

Jazda a jazdné vlastnosti 

Auto svojim jazdným charakterom nie je ničím výnimočné. Vpredu je náprava McPherson so spodným priečnym ramenom, vzadu viacprvková náprava. Obe sú uchytené ku karosérii pomocným rámom. Na presúvanie to postačuje viac než dosť. Volant je z môjho pohľadu malý a ide veľmi ľahko na daný typ auta. Spätná väzba v ňom nie je absolútne žiadna. Ale áno, chápem, nie je pre každého dôležitá... Je tu však jedno ale. S modernizáciou prišla možnosť nastavenia charakteristiky tuhosti posilňovača riadenia. Podvozok je naladený tvrdšie, čo je síce trošku na škodu komfortu, ale na druhej strane pomáha pri trochu ostrejšej jazde. Odhlučnenie naftových motorov v kabíne je na daný segment slabšie.

Výhľad z auta dopredu a do strán je vďaka vyššiemu posedu veľmi dobrý. Kameň úrazu však príde pri ostatných smeroch. Šikmo v pred vďaka hrubším stĺpikom a väčším spätným zrkadlám je podpriemerný. Uvedomíte si to hlavne v meste na priechodoch pre chodcov. Cúvanie? Cúva sa s ním celkom dobre, a to vďaka rozmernejším spätných zrkadlám. Tie ale nielen na môj vkus vonkajšie približujú viac, ako by ste možno čakali. Takže parkovacie senzory sú viac než vhodné.  

Spoľahlivosť

Poďme po poriadku. Najprv exteriér. Viditeľná a rozsiahla korózia zatiaľ prítomná nie je. Chce však byť veľkou kamarátkou s kufrovými dverami, poprípade podvozkovými komponentami. Nič strašné... Veľa majiteľov pozná aj pravidelné vypadávanie tesnení zadných bočných dverí v oblasti skiel. 

Interiér auta po dizajnovej stránke bol spomenutý vyššie. Trápia ho však vŕzgajúce plasty, ktoré navyše nie sú trvácneho charakteru. Rýchlo sa presedí molitan sedadlá, alebo opotrebuje čalúnenie sedadiel, či volantu. Pomerne často sa menila aj páčka na nastavenie výšky sedadla vodiča. 

Auto už po príchode trpelo rôznymi detskými chorobami, ktoré sa snažili riešiť v rámci garančných prehliadok alebo zvolávacích akcií. Niečo si však budete musieť vyriešiť sami. Vo všeobecnosti majiteľov potrápili veci, ako napínače bezpečnostných pásov. Čo sa týka bezpečnosti, niektoré kusy museli podstúpiť výmenu airbagov.

Prejdime na elektroniku vo vozidle. Ničím výnimočným nie je problém s rádiami. Tempomat vie žiť svojim vlastným životom. Elektrické okná, či už spínače, alebo sťahovačky tiež nie sú bez poruchové. Pozlostí aj maličkosť v podobe mikrospínača vo dverách, čo automaticky znefunkční centrálne zamykanie.  

Čo sa týka komponentov podvozku, tak celkom radi tiekli tlmiče a praskali pružiny. Ak je auto navyše vybavené systémom LPG, tak sa zadné tlmiče rýchlejšie unavia. Navyše, veľa majiteľov už pri kúpe trápili problémy s geometriou (rovnako aj pri Kii Sportage). Pri verzii 4x4 sa pripravte na problémy s polosami či na vibrácie kardanu. 

Čo by ste mali vedieť o motoroch? 1,6 GDI sa občasne vedia pridrať na ojnici. 2,0 bez priameho vstreku pri LPG majú zvyčajne vyšší nájazd. Pri zlom odladení systému LPG motory strácajú kompresiu. Stojí za tým netesnosť ventilov. Dieselové verzie, slabšia 1,7čka nemá dvojhmotu. Silnejšie dvojlitre už áno. Nie sú na tom zle, aj keď úplne bez chyby nie sú. Občas strácajú výkon. Môže za to pravdepodobne chybné naftové čerpadlo, alebo nečistoty v palivovom systéme. Niektoré kusy potrápilo aj EGR. Sem-tam pozlostila aj motorová elektronika... Pri manuálnych prevodovkách pozor na vysokú hlučnosť. Spôsobuje ju ložisko. Niekedy pomôže výmena oleja. Rovnako pozor na spojku a dvojhmotu pri dieselových modeloch.

Hodnotenie Autoporadca.sk

Hyundai svojim modelom iX35 skočil do populárneho segmentu mestských SUV podobne ako sesterská KIA so svojim Sportage. Autá sú si v mnohom podobné, napriek tomu však vo výsledku iné a v tomto prípade mám pocit, že Hyundai ťahá za trošku kratší koniec. Kvalita vypracovania interiéru, použité materiály, odhlučnenie kabíny či ergonomické detaily sú proste veci, ktoré v porovnaní s konkurenciou nepresiahnu priemer. Po technickej stránke iX35 ponúkne každému bežnému užívateľovi to, čo hľadá. K dispozícii je manuálna aj automatická prevodovka, taktiež systém pohonu 4x4, motory s objemom 1,6 a 2,0 spaľujúce benzín a taktiež naftové 1,7 a 2,0 CRDi s výkonmi od 85  kW (115 k) do 135 kW (184 k). Pre mňa osobne je dobrým kompromisom medzi ponúkaným výkonom a prevádzkovými nákladmi v podstate spoľahlivý naftový motor 1,7 CRDi. U benzínových motorov počítajte s vyššou spotrebou a možným problémom s karbónovými úsadami na ventiloch v prípade motorov GDi (priamy vstrek). Aj keď benzínový motor 1,6 GDi nie je technicky zlý a papierovo ponúka relatívne slušných 99 kW, je to motor bez turbodúchadla, a tak je jeho jazdný prejav veľmi mierny. Chýbajúci krútiaci moment v strednom pásme otáčok je citeľný a na auto veľkosti ix35-ky nemá podľa môjho názoru dostatok síl pri rýchlostiach nad 80 km/h. V tomto je pocit z dynamiky lepší aj u základného dieselu.

Klady vozidla

• na daný segment slušná priestorová ponuka v kabíne, batožinový priestor o objeme 465 litrov;
• v podstate spoľahlivé motorizácie, či už ide o benzín alebo diesel;
• všetky motorizácie majú rozvody riešené reťazou, ktorá v tomto prípade nie je problémom, ale pridanou hodnotou;
• v podstate všetky ix35ky majú pre bežného motoristu dostatočnú komfortnú aj bezpečnostnú výbavu, vyslovene „holé“ autá asi nenájdete.

Zápory vozidla

• mierne horšia antikorózna ochrana podvozkových skupín, hrdza sa zvykne objaviť aj na piatych dverách a pomerne skoro aj na výfukovej sústave;
• naozaj všedný a pre väčšinu ľudí nudný dizajn, pocit z luxusu alebo prestíže nenájdete ani v najvyšších výbavách, nezriedka rôzne rušivé zvuky v interiéri;
• motory GDi sú náchylné na zanášanie karbónom obzvlášť pri dlhých servisných intervaloch a dlhodobou jazdou v nízkych otáčkach a malom zaťažení;
• tyčky stabilizátora na prednej náprave majú krátku životnosť, na druhej strane výmena nie je finančne ani technicky náročná;
• benzínové motory sú svojou dynamikou skromné, obzvlášť v kombinácii s automatickou prevodovkou, spotreba dvojlitra s automatom je obvykle dvojciferná;
• auto je nekomunikatívne v riadení, podvozok nemá ambície k rýchlejšej jazde v zákrutách, celkový prejav auta je nudný.

Hodnotenie Autoporadcom 6/10

Kúpiť/nekúpiť

Záver v mojich očiach je po veľkej myšlienkovej búrke jasný. Auto stojí tak niekde na polceste. Dlho som netestoval typ auta, ktorý by vo mne zanechal toľko pocitov rozpačitosti. Vo väčšine oblastí je priemerné, miestami podpriemerné. Je určené predovšetkým vodičom, ktorí vyhľadávajú pokojnú jazdu povedzme aj na chatu či rybačku... Pokritizoval som ho však viac než dosť. Hodnotenie auta je obyčajných 6 bodov. Prvé najlacnejšie kusy u nás štartujú zhruba na 8-tisíc. Končia na dvojnásobku. Priemerne však musíte utratiť 11 až 12-tisíc. Prešli sme teda priamo k cene. Popravde myslel som si, že sú tie auta lacnejšie vzhľadom na to, do akej kategórie patria, a aký majú emblém. Mýlil som sa... Na moje pomery je to pekná kôpka peňazí. Je to však len môj názor. Vzťah cena-protihodnota je za mňa teda 6 bodov. Veľkou výhodou môže byť 5-ročná záruka a 12-ročná záruka na prehrdzavenie...