Test jazdenky Kia Sorento UM (2014 - 2020)

Kia Sorento prišla v roku 2002 ako pravoverný off-road. Automobil mal rebrinový rám, zadnú tuhú nápravu a s možnosťou ťahať až 3,5-tonový príves tu pôsobil skôr pracovným, ako „šviháckym“ dojmom. Už druhá generácia to totálne zmenila a tretia s označením UM v tom len pokračuje. Na trh prišla v roku 2014 a v ponuke vydržala do 2020. Modernizáciou si prešla v roku 2017 a spoznáte ju podľa odlišných predných hmloviek. Staršie autá ich mali veľké a hranaté, po facelifte už boli malé okrúhle, prípadne so 4 LED vo verzii GT-Line.

Dizajnovo je voči druhej generácii v exteriéri len mierne uhľadená, veľké zmeny však nastali v interiéri. Ten je výrazne proeurópsky bez tvrdších plastov, tak typických pre kórejské autá tej doby. Zvonka však má napríklad druhá a tretia generácia veľmi podobnú masku chladiča.

Xenón aj LED

Rozdielne sú samozrejme aj svetlomety, ktoré sú vždy sériovo s halogénovou žiarovkou. Vo vyššej výbave mohli mať xenónovú výbojku (predfacelift), po modernizácii prišli ako nadstavbové svetlá už full-LED. Opäť však len vo vyšších líniách výbav, pre tie nižšie ste si ich nemohli ani priplatiť. Kto tak hľadá lepšiu aktívnu bezpečnosť, treba pozerať po lepších výbavách. Pozor len na prípadnú výmenu, sú dostupné len v originále za ceny cez 2 000 eur za jeden svetlomet.

V interiéri môžete odlišovať 2 verzie, základnú 5-miestnu a lepšiu 7-miestnu. V Nemecku ste si mohli takýto príplatok vybrať len pre vyššiu výbavu, u nás bol dostupný pre všetky. Medzi verziami je veľa rozdielov, 7 miestne auto pre rodinu má navyše výduchy ventilácie, silnejšiu klimatizáciu či bezpečnostné pásy, ktoré do tej 5-miestnej nedorobíte. Pozor tak pri kúpe jazdenky. Ak vás bude predajca presviedčať, že stačí len kúpiť sedačky, neverte mu.

Sorento tretej generácie je však dobre vybavené už v základe, máte napríklad 2-zónovú automatickú klimatizáciu, dojazdovku, tempomat či PDC vzadu. U nás predávané kúsky boli ešte lepšie vybavené, ako tie z Nemecka, mali ste tak v základe aj predné PDC či navigáciu.

Podvozok

Predná náprava sa spolieha na zavesenie McPherson, ktoré je pre takto veľké auto skôr zaujímavosťou. Je to však výhoda pri servise, kedy stačí meniť menej dielov. Problémom je však malý výber náhradných dielov v druhovýrobe, treba sa tak častejšie obrátiť aj na originálne produkty Kia.

Vzadu je vždy viacprvkové zavesenie s pomocným rámom, ktorý je oceľový. Ten je trocha odlišný pre verziu s pohonom len predných či všetkých 4 kolies, prvý menovaný nemá napríklad uchytenia na diferenciál. Celkovo sú tu 4 ramená na každej strane. Parkovacia brzda pôsobí na vnútorný bubon v brzdovom kotúči, čo je menej bežné v prípade elektronicky ovládanej „ručnej“ brzdy. Pri výmene zadných kotúčov tak myslite aj na samotné pakne vnútri bubna.

Nivomat

V príplatkovej výbave ste mohli zaškrtnúť aj udržiavanie výšky na zadnej náprave. Nie je to sofistikovaný systém so vzduchovým či hydraulickým ovládaním. Tu máte len odlišné tlmiče, ktoré fungujú na princípe čerpadla. Ak auto zaťažíte, do prvého rozbehu zostane „sadnuté na zemi“. Pri jazde sa však prácou tlmičov vnútri začne kvapalina stláčať, vznikne tam vyšší tlak a ten pôsobí na piest, ktorý udržuje vyššiu svetlú výšku. Treba však prejsť určitú dráhu, na rovnej ceste to môžu byť kilometre, na hrbolatej pár sto metrov. Všetko funguje bez dodatočných snímačov či ďalšieho trubkového vedenia a tak jedinou drahou položkou sú tlmiče.

Motory

Ponuka motorov bola vskutku obmedzená. Na Slovensku sme mali na výber len jediný 2,2-litrový vznetový štvorvalec. Na niektorých európskych trhoch bol po modernizácii dostupný aj 2.4 GDI, avšak ten krátko po uvedení vypadol z ponuky. U nás boli autá vždy s pohonom 4x4, v Nemecku ste však mohli mať aj predokolky. S motorom bol vždy spojený 6-stupňový manuál, do faceliftu bol príplatkový 6-stupňový a po nový 8-stupňový automat.

Spoľahlivosť

Benzínový motor nemá v tomto aute príliš veľký zmysel a ani sa nečudujem, že v ponuke na niektorých trhoch vydržal len pár mesiacov. Motor z rodiny Theta má už priamy vstrek, teda na krátke trasy sa príliš nehodí. Má nízky krútiaci moment, keďže nemá preplňovanie, preto ho v ťažšom Sorente treba viac vytáčať a spotreba neklesne pod 10 l/100 km. Vždy bol dostupný len so 6-stupňovým automatom. Nehodí sa veľmi ani na prerobenie na LPG, každých 90 tisíc km treba skontrolovať mechanicky vymedzenie vôle ventilov. Občas na ňom zlyhalo časovanie sacej a výfukovej vačky.

Do Sorenta sa samozrejme dodával aj 2,2-litrový vznetový štvorvalec D4HB s reťazovým rozvodom. Ten je ideálnym a prakticky tak jediným motorom, ktorý má v Sorente zmysel. Má dostatočný krútiaci moment a s manuálnou prevodovkou dokáže jazdiť aj za 7 l/100 km. Z bežných „bolestí“ moderných motorov potrápi EGR, Bosch čerpadlo CP4 alebo piezovstrekovače, ktoré sa nedajú tak repasovať, ako tie elektromagnetické. Turbo je tu s elektronickou reguláciou. Olejová náplň má takmer 7 l, teda vydrží pri dlhších trasách aj dlhšie výmenné intervaly.

Automat vlastnej konštrukcie

Automatická prevodovka, či 6- alebo 8-stupňová, je vlastnej produkcie a veľmi spoľahlivá. Treba však vymeniť olej po 150 tisíc km a následne každých 90 tisíc. Mimochodom 8-kvalt bol po prvýkrát v Európe použitý práve v modernizovanom Sorente. Kia má veľmi dobre zmapovaný servisný plán a tak aj v manálnej prevodovke či rozvodovke s diferenciálom odporúča kontrolu po 60 tisíc km, pokiaľ však s autom vybehnete do blata a prejdete brodom, ktorý diferenciál či prevodovku zatopí, je potrebná okamžitá výmena oleja.

Mimochodom, veľké terénne schopnosti od Sorenta neočakávajte. Svetlá výška je len 185 mm a elektrohydraulická medzinápravová spojka i tak posiela viac Nm dopredu. Výrobcom je Magna a pokiaľ aj v nej vymeníte olej každých 90 tisíc km, tak zatiaľ funguje spoľahlivo. V interiéri je tlačítko Lock, to však zaručí len prerozdelenie krútiaceho momentu medzi prednú a zadnú nápravu v pomere 50:50.

Ak si vyberáte konkrétne autá, voľte verzie bez panoramatickej strechy, ktorá často už od novoty vŕzgala a vydávala rôzne pazvuky, časom môže začať tiecť. Ďalčím častým problémom je vybíjanie batérie, ktoré má na starosti elektrické servo a hlásené sú tiež problémy so signálom rádiaoprijímača. Asi najväčším problémom aj do budúcna bude slabšia antikorózna ochrana spodnej časti karosérie, kde sa už po pár rokoch objavuje hrdza. Väčšinou však Sorento funguje spoľahlivo a bez výrazných problémov.

Kúpiť/nekúpiť

Kia Sorento funguje veľmi spoľahlivo a veľké problémy sa jej vyhýbajú. Benzínový motor nemá zmysel ani vyhľadávať, diesel tu funguje príkladne spoľahlivo. Treba si vybrať kúsok, ktorý nejazdil často po meste, keďže mnoho užívateľov ho využívalo ako služobníka na rozvoz detí do školy, na krúžky a na nákupy. Potom je zaručená dlhšia bezproblémová prevádzka. Škoda len tej antikoróznej ochrany, tú by som poriešil hneď pri kúpe.