Test jazdenky Peugeot 308 T9 predFL (2013 - 2017)

Peugeot s názvami svojich modelov príliš veľa nešpekuloval. Jednoducho každá ďalšia nová generácia dostalo o stupeň vyššie posledné číslo. Fungovalo to tak prakticky od vojny, iba sem tam sa objavila nejaká výnimka. Tou bol napríklad Peugeot 309, ktorý bol medzi 305-kou a 405-kou, automobilka mu preto vymyslela odlišnú poslednú číslovku. A práve s tým prišiel problém po tom, čo prvá generácia 308 skončila vo výrobe. Peugeot 308 druhej generácie bol tak európsky prvým modelom, ktorý s novou generáciou zostal na rovnakom čísle (ak nerátame predvojnový 301 a súčasný 301). Ak teda dnes niekomu poviete, že máte 308-mičku, zákonite sa vás bude pýtať, ktorú generáciu.

To sa vám s predchodcami nestávalo. Rovnako pokračovala aj menšia 208-ička, väčšia 508-ička či crossovery. Taktiež to bol jeden z prvých modelov, ktorý dostal kokpit orientovaný s volantom nižšie a „budíkmi“ nad vencom volantu. Experiment, ktorý napríklad Citroen s pevným stredom volantu vzdal, Peugeot zatiaľ nezavrhol a ponúka ho aj v ďalších modeloch. Či si na to zvyknete, alebo nie, je len na vás. Je to však odlišné, ako keď sa na prístrojový panel pozeráte cez volant a ešte dôležitejší je tak správny posed za volantom.

Peugeot 308 druhej generácie prišiel na trh v roku 2013. Venovať sa budeme verzii pred modernizáciou v roku 2017. Tá totiž dostala nové motory 1,5 HDI, ktoré zatiaľ nie sú v praxi ešte toľko overené a nie je k nim ani také množstvo údajov.

Rozsiahle prvky výbavy aj veľa motorových verzií

Peugeot ponúkal veľkú paletu motorov (v rôznych výkonových naladeniach), avšak aby toho nebolo málo, ešte ponúkal aj veľké množstvo línii výbavy. Cenník tak v niektorých prípadoch na začiatku vyzeral komplikovanejšie, ako pri nemeckých značkách. Avšak dal zákazníkovi skutočne na výber a to sa premieta aj do jazdených áut. Na výber máte množstvo motorov, tak isto aj rôznu výbavu, ktorú v nich nájdete.

Asi najlepšie LED v triede

Ak niekedy až príliš často pripomínam potrebu lepších svetiel, v prípade 308 druhej generácie je tento dodatok azda 100 %. Kto raz skúsil príplatkové LED svetlá, musí so mnou súhlasiť, že v tejto triede snáď nie je auto, ktoré by tak dobre svietilo. Aspoň nie v roku 2013, keď Peugeot 308 s nimi prišiel na trh. Základné halogénové žiarovky nie sú vyslovene zlé, ale tradičný problém Peugeota, často vypaľujúce sa žiarovky, trápia aj 308-ičku. Takže okrem horšieho dosvitu vás bude neustále trápiť pravidelná výmena žiarovky. Full LED svetlá svietia dokonca lepšie, ako niektoré full LED v autách vyššej kategórie. Toto sa Peugeotu náramne podarilo a dokonca s nimi zatiaľ nie sú hlásené ani výrazné problémy. Takže určite hľadať auto s týmito svetlami.

Kto chce HW tlačidlá, musí hľadať najlacnejšiu výbavu

V interiéri si musí človek zvyknúť na budíky nad volantom a ešte k tomu ručičku otáčkomera orientovanú opačne, teda nerastú hodnoty zľava doprava ale opačne. Taktiež sa niekto môže sťažovať na chýbajúce ovládanie klimatizácie a vetrania. HW tlačidlá tu máte len pre vnútorný obeh, výhrev čelného a zadného skla. Všetko ostatné si meníte cez menu na dotykovej obrazovke. Ale pozor. Kto tomuto riešeniu nevie prísť na chuť, základné výbavy mali ešte bežné HW otočné ovládače na klimatizáciu a malý displej nad nimi pre rádio. Teda starú školu. Problém bude len nájsť takéto auto a obávam sa, že nebude ani dobre vybavené, obzvlášť nebude mať tie skvelé LED svetlá. Takže niečo za niečo.

Jednoduchý podvozok

Podvozok je príkladne jednoduchý, ako to od jazdenky môžete očakávať. Vpredu je bežný MacPherson, teda spodné trojuholníkové rameno s vymeniteľným čapom aj silentblokmi. Vzadu jednoduchá vlečná náprava, v mieste uchytenia pružiny je ochranný plast. Podvozok zatiaľ dobre vzdoruje hrdzi, na fotke zadnej nápravnice však vidieť neošetrené miesta nad nádržou, ktoré môžu časom vyžadovať ochranný náter. Ručná brzda bola podľa výbavy manuálna alebo elektronická, ani s tou druhou zatiaľ problémy nie sú.

Zážihové motory

Ponuka motorov bola síce tvorená len 4 motormi, 2 zážihovými a do spomínanej modernizácie aj 2 vznetovými. Základná zážihová verzia mala 3 valce a zdvihový objem 1,2 litra. Najslabší mal nepriame vstrekovanie a atmosférické plnenie. Všetky ostatné už mali priame vstrekovanie a turbodúchadlo. Slabšia preplňovaná mala 81 kW (110 k) a spolu s atmosférickou ako jediné dve manuálne 5-stupňové prevodovky. Silnejší mal 96 kW (130 k) a možnosť aj 6-stupňovej automatickej prevodovky.

Väčší zážihový motor mal zdvihový objem 1,6 litra a vždy 6-stupňovú manuálnu prevodovku. Najslabšia verzia mala 92 kW (125 k), stredná 115 kW (156 k) a najsilnejšia 151 kW (205 k). Samozrejme existovala verzia GTI s 200 kW (272 k) a ako pravý hothatch pohon predných kolies, avšak je na trhu tak málo rozšírená, že k nej nie je dostatok údajov o spoľahlivosti.

Vznetové motory

Peugeot je typický svojimi vznetovými motormi HDI a aj 308-ičky prevažujú v ponuke s týmito motorizáciami. Do modernizácie to boli verzie 1,6 HDI a 2,0 HDI. Najslabšie motory s 68 kW (92 k) a 73 kW (99 k) mali len 5-stupňovú prevodovku, všetky ďalšie buď 6-stupňovú manuálnu alebo automatickú. Silnejšie verzie 1,6 HDI mali 85 kW (116 k) a 88 kW (120 k), silnejšia aj možnosť 6-stupňovej automatickej prevodovky. Najsilnejšími motormi boli 2,0 HDI s 110 kW (150 k) a 133 kW (181 k). Slabší bol s manuálnou alebo 6-stupňovou automatickou prevodovkou, silnejší len s automatom.

Spoľahlivosť

Asi začnem všeobecnými poruchami. Ani druhá generácia 308-mičky sa nezbavila typickej vlastnosti Peugeotov, problémom s elektronikou. Majitelia sa sťažujú na poruchy s rádiami, s elektronikou štartéra, s elektronickým posilňovačom riadenia, problémom s bezkľúčovým štartovaním alebo často sa vypaľujúcimi halogénovými žiarovkami. Je toho dosť, jednoducho Peugeot sa zdokonaľuje postupom času a vždy je lepšie kupovať novšie ročníky.

Zážihové motory nie sú žiadna hitparáda. Najslabší je vhodný tak na mestské a veľmi krátke okresné cesty, našťastie vďaka nepriamemu vstrekovaniu na nich toľko netrpí. Trpí však spolu s preplňovanou verziou na rozvodový remeň namočený v oleji, z ktorého sa uvoľňujú časti remeňa a môžu zalepiť olejové alebo vákuové čerpadlo (to druhé len pri preplňovanej verzii). Po kúpe tak radšej preventívne remeň vymeňte. Verzie 1,6 THP majú sklony ku „karbónovaniu“ vďaka silne nastavenému vnútornému EGR (cez otvorený sací ventil vo fáze výfuku sa časť spalín vráti do sania a priamy vstrek ventily nedokáže opláchnuť). Menšie 1,2ky majú rozvodový remeň s výmenou každých 10 rokov alebo 180 tisíc km, väčšia 1,6 má reťaz. Tá sa mení podľa opotrebenia a zvuku. Ak však 308-mičku, skôr ju chcite s dieselom.

Pozor pri menšom dieselovom motore s olejom

Avšak pozor na výber. Veľká čas vznetových modelov putovala do firemných flotíl, kde ju trápili dlhými intervalmi výmeny oleja. Menšie motory 1,6 HDI už pozná snáď každý servisák a vie, že pred hromadením kalov v olejovej náplni je lepšie olej odsať ako vypustiť. V tom prípade sa vymení viac oleja a pokiaľ sa jazdí na 15 tisícový interval, motory sú „držiaky“. Najslabšie verzie s 5-stupňovou prevodovkou majú dlhé prevody na diaľnicu, na okreskách a v meste vás budú otravovať. Motory bez blue označenia do 2015 ešte nemali AdBlue, tie s ním mali nádržku na doplnenie umiestnenú trocha neprakticky v kufri. Najvýkonnejší mohol mať aj 6-stupňovú automatickú prevodovku, nemusíte sa jej vôbec báť. Len treba meniť aspoň každých 80 tisíc km olej. Najväčšie diesely 2,0 HDI nemajú vyložene problémy, voči 1,6 HDI ponúkajú vyšší výkon s len nepatrne vyššou spotrebou (pri bežnej jazde rozdiel do 1 l/100 km).

Problémy sú pri oboch motoroch s AdBlue, odchádzajú čerpadlá a hrozí aj zatekanie močoviny do elektroniky. Verzie so staršími FAP filtrami vyžadujú ešte kvapalinu eolys. Tá však väčšinou vydrží aj 150 tisíc km, následne ju stačí doplniť v servise a auto ďalej jazdí. Oba motory majú rozvodový remeň s výmenným intervalom 10 rokov alebo 180 tisíc km.

Kúpiť/nekúpiť?

Kto chce 308-mičku, musí sa zmieriť s tým, že môže naraziť na kúsok s možnými problémami elektronických dielov. Na to počas testovacej jazdy nemusíte prísť, môžu sa objaviť časom. Avšak určite vyskúšajte všetko z elektronickej výbavy. Kto jazdí krátke mestské trasy, môže mu vyhovovať základný zážihový motor. Len treba po kúpe vymeniť rozvodový remeň. Kto jazdí viac a dlhšie trasy, nech premýšľa nad dieselom. Úplne najjednoduchší je 1,6 HDI bez AdBlue. Verzie s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou nemali ani dvojhmotový zotrvačník, s dlhšími prevodmi však v nízkych otáčkach dunia. Netreba sa báť ani automatu. Verzie 1,6 HDI dokážu jazdiť s manuálom aj za 4 l/100 km, väčší 2,0 HDI aspoň za 5 l/100 km. Menší motor potrebuje odsávanie oleja kvôli vyššie umiestnenému výpustnému šróbu. Kto však bude meniť olej každých 15 tisíc km, rozvody každých 10 rokov alebo 180 tisíc km, získa veľmi spoľahlivého spoločníka s perfektne svietiacimi LED svetlami a úspornou prevádzkou.