Test jazdenky Peugeot 2008 prvej generácie (2013 - 2019)

Mánia malých mestských SUV alebo crossoverov začala už pred rokom 2010. Peugeot však vtedy vyrábal len väčšie modely 5008 a 3008, na menšie vozidlo prišiel čas až v roku 2013. Keďže je tento recept úspešný, to potvrdzuje aj druhá generácia, ktorá je aktuálne v predaji.

2008 nahradila aj 207 SW

Na rovnakej platforme, ako stojí Peugeot 2008 prvej generácie, existuje aj Opel Crossland X. Je aj pomysleným nástupcom 207 SW, keďže malý model 208 nikdy verziu kombi nedostal. Jednoducho sa z tejto kategórie pretransformovali autá na malé mestské crossovery.

Modernizáciu prekonala 2008 v roku 2016. Spoznáte ju obzvlášť podľa zmenenej prednej masky, kam sa premiestnil aj znak automobilky. Rovnako tiež táto verzia dostala čierne plastové okraje blatníkov. Na výber bolo niekoľko línii výbav, na začiatku bolo k dispozícii aj viac motorov.

Len halogénové svetlá

Peugeot 2008 nikdy nedostal lepšie ako halogénové predné svetlá. Tie mali vždy pre stretávací režim šošovku a tak z hľadiska svetelného výkonu nepatrili k tomu lepšiemu. Od začiatku výroby boli už v základe LED denné svetlá. Niekto si halogénové stretávacie svetlá prerába na HID, čo je samozrejme neschválené. Kto ich však správne nastaví, oslňovať veľmi nebudú.

Klimatizácia chýbala

Zaujímavosťou je, že v prvých rokoch výroby neboli v sérii dokonca ani manuálna klimatizácia či zadné PDC, naopak tempomat áno. K dispozícii však bolo relatívne dosť veľa príplatkových prvkov, samozrejme pri zohladnení triedy auta. Napríklad panoramatická strecha stála v strednej výbave len 550 eur a tak je preto častým prvkom pri jazdených autách.

Peugeot i-cockpit

Aj prvá 2008 už dostala ten známy malý volant a prístrojový panel nad ňou. V tomto prípade ešte nemá opačne orientované „ručičky“, ako v novších modeloch. I tak je to pre niekoho facka v ergonómii a nemusí si na to zvyknúť. Tu rozhodujú preferencie a to, či sa vám to páči alebo si za volantom dokážete nájsť vhodnú pozíciu.

Pozor na zadné brzdy

Predné zavesenie typu McPherson má trojuholníkové spodné rameno, na ktorom viete vymeniť samostatne čap aj oba silentbloky. Vzadu je vždy jednoduchá torzná priečka, ktorá nepotrebuje údržbu. Aj najslabšie verzie mali vzadu vždy kotúčové brzdy, pozor však pri ich výmene. Ložisko je súčasťou kotúča a tak je materiál výrazne drahší, ako by ste pri takomto aute očakávali. Podvozok je naladení skôr tuhšie a tak odporúčajú zvoliť skôr menší možný rozmer kolies s dostatočným profilovým číslom pneumatiky.

Dve benzínové a 3 vznetové verzie

I keď som na začiatku naznačli, že na výber bolo dostatočne veľa motorov, v realite boli na výber boli vlastne len 2 zážihové a 3 vznetové. Existovalo však množstvo výkonových verzií, preto je pohľad na cenník z počiatku výroby taký obdivujúci. Ak volíte benzín, takmer vždy narazíte na niektorú verziu trojvalcovej 1.2 Puretech. Tá mohla byť s alebo bez preplňovania, s manuálnou 5-, 6- alebo 6-stupňovou automatickou prevodovkou. Krátko bol na výber aj variant s robotizovanou 5-stupňovou prevodovkou. Na začiatku výroby bol k dispozícii aj štvorvalec 1.6 bez preplňovania. Ten mohol mať 5-stupňovú manuálnu alebo 4-stupňovú automatickú prevodovku.

Vznetové verzie začínali s 1.4 HDI a 1.6 HDI, ktoré od roku 2018 nahradil len najnovší 1.5 HDI. Opäť tu boli 5- a 6-stupňové manuálne prevodovky alebo 6-stupňové robotizované a automatické prevodovky. Výber bol teda skutočne obsiahli.

Spoľahlivosť

Ak chcete absolútnu spoľahlivosť do mesta, najvhodnejší je najslabší atmosférický trojvalec bez preplňovania. Netrápia ho žiadne výrazné problémy. Len pozor na pravidelnú kontrolu a výmenu rozvodového remeňa najlepšie každých 6 rokov alebo 120 tisíc km. Kto by si myslel, že rovnako dobre spraví s väčším 1.6, tak je na omyle. Motor trpel na naťahovanie reťazových rozvodov a problémy s časovaním ventilov.

Preplňované verzie 1.2 Puretech musíte občas prebehnúť aj na dlhšej trase, vyššie otáčky ani jazda po diaľnici im príliš nevadia. Skôr je to práve mestský režim, v ktorom sú však najčastejšie používané. Pozor na remeňové rozvody v oleji. Meniť by sa mali po 10 rokoch alebo 180 tisíc km, odporúča sa skrátiť interval na maximálne 6 rokov alebo 120 tisíc km. Kto však chce jazdiť aj sem tam po diaľnici, lepšie je rovno zvoliť vznetové HDI.

Pri 1.6 HDI pozor na výmeny oleja

Najmenšie 1.4 HDI pamätá ešte prvé 206 a 307. Bol k dispozícii len na niektorých trhoch a tak je áut s týmto motorom minimum. Má svoje typické vznetové problémy a preto môže po rokoch potrápiť. Kto je však pokojný vodič, odmení sa perfektnou spotrebou, ktorou si na výmenu vstrekovačov alebo turbodúchadla zarobí. Pri známom 1.6 HDI je to vždy lotéria. I keď ho už servisáci poznajú a odporúčajú olej skôr odsať aby sa predišlo hromadeniu kalov a následnému zadretiu turbodúchadla, je lepšie raz za 100 tisíc km dať dole olejovú vaňu a nečistoty vyčistiť ručne. Prípadne rovno vymeniť za upravenú vaňu, ktorá tento problém nemá.

S AdBlue budú v budúcnosti problémy

Verzie bez prívlastku Blue vyžadujú dopĺňanie roztoku Eolys (1.6 HDI), novšie od roku 2015 už majú AdBlue. To je však nešťastne umiestnené pod podlahou batožinového priestoru, treba pri plnení vybrať rezervu a dávať si pozor, aby ste nič neokvapkali, ináč bude interiér zapáchať ešte veľmi dlho po tankovaní. S tým sa spájajú aj problémy s týmto systémom ako chybové hlášky, nefunkčný vstrekovač či merač výšky hladiny. Novšie motory 1.5 BlueHDI už majú AdBlue vždy. Výmena remeňových rozvodov sa odporúča skrátiť na 160 tisíc km alebo 8 rokov.

Hrdza ju obchádza

Výhodou 2008 je tiež to, že zatiaľ skoro vôbec nehrdzavejú a to sa dá predpokladať aj do ďalších rokov. Jednoduchý podvozok je zárukou lacnej údržby. V interiéri sem tam nejaké pazvuky budete počuť, ale od auta tejto cenovej kategórie sa neočakáva ticho ako v Maybachu. Tak isto nie sú hlásené veľké problémy s infotainmentom, rovnako aj klimatizácia so samostatným tlačítkovým ovládaním nepodlieha v zime náladovému odmietaniu plniť vaše priania.

Kúpiť/nekúpiť

Ak chcete využívať Peugeot 2008 v meste a blízkom okolí, najlepšou verziou je základný motor 1.2 Puretech bez preplňovania a s nepriamym vstrekovaním. Kto jazdí viac a dlhšie trasy, jednoznačne lepšou voľbou je rovno 1.4 alebo 1.6 HDI. Konkrétnu verziu si musí zvoliť každý sám podľa toho, či mu výkonovo postačuje. Vyhnite sa verziám s označením BlueHDI kým sa dá, oprava celého systému AdBlue môže už po 100 tisíc km spôsobiť výrazný prievan v peňaženke. Automatické prevodovky pre značku vyrábal Aisin, okrem vyššej spotreby neprinášajú iné nevýhody a do mesta sú vhodné. Škoda len, že práve najslabší benzínový motor mohol mať len robotizovaný manuál, ktorý sa práve do mesta príliš nehodí. K odporúčaným dieselom sa hodí skôr manuál, automat s hydrodynamickým meničom bol len pre novšie 1.5 BlueHDI. Zvyšku auta sa problémy zatiaľ vo veľkom vyhýbajú.