Test jazdenky Kia Sportage 2,0 CVVT

Prvá Kia Sportage sa objavila v roku 1993. Na trhu bola dlhých 11 rokov. Jej využiteľnosť v teréne časom s každou novou generáciou klesá. Druhé pokračovanie prišlo v roku 2004. V tomto prípade už nemôžeme hovoriť o off-roade ale o SUV. Automobil vznikol na platforme Hyundaiu Elantra a zdieľa rovnakú techniku (motor, podvozok a elektronika) s typom Tucson. Hlavným konkurentom týchto SUV je najmä Toyota RAV4 alebo Honda CR-V.

Kia pre svoje vozidlo pripravila facelift už po dvoch rokoch. V tomto prípade sa pod slovom facelift skrýva najmä technická modernizácia. Skutočné dizajnové omladenie nastalo až v roku 2008, kedy Sportage získala hranatejšie predné svetlá, novú mriežku chladiča, oblejší nárazník a nové zadné svetlá. Koniec výroby prišiel pre Sportage 2 aj Tucson v roku 2010. Kia svojim zákazníkom ponúkla tretiu generáciu tohto typu a Hyundai predstavil typ iX35.

Druhá generácia Sportage nikdy neprešla testami EuroNCAP. Rozbíjali ho však v americkej organizácii IIHS, kde získalo plný počet piatich hviezdičiek. Auto bolo v roku 2009 označené americkým magazínom Consumer Reports za jedno z najspoľahlivejších áut.

Dizajn a „wau“ efekt

Kiu Sportage určite všetci poznáme. Ak ste toto auto náhodou ešte nevideli, prezrite si obrázky. Verím, že budete so mnou súhlasiť, keď napíšem, že o dizajne v tomto prípade veľmi hovoriť nemožno. „Wau“ efekt spomínať ani nemusím, pretože neexistuje.

Sportage tejto generácie veľa krásy nezískalo. Najviac ma pri pohľade naň odradzovali pomerne malé kolesá vo veľkom voľnom priestore blatníkov. Auto mi v tejto konfigurácii pripomínalo vyšší nákupný vozík.

Vo vnútri to nie je o nič lepšie. Interiér pôsobí mimoriadne lacno. Tvrdé plasty nemajú byť pekné ale odolné. Svoju úlohu spĺňajú. Najhorším prvkom interiéru sú sedadlá v spolupráci s volantom. Na mieste vodiča som si vhodnú polohu nenašiel. Takže ak máte dlhšie nohy, narazíte na problém najmä kvôli tomu, že volant je nastaviteľný len výškovo a nie pozdĺžne. Sedadlá sú nastaviteľné len v základných smeroch. Celý čas som mal pocit, že som sa z nich šmýkal a nebol som sám. Rovnako kvôli svojej výške bola pre mňa nepoužiteľná lakťová opierka, ktorú som mal asi 10 cm pod lakťom aj v prípade, že sedadlo bolo úplne dole. Priestoru vo vnútri je však dostatok vo všetkých smeroch a na všetkých potrebných miestach.

Jazda a jazdné vlastnosti

Na internete som sa dočítal, že Sportage má v rámci svojej triedy dobré jazdné vlastnosti. S tým si dovolím ostro nesúhlasiť. V porovnaní s Tucsonom má tvrdšie naladený podvozok. Napriek tomu tento automobil s predným pohonom doslova nenávidí zákruty. Rýchla jazda po pokrútených cestách má za následok nakláňanie, ktoré spôsobuje odľahčovanie vnútorného predného kolesa a jeho následné pretáčanie. Táto situácia sa mi stávala aj v meste pri malých rýchlostiach.

V zákrutách s nekvalitným asfaltom má zadná časť vozidla silnú tendenciu odskakovať. Jazda so Sportage nie je ani veľmi tichá. Do interiéru prenikajú nárazy od podvozku aj aerodynamický hluk. V teréne je to o niečo lepšie, najmä ak cez nerovnosti prechádzate mierne vyššou rýchlosťou. Môže za to najmä tvrdší podvozok.

Vlastný odsek si zaslúži radenie 5 stupňovej manuálnej prevodovky, ktoré bolo spoľahlivé, no zároveň naozaj zlé. Radiace dráhy sú v tomto prípade nekonečné. Rýchlosť síce spoľahlivo zapadne, no často som mal pocit, že namiesto radiacej páky v ruke držím kladivo.

V autobazároch narazíte na verzie s pohon predných kolies alebo oboch náprav. 4x4 ovláda elektronika. V zadnej náprave je uložená elektromagnetická lamelová spojka spolu s rozvodovkou. Vďaka tomu je za štandardných podmienok poháňaný predok, ku ktorému sa v prípade straty adhézie pripája zadok. Na zadné kolesá môže putovať až 50 % výkonu. Špeciálne tlačidlo umožňuje uzavrieť pevný pomer 50:50. V prípade prekročenia 40 km/h sa automaticky deaktivuje.

Kia Sportage 2,0 CVVT

V mojom prípade som sa dostal k Sportage s dvojlitrovým atmosférickým štvorvalcovým motorom s variabilným časovaním ventilov a výlučným pohonom prednej nápravy. Pod kapotou bol teda liatinový blok s hliníkovou hlavou valcov a 16 ventilovým rozvodom DOHC, ktorý sa vyznačoval dlhým zabiehaním (rad Beta). Výkon tohto motora predstavuje 104 kW (141 k) pri 6000 otáčkach, ktorý je doplnený maximálnym krútiacim momentom 184 Nm pri 4500 otáčkach. Sľubné čísla, nie?

Auto v tejto konfigurácií dosiahne maximálne 174 km/h. Z 0 na 100 km/h mu to trvá 11,3 sekundy. Nepríjemne ma prekvapila spotreba tohto 1696 kg vážiaceho auta. Výrobca udáva, že na 100 km spotrebuje 10,6/6,8/8,2 l (mesto, mimo mesta, kombinovane). Zabudnite na to. Nikdy tieto čísla nedosiahnete. V mojom prípade som sa priemerne pohyboval na 9,5 litroch. Mimo mesta som sa nedostal za žiadnu cenu pod 7,8 litra ani keď som na plyn len myslel. V meste som sa pohyboval na 11 litrami.

Výkon auta je nedostatočný. Ak však jeho priemerná spotreba má byť 9,5 l/100 km, tak je neakceptovateľný. V nízkych otáčkach je Kia Sportage v tejto konfigurácii lenivá a treba ju vytáčať. Spolu s tým však rastie aj spotreba a hluk. Naozaj mi bolo navyše ľúto, že auto nemalo pohon 4x4, pretože predný je toto vozidlo podľa mňa nevhodný.

Ostatné motory

Kia druhú generáciu Sportage vybavila v podstate len troma motormi. Druhou benzínovou voľbou bol 2,7 litrový šesťvalec s výkonom 129 kW (175 k) a maximálnym krútiacim momentom 241 Nm (rad Delta). Jeho celohliníková konštrukcia, štvorventilová technika DOHC a štyri vačkové hriadele sa vo všeobecnosti nepovažujú za veľmi priaznivú voľbu. Servis tohto agregátu je pomerne drahý. Na trhu ho môžete nájsť so štvorstupňovým automatom, ktorý celý motor dehonestuje.

Nie je to ľahké priznať, no podľa mňa do tohto auta patrí naftový motor. Kia ponúkala jeden dvojlitrový agregát s liatinovým blokom a hliníkovou hlavou valcov spolu so šestnástimi ventilmi (CRDi). Časom však dochádzalo k jeho zlepšovaniu a zvyšovaniu výkonu.

Od roku 2004 do roku 2006 bol v ponuke s výkonom 83 kW (113 k) spolu s krútiacim momentom 184 Nm. V tomto prípade bol agregát vybavený vstrekovaním common rail Bosch CP1 a reguláciou turba obtokovým kanálom. V roku 2006 došlo k modernizácii, kedy pohonná jednotka dostala nové vstrekovanie Bosch CP3 a variabilnú geometriu lopatiek turba. Motor začal plniť normu Euro 4. Od tohto roku výrobca auto vybavoval filtrom pevných častíc a dvojhmotným zotrvačníkom. Rovnako sa natiahol aj interval výmeny rozvodového remeňa zo 120 na 150 tisíc kilometrov. Výkon agregátu dosiahol 110 kW (150 k) a maximálny krútiaci moment sa zastavil na 305 Nm. Ak narazíte na auto dovezené z Talianska, môže získať model s výkonom 100 kW (140 k) a 305 Nm.

Naftový motor bol od roku 2006 párovaný s novou 6 stupňovou manuálnou prevodovkou. Dovtedy sa štandardne používal 5 stupňový manuál. Jedine v prípade benzínového šesťvalca bol dodávaný štvorstupňový automat, ktorý si vyžaduje výmenu olejovej náplne po 90 tisíc km alebo po 6 rokoch.

Všetky modely môžete nájsť vo verzii s pohonom prednej alebo oboch náprav. Výnimku tvorí Sportage s naftovým motorom s rokom výroby 2004 až 2006, kedy bola táto Kia dostupná len s pohonom oboch náprav.

Spoľahlivosť a najčastejšie poruchy

Napriek získanému oceneniu za spoľahlivosť, by som Sportage označil v tejto oblasti za priemer. Na druhej strane nie všetky poruchy musia byť nevyhnutne spôsobené kvalitou výroby.

Sportage je SUV. To znamená, že jeho podvozok je vyšší a väčšina majiteľov ho v teréne minimálne vyskúšala. Nejde však o žiaden off-road. Sportage vyhovujú poľné a lesné cesty. Ak sa auto dostane do drsnejšieho terénu môže dôjsť k poškodeniu spodných partií vozidla. Pred kúpou si teda dobre skontrolujte, ako auto vyzerá zo spodnej strany.

Kúpiť/nekúpiť?

Ak dokážete žiť bez toho, aby ste vlastnili šesťvalec, tak sa mu v tomto prípade vyhnite. V prvom rade ho dehonestuje prevodovka, v druhom spotreba. Rovnako benzínový dvojliter nie je najlepšie voľba. Vysoká spotreba a nízka dynamika z neho robia motor na pokojnú jazdu. V oblasti naftových motorov vykazujú najlepšiu spoľahlivosť tie s čo najmladším rokom výroby. Pri kúpe jazdenej Kii Sportage by som odporúčal hľadať verzie s pripojiteľným pohonom zadnej nápravy.

V oblasti výbavy je na tom Sportage pomerne zle. Na palube jednoducho nenájdete také prvky ako dvojzónová klimatizácia a podobne. Základné verzie sú naozaj chudobné, no vo väčšine prípadov nájdete aspoň rádio a manuálnu klimatizáciu.

V súčasnosti sa ceny pohybujú približne od 5000 eur smerom nahor. Za tie najlepšie kusy s naftovými motormi zaplatíte viac ako 12 tisíc eur.