Test jazdenky Renault Mégane II

Príbeh II. generácie Renaultu Mégane začali Francúzi písať v roku 2002. Prišiel v mnohých karosárskych verziách. Od počiatku výroby bol v ponuke troj- a päťdverový hatchback. Kombi a sedan prišli v roku 2003. V rovnakom období predstavili aj štýlovú karosériu Coupé-Cabriolet (CC). Koncom roka 2003 prišla aj športová verzia RS a v roku 2006 prišla celoplošná modernizácia. EuroNCAP hodnotil Mégane II v bariérových testoch v roku 2002. Kompaktný Renault získal 5 hviezd, čo bol výborný výsledok.

Dizajn

Zadok, zadok, zadok. To je časť, ktorou sa Mégane II. generácie odlišuje od ostatných áut. Netradičná zadná časť hatchbacku mala prilákať nových kupcov. V podstate sa stal pravý opak. Konzervatívnu klientelu Francúzi odlákali a ostatní sa im smiali. Renault však nevyrábal len karosériu hatchback, ale aj populárne kombi a sedan. Mimoriadne vydarenou z pohľadu dizajnu bola karoséria CC, teda kabriolet s pevnou skladacou strechou. Nadčasovo vyzerá aj po rokoch od uvedenia.

Vzhľad interiéru je strohý. Obsahuje mnoho mäkkých plastov. Kvalita spracovania má však medzery. Jednotlivé kusy nelícujú a častokrát sa objavuje vŕzganie. Najhoršie si vedie verzia CC, ktorá má veľmi slabú torznú tuhosť a vŕzga na každej väčšej nerovnosti.

Výčitky ohľadom netradičného zadku hatchbacku smerujú aj k batožinovému priestoru. Kufor má podpriemerný objem 330 litrov, jeho tvar je navyše dosť nepraktický. Kombi je na tom s praktickosťou lepšie. Kufor kombi má objem 520 litrov (1600 litrov). Rovnako veľký batožinový priestor má aj karoséria sedan. Verzia CC má pri sklopenej streche objem len 190 litrov. Po nahodení strechy sa zväčší až na 490 litrov!

Renault Mégane II hatchback mal kompaktné rozmery: d x š x v boli 4209 mm x 1777 mm x 1460. Rázvor mal hodnotu 2625 mm. Sedan a kombi prišli s väčším rázvorom s hodnotou 2686 mm. Vďaka tomu ponúkli viac miesta pre nohy na zadných sedadlách. Postavy vyššie ako 180 cm mali vzadu v hatchbacku problémy s priestorom pre nohy. Vo verzii CC bola situácia ešte horšia, rázvor tu má hodnotu len 2522 mm a dozadu sa zmestili len malé deti (za vyššieho vodiča sa neposadí nikto).

Jazda a jazdné vlastnosti

Bežný Mégane II. generácie nadšených vodičov rozhodne nepoteší. Radenie je nepresné a dráhy kladú „gumenný“ odpor. Navyše radiaca páka je príliš dlhá. Zaujme však riešenie ručnej brzdy, ktorá má dizajn inšpirovaný letectvom.

Riadenie má veľké vôle a je „mŕtve“. Vôbec neinformuje o tom, čo sa deje s prednými kolesami. Nenáročným vodičom bude vyhovovať. Ovládanie je jednoduché a auto má nezáludné jazdné vlastnosti, o športovej jazde ale naozaj nie je.

Renault Mégane II neodporúčame na veľkých diskoch. Nízky profil pneumatík v spolupráci s podvozkom nedokáže odfiltrovať nerovnosti a jazda je nepohodlná. Nepríjemné vibrácie sa presúvajú do interiéru, v ktorom častokrát niečo vŕzga. Špeciálne to platí o verzii CC, ktorá trpela slabou torznou tuhosťou. Odhlučnenie bolo v dobe vzniku priemerné. Z dnešného pohľadu by patril Mégane k hlučnejším automobilom.

Úplne inou kapitolou z pohľadu jazdných vlastností je prevedenie RS. RenaultSport skladal francúzsky hot-hatch ručne. Kvalita spracovania bola na vyššej úrovni, než u bežných modelov. Mégane RS disponoval výbornými jazdnými vlastnosťami a patrí k tomu lepšiemu v triede hot-hatchov! No úplným kráľom sa stala až jeho verzia z Mégane III. generácie.

Motory

Pod kapotu Méganu II sa dostalo množstvo benzínových a dieselových agregátov.

Benzínový základ tvorí motor s objemom 1,4 litra. Prišiel v dvoch výkonových verziách: 60 kW (81 koní) a 72 kW (97 koní). Najmenší motor mimo mesta stráca rýchlo dych, vyhovovať bude preto len menej náročným. Väčšia 1,6tka prišla s výkonom 85 kW (116 koní). Z pohľadu dynamiky je dobrou voľbou 2,0 litrový agregát s výkonom 100 kW (136 koní). Všetky doposiaľ spomínané sú atmosférické verzie. Renault dodával pod kapotu Méganu aj vydarené 2,0 litrové turbomotory. Slabšia verzia mala výkon 121 kW (165 koní), silnejšia pod kapotou verzie RS mala 165 kW (225 koní). Limitovaná séria RS R26 dostala výkon 169 kW (230 koní).

Francúzi montovali pod kapotu Méganu tri dieselové agregáty. Najmenší nafťák 1,5 dCi mal výkon v rozpätí 80 – 106 koní. Spotreba pri pokojnej jazde nepresiahne 5,5 litra. Väčšia 1,9 tka prišla s výkonom 88 kW (120 koní), resp. 96 kW (130 koní). V roku 2006 prišiel dieselový agregát so 16-ventilovou technikou a objemom 2,0 litra. V základnej verzii ponúkol slušný výkon 110 kW (150 koní). Silnejšiu verziu montovali pod kapotu verzie RS. Áno, v druhej generácii existoval Mégane RS dCi s výkonom 129 kW (175 koní).

Najčastejšie poruchy

Podľa štatistík je Mégane II podpriemerne spoľahlivé auto. Podľa nemeckej Dekry má problémy najmä s osvetlením, brzdami a podvozkom. Podľa správy TUV report 2015 sa umiestnil v kategórii 10 - 11 ročných áut na 63. mieste z 78 hodnotených vozidiel. Väčšinu detských chorôb inžinieri vyriešili v priebehu životného cyklu, no povesť už bola nalomená.

Problémy robí najmä nepopulárna štartovacia karta. Objavujú sa aj problémy s nefunkčným sťahovaním okien, kde hnevá elektromotor aj samotný mechanizmus. Majiteľov dokáže naštvať aj nefunkčné zamykanie (dverí, kufra, nádrže). Vlastným životom si žijú aj stierače. Tu hnevá riadiaca jednotka alebo dažďový senzor. Svetlomety majú problémy so zahmlievaním.

Pri verzii CC sa objavovali problémy so strechou. Kvôli krúteniu karosérie sa stáva, že strecha nedosadne správne do dorazov. Problémy robí okrem systému sťahovania aj jej tesnosť.

Občas robí problémy aj podvozok. Tlmiče zvyknú odchádzať skôr, než je bežné, najmä pri verzii kombi. Pri vyššom nájazde sa objavujú aj vôle v čapoch a stabilizátoroch.

Veľké problémy robia pod kapotou naftové motory. Najproblémovejším agregátom je zároveň najrozšírenejší motor 1,5 dCi. Najčastejšie má problém s nefunkčnými vstrekovačmi Delphi. Občas sa objavili aj problémy s turbodúchadlom a v horšom prípade s rozvodmi. Ako prevencia sa odporúča často meniť palivový filter a tankovať len kvalitnú naftu. S modernizáciou motora v roku 2006 sa podarilo vyriešiť problémy so vstrekovačmi. Z pohľadu spoľahlivosti na tom bol lepšie agregát 1,9 dCi. Ale ani tomu sa nevyhli problémy. Celkom typicky s turbom, dvojhmotovým zotrvačníkom a EGR ventilom. Občas sa zadrelo olejové čerpadlo. Problémy vie robiť tiež DPF filter.

Benzínové motory sú tradične spoľahlivejšie, ale aj tie dokážu narobiť vrásky na čele majiteľa. V prvých rokoch výroby hnevali najmä zapaľovacie cievky. Najmenší motor v ponuke zase rád prepúšťal olej.

V prípade nadmerných vibrácii motora sa môže jednať o odtrhnutý silentblok zavesenia agregátu. Objavujú sa aj poruchy prevodoviek. Pri manuáloch ide o ťažké radenie a vyskakovanie prevodových stupňov. Automaty majú občas problémy so snímačom tlaku oleja.

Ponuka náhradných dielov na www.motointegrator.sk

Kúpiť/nekúpiť?

Medzi motoristami nemá Mégane II. generácie dobrú povesť. Aj vďaka tomu sa pohybuje cena jazdených vozidiel lákavo nízko od 2000 do 6500 Eur. Jazdu s nebom nad hlavou si dokážete užívať už za cenu 2500 €!
 

Jazdený Mégane II. generácie môže byť dobrou voľbou, treba však hľadať. Väčšina chronických problémov auta je už mechanikom dobre známa. Všeobecne platí: čím novší ročník zvolíte, tým bude spoľahlivejší. Množstvo detských chorôb sa podarilo inžinierom vyriešiť počas životného cyklu. Faceliftované kusy sú preto lepšou voľbou.

Renault ukazuje, ako skokovo sa dá zlepšiť spoľahlivosť vozidiel. Jazdený Renault Mégane III. generácie si aj podľa štatistík vedie omnoho lepšie! Preto ak vás to ťahá k francúzskej značke, siahnite radšej po III. generácii (2010 - 2015).