Test jazdenky Opel Cascada (2013 - 2019)

Opel mal vo výrobe kabrioletov už dlhšiu tradíciu. Áno, je pravda, že prvé Astry F a G upravoval karosár Bertone, no Astru H už priamo Opel. Práve s ňou prišiel na druhý typ strechy, teda textilnú strechu vymenili za oceľovú, takzvaný typ CC (Coupe Cabriolet). Malo ísť o lepšie riešenie pre celoročné používanie. Málokto si však kupuje kabriolet na celoročné používanie, preto výrobcovia prechádzajú skôr na textilnú strechu, ktorá je ľahšia a nezvyšuje ťažisko v hornej časti auta.

Návrat k plátennej streche

Avšak po Astre H prišla výrazne ťažšia Astra J, ktorú kritizovali za jej hmotnosť. Opel skúsil ponúknuť nový trend v odlíšení karosárskej verzie kabriolet a tak prišla Cascada. A keďže vychádzala z Astry J, ktorej kritizovali vysokú hmotnosť, konštruktéri jej naspäť nadelili plátennú strechu. Tak, ako to pre mnohých je pre kabriolet správne.

Automobil predstavili na autosalóne v Ženeve v 2013. Voči Astre G, ktorá musela pri sťahovaní strechy dole a hore na mieste stáť a mať zatiahnutú ručnú brzdu, tak Cascada to dokáže aj v rýchlosti až do 50 km/h. Avšak veľmi to neodporúčam, konštruktéri rátali s určitou rýchlosťou vetra a nikdy neviete, ako zafúka z ktorejkoľvek strany a môžete si tak poškodiť konštrukciu strechy. Tá je mimochodom zatiaľ stále veľmi odolná a užívatelia sa na zatekanie nesťažujú. A ak aj nejaké problémy boli, vyriešil ich Opel v rámci zvolávačky. Nečudujem sa však, poznám majiteľa takmer 20 ročnej Astry G kabriolet, ktorý riešil na aute snáď všetko, ale zatekanie strechy nikdy. So strechou sa spája jedno mínus, výhľad dozadu a šikmo vzad. Zadné okno je tak malé, že cez neho doslova vidíte len obrysy. Automobil bez zadného PDC je v meste takmer nepoužiteľný, keďže Cascada je veľmi „nafúknutá“ a koniec karosérie môžete len odhadovať. Našťastie tie zadné boli v sérii, aspoň na nemeckom trhu.

Strechu už nemusíte nijako odisťovať ani zaisťovať, stačí len držať tlačidlo. Sem tam sa objavili problémy s nefunkčnosťou otvorenia, tu za to môže väčšinou problém s elektromotorom. Sériové halogénové svetlá nesvietia príliš dobre. Odporúčam príplatkové adaptívne bi-xenóny, ktoré sa natáčajú, majú funkciu rozdelenia svetelného lúča do šírky v meste a podobne. Avšak ide aj o priority. Ak hľadáte kabriolet do letných mesiacov, neplánujete jazdiť v noci, tak vám halogény budú absolútne dostačujúce.

Interiér pochádza z doby, keď Opel používal trend čím viac tlačidiel, tým lepšie. Kto si sadne po prvýkrát do Astry J alebo Cascady, zostane trocha zmätený zo záplavy tlačidiel na stredovej konzole. Časom sa dá na to naučiť, avšak užívatelia sa na to sem tam sťažovali. Vypracovanie materiálov nebolo extra ani pri nových autách, pri jazdených už dochádza aj k viacerým nežiaducim zvukom v interiéri. Je to trocha aj daň za kabriolet.

Drahší podvozok

Podvozkovo stavila Cascada na predný vylepšený McPherson, ktorý v Rüsselheime volajú HiPerStrut. Oddeľovali ním riadenie od pruženia s tlmením. Zlepšili tak odozvu na riadenie a cit z jazdy. Pri jazdenke je dôležité, že či je to nákladnejšie na výmenu. Bohužiaľ je. Okrem dvoch silentblokov a čapu tu musíte riešiť viac silentblokov a čapov. Vzadu miesto tuhej nápravy nájdeme kombináciu s Wattovým priamovodom. V strede je pružné uloženie, ktoré treba časom meniť a nie je najlacnejšie. Za príplatok bol aj adaptívny podvozok FlexRide, na jazdených autách však časom takmer pravidelne všetci menia adaptívne tlmiče za bežné. Dôvod je jednoduchý, ich vysoká cena. Tak to je aj v prípade Cascady. Ich náhradu v druhovýrobe som nenašiel a tak vám zostane len originál Opel.

Zážihové motory

Ponuka motorov bola vcelku oklieštená, záujemcovia si však našli medzi nimi svoje aj na poli dieselových motorov. Na začiatku produkcie bola rozsiahlejšia ponuka, ku koncu už škrtali. Základom je, že všetky zážihové motory už mali preplňovanie. Menšie 1,4 boli v 2 výkonových verziách s 88 kW (120 k) a 103 kW (140 k). Využívali ešte nepriame vstrekovanie a sú tak vhodné aj na kratšie trasy. Väčšia 1,6 mala buď 125 kW (170 k) alebo 147 kW (200 k). Po úprave v roku 2018 z ponuky 1,4ka vypadla a zostala len 1,6ka s 100 kW (136 k) a 125 kW (170 k). Všetky mali sériovo 6-stupňový manuál, slabšie 1,6ky príplatkovo 6-stupňový automat.

Vznetové motory

Aj keď je to nezvyčajné (aspoň v minulosti bolo), v ponuke boli aj vznetové dvojlitre. Ale iba do roku 2018, posledný rok výroby doslúžila Cascada len s 1,6-litrovým benzínom. Základný diesel mal 121 kW (165 k), silnejší biturbo 143 kW (195 k). Od roku 2015 ich oba nahradil novší dvojliter s 125 kW (170 k). Základom boli vždy 6-stupňové manuálne prevodovky, najslabší motor mohol mať príplatkovo 6-stupňový automat.

Spoľahlivosť

Veľkou výhodou jazdenej Cascady je fakt, že v drvivej väčšine boli používané ako víkendové alebo letné autá. Teda ich nájazd je možno tretinový voči porovnateľným Astrám. Nájsť najstaršie kúsky s nájazdom cez 200 tisíc je ťažšie, väčšina má však najazdené do 100 tisíc km. Problémy so strechou už boli väčšinou vyriešené v záruke, zvyčajne ani nezatekala. Pozor skôr na podvozok, ak má za sebou už nájazd blízky k 100 tisíc km. Vtedy sa môžu o slovo hlásiť na výmenu vpredu silentbloky a čapy na upravenom McPhersone. Zadný Wattov priamovod nebýva zdrojom problémov pri takýchto malých nájazdoch. Tak isto sa zatiaľ Cascade vyhýba hrdza a to aj na podvozku. To je ale dané tým letným využívaním. Sem tam sú hlásené problémy s inteligentnými svetlami bi-xenón, ich natáčanie a rôzne funkcie svietenia. Overte si pred kúpou, či funguje a systém nehlási chybu.

Cascada ako vrchol z ponuky Astry by si zaslúžila ešte výkonnejší motor, ako bola najvýkonnejšia 1,6ka. Chýbal jej taký ten povestný vrchol ponuky. Za všetko hovorí fakt, že najsilnejší biturbo diesel bol v zrýchlení takmer na úrovni najvýkonnejšieho benzínového motora. Menšie 1,4ky síce majú nepriamy vstrek, objavujú sa však problémy s praskaním piestov a spotrebou oleja. Pozor tiež na odvetranie kľukovej skrine, jeden z prejavov prasknutých piestov. Treba meniť olej s normou Dexos1 Gen II. Väčšia 1,6ka má už priame vstrekovanie, treba používať palivo s vyšším oktánovým číslom a voči 1,4ky nepriniesli žiaden ten očakávaný vrchol ponuky. Môže sa to zdať prekvapivo, ale najspoľahlivejšou motorizáciou je dvojliter CDTI s jedným turbodúchadlom. Dvojturbová verzia už nie je toľko úsporná a existujú problémy s naladením oboch turbodúchadiel. Tu treba tiež dodržiavať olejový servis po max 15 tisíc km s predpísanou normou.

Kúpiť/nekúpiť

Cascada je dizajnovo veľmi vydarené auto. Konkurencia v tých rokoch z môjho pohľadu taký pekný kabriolet nevyrábala. Má veľmi dobre vyriešenú prednú aj zadnú nápravu, jazdná stabilita je na vysokej úrovni. So strechou už nebývajú veľké problémy. Bohužiaľ interiér je trocha chaoticky riešený a tiež nie je najkvalitnejší. Horšia je tiež hlučnosť, aj na pomery kabrioletov. Slabý výber motorov ďalej podčiarkuje fakt, že záujemca o jazdenku sa musí mať na pozore. Aj keď je diesel najspoľahlivejší, pod kapotou kabrioletu sa jednoducho nehodí. Menší motor trpí na zákerné praskanie piestov. Zostáva tak väčšia 1,6ka, pri ktorej musíte dávať pozor na kvalitu paliva a tiež karbónovanie. Takže ak sa vám napriek nevýhodám Cascada páči, uprednostnite práve najväčší zážihový motor.