Test jazdenky Peugeot 208 prvej generácie (2012 až 2019)

Peugeot vždy vedel robiť skvelé malé autá. Či už to bola ešte hranatá 205 alebo mimoriadne obľúbená 206, ktorej variácie sa objavovali vo výrobe viac ako 10 rokov, pri tejto francúzskej značke ste tu vždy dostali za málo peňazí veľa muziky. Nástupca 207 to už trocha porušil, avšak ako je na tom takmer novodobá 208 prvej generácie?

Jej výrobu spustili v roku 2012 a zostala na trhu do roku 2019. Facelift prišiel do ponuky v 2015 a najlepšie ho spoznáte podľa rozdielneho predného nárazníka. Predfaceliftová verzia mala okolo hmloviek jednoliaty lakovaný plast, kdežto modernizovaná 208 dostala v týchto miestach čierny plast, ktorý pokračoval do stredu nárazníka.

Vždy len halogén

Predné svetlomety tu nedostali nikdy nič lepšie, než halogénovú žiarovku. Lepšie verzie dostali LED denné svietenie, avšak pri týchto svetlách pozor na ich cenu. Ak sa im niečo stane, na výmenu sú dvoj- až trojnásobne drahšie, ako tie so žiarovkovým denným sveietením. Na to treba myslieť pri následnej oprave.

Voči predchodcovi, Peugeotu 207, bola novinka vo všetkých rozmeroch prekvapivo menšia, avšak rázvor zostal zachovaný. Spolu s tým sa konštruktérom podarilo znížiť pohotovostnú hmotnosť v priemere o viac ako 100 kg, v niektorých prípadoch dokonca až o 150 kg.

Revolučný kokpit

Automobilka tiež v tejto kategórii prišla po prvýkrát s ich i-Cockpitom. Ide o riešenie, kde máte malý volant umiestnený nižšie a nad ním sú „budíky“. Čiastočne sa tým supluje head-up displej, veľa vodičom však potom nevyhovuje posed za volantom. Ten trocha pripomína volant z motokáry, auto sa aj podobne ovláda, kde máte pocit „hravosti“. Pred kúpou sa však treba na aute previezť, skúsiť si nastupovanie viackrát, to všetko preto, aby ste časom nemali s týmto konceptom problémy.

Automobil bol na niektorých trhoch veľmi slabo vybavený, základ nemal dokonca ani klimatizáciu či zadné parkovacie senzory. Vyššie výbavy však mali automatickú klimatizáciu, parkovacie senzory vpredu, vzadu, kameru či navigáciu. Okrem prednastavených línii výbav ste si teda mohli priplácať aj ďalšie prvky, nebolo to obmedzené len na presné úrovne ako Allure či Active.

Podvozok

Vpredu je jednoduchý McPherson, kde viete vymeniť samostatne čap aj silentbloky. Trojuholníkové rameno je v druhovýrobe lacné, nezrujnuje vás, ani keď ho vymenité celé. Vzadu je jednoduchá torzná priečka s vlečnými ramenami, prakticky bezúdržbové riešenie.

Zaujímavosťou sú len zadné brzdy, ktoré pri francúzskych autách majú často integrované ložisko. To je aj v tomto prípade, rovnako je to v prípade bubnov pri slabších motoroch, ako aj pri kotúčoch pre silnejšie verzie. Je to drahšie riešenie, nielen za cenu dielov ale aj za prácu mechanika.

Motorizácie

V ponuke boli benzínové, ale aj vznetové motory. Základom boli trojvalce 1.0 a 1.2 Puretech s rovnakým základom a remeňom v oleji. Vyššie stáli štvorvalce 1.4 Vti, 1.6 Vti a 1.6 THP, rovnako aj verzia Gti. Vznetové agregáty spoliehali na 1.4 HDI a 1.6 HDI, v poslednom roku výroby ste si mohli kúpiť už len najnovší 1.5 BlueHDI.

Spoľahlivosť

Najčastejšie narazíte na zážihové motory, ktoré by pre takto malé a mestské auto mali byť aj odporúčanou voľbou. Avšak nie je tomu úplne tak. Trojvalce boli najprv označované ako Vti, neskôr prešli už len na PureTech. Základ motora je takmer identický, avšak líšia sa nielen piestami (iné vŕtanie), ale aj iným kľukovým hriadľom (odlišný zdvih).

Remeň v oleji

Prvotným problémom je remeň namočený v oleji. Mimochodom, netypicky je vodná pumpa umiestnená na vonkajšom remeňovom rozvode, teda rovnaké riešenie, ako používajú konštruktéri pri reťazových rozvodoch. Možno konštruktéri predpokladali úpravu na reťazové rozvody, ktoré aktuálne tieto motory dostávajú. Tie s reťazou sa však do tejto generácie 208 ešte nedostali, takže všetky majú remeňové rozvody.

Peugeot na toto riešenie dal výmenný interval 10 rokov alebo 180 tisíc km, čo je nemysliteľné. Maximum pre bezpečnú prevádzku je 100 tisíc km, ideálne však držať sa nájazdu 60 tisíc km. To je ale skutočne extrémne málo. Spolu s výmenou, ktorá môže stáť aj 500 eur (treba dávať dole sacie potrubie, veko ventilov, ideálne vymeniť aj simering a ďalšie tesnenia, k tomu práca mechanika). To už nie je hodnota, ktorú by majiteľ očakávajúci lacnú prevádzku malého auta spolu s krátkym intervalom mohol akceptovať.

Remeň sa dá skontrolovať špeciálnym meradlom cez nalievacie hrdlo. Problémom je aj degradácia materiálu, keď sa z neho odlupujú čiastočky gumy, ktoré potom zachytáva sitko olejového čerpadla a motor slabšie maže. Výsledok je v dlhšom horizonte pridretý motor. Výkonnejší agregát s preplňovaním má navyše priame vstrekovanie paliva (slabšie motory nepriame), ktoré pridáva ďalšie problémy v podobe karbónu. Okrem toho motory trápi vyššia spotreba oleja, menší jednoliter mal v minulosti problémy s katalyzátorom. Pritom ide o úsporné a pružné motory, ktoré by mohli byť dobrým základom pre 208. V tomto svetle ich ale veľmi neodporúčam.

Spojenie PSA a BMW

Kto by chcel siahnuť po štvorvalcoch, tak treba dodať, že ani 1.6 VTi nie je starý motor značky (ktorý nájdete napríklad v podobne lacnom Peugeote 301), ale už novinka zo spoločnej práce PSA a BMW. Všetky štvorvalce majú tak rovnaký základ, 1.6 THP k tomu pridáva turbodúchadlo a priamy vstrek (1.4 a 1.6 VTI majú nepriame vstrekovanie).

Agregáty bez preplňovania majú okrem časovania sacej vačky aj variabilný zdvih ventilov, teda systém Valvetronic z BMW. Ten nahrádza prácu škrtiacej klapky, ktorá tu ale stále je pre prípad zlyhania tohto systému. Motory však trpia na rôzne olejové úniky, spotrebu oleja, tvorbu kalu a tiež zanášanie riadiacich ventilov týchto systémov.

Pohonné jednotky THP variabilný zdvih ventilov nemajú, ale zato majú problémy s tvorbou karbónu kvôli priamemu vstreku, dokonca ich musel Peugeot v pár prípadoch meniť na záruku. Spolu s tým všetky tieto štvorvalce trpia na reťazové rozvody, ktoré sa naťahujú, potom nefunguje časovanie sacej vačky a treba ich vymeniť, Peugeot na ne nedáva výmenný interval. Ani tieto štvorvalce vám tak neodporúčam, už nemajú nič spoločné s tými starými bezúdržbovými štvorvalcami.

Spoľahlivý diesel

Naopak, veľmi dobre tu fungujú vznetové motory HDI. Či už ide o 1.4 alebo 1.6 HDI, obe majú dobrý mechanický základ, dokážu sa spotrebou priblížiť k 3 litrovej hranici a majú jeden jediný spoločný problém. Je ním zle tvarovaná olejová vaňa. Tá nemá výpustnú skrutku v najnižšom bode, pri výmene tak nevylejete celú náplň (ktorá je dosť malá) a tak vzniká v motore dosť kalu. Ten časom zadrie turbodúchadlo, keď ho len vymeníte, o pár tisíc km sa to isté stane novému.

Upravená olejová vaňa vyrieši problémy

Existujú 2 riešenia, každých 100 tisíc km dať dole vaňu a ručne ju vyčistiť, alebo ju rovno vymeniť za upravenú s prelisovaným výpustným otvorom. Potom máte pred sebou odolné motorizácie s nízkou spotrebou a dobrou mechanickou odolnosťou. Treba len myslieť na dolievanie kvapaliny EOLYS, čo je špeciálny roztok na privstrekovanie do FAP filtru. Odporúča sa nádobku, ktorá je pod autom, dopĺňať približne po 80 až 100 tisíc km, na životnosť filtra by mali stačiť asi 3 doplnenia.

V tomto aute sú použité jednoduchšie 8 ventilové verzie, odpadá tak aj možná výmena reťaze na pohon druhej vačky, ktorá je finančne náročnejšia. Menia sa len remeňové rozvody každých 160 tisíc km. Od roku 2015 prišli do ponuky modely BlueHDI, ktoré dostali vstrekovanie močoviny. Okem problémov do budúcna je tu náročnejšie dopĺňanie močoviny, treba vybrať celý obsah kufra, podlahu a aj kryt, dúfať pritom, že sa vám močovina nikde nevyleje. Ideálne je tak vyberať verzie ešte bez neho.

V poslednom roku výroby už bol dostupný len moderný 1.5 BlueHDI. Ten mal samozrejme len vstrekovanie močoviny, dostal 16 ventilovú hlavu s dodatočnou reťazou na pohon druhej vačky, nemá tak zmysel hľadať práve tento motor a radšej sa mu vyhnúť.

Prevodovky boli na výber 5 a 6-stupňové manuálne, za príplatok aj robotizované. Tie nemá zmysel brať, je tu vyššia servisná náročnosť a komfort jazdy nie je ideálny. Existovali aj 4-stupňové a 6-stupňové automaty s hydromeničom, tie však kombinovali len s 1.2 Puretech a 1.6 VTI, teda kvôli motorom ich nemá zmysel vyhľadávať.

Peugeot 208 je mimoriadne spoľahlivý model, ktorý prekvapivo netrpí na veľa problémov. Pár bolestí sa podarilo vyriešiť už v záruke, zvyšok funguje dobre. Trocha zamrzí antikorózna ochrana, ktorá už nie je tak dobrá, ako typicky pri Peugeotoch bola.

Kúpiť/nekúpiť

I keď by sa mohlo zdať, že Peugeot 208 je čisto mestské auto a najideálnejšie tak bude voliť verziu s benzínovým motorom, nie je tomu tak. Ak chcete jazdiť výlučne po meste a diesel vám nevyhovuje, radšej sa popozerajte po inom modeli. Ak raz za týždeň najazdíte aj viac km, po diaľnici, môže vám vyhovovať diesel bez AdBlue. Len si treba do 208 párkrát sadnúť, či vám bude vyhovovať posed za volantom.