Test jazdenky Renault Scénic JZ (2009 - 2016)

Renault Scénic ešte ako Mégane Scénic prišiel na trh v roku 1996. Veľmi rýchlo si našiel obľubu medzi rodinami, ktorým bol Espace už príliš veľký a drahý, avšak bežný hatchback malý. Auto bodovalo obzvlášť vnútorným priestorom a rôznymi vychytávkami v interiéri. Nami testovaná tretia generácia s označením JZ prišla na trh v roku 2009.

Celkovo mala 2 dizajnové modernizácie. Prvá v roku 2012 priniesla zmeny v oblasti predného nárazníka, kde pri niektorých líniách výbavy pribudli LED denné svetlá. Druhá modernizácia v roku 2013 upravila logo značky, ktoré premiestnila ďalej od prednej kapoty a bližšie k ceste. Spodná časť predného nárazníka s príplatkovými LED dennými svetlami zostala rovnaká.

Od začiatku predaja ste si mohli kúpiť aj bi-xenónové svetlomety. Tie môžu byť aj dnes v dobrom stave, pretože ste s nimi už od začiatku dostali aj denné svietenie. Komu by ale predsa len svietili slabo, po repase sa dokážete dostať na úroveň súčasných lacnejších LED svetiel.

Pozor na 7-miestne verzie

Sériovo ste mali manuálnu klimatizáciu, predné aj zadné elektrické bočné okná alebo elektronickú ručnú brzdu, počet príplatkov bol však stále rozsiahly. Na výber ste mali bezkľúčový vstup, už spomínané bi-xenóny, navigáciu, kožený interiér či vyhrievané predné sedadlá. Pozor na Grand Scénic. Kto hľadá 7-miestnu verziu, musí dávať pozor. Nemali ju totiž všetky autá v sérii, museli ste si ju prikúpiť. Ak to prvý majiteľ nespravil, budú vám chýbať okrem sedadiel aj samotné pásy a homologizácia auta. Treba tak okrem auta pozerať aj do technického preukazu.

Zadné sedadlá v druhom rade sú jednotlivo vyberateľné a aj posúvateľné. Kto sa to naučí, samotné sedadlo má vonku do pár sekúnd. Je ľahké a tak je manipulácia s ním pomerne jednoduchá. Stredné je však užšie ako bočné dve a preto sa 3 autosedačky vedľa seba nezmestia.

Podvozok

Vpredu je jednoduchý McPherson so samostatne vymeniteľným čapom a aj oboma silentblokmi. Vzadu nájdeme torznú priečku, kde nemusíte meniť prakticky nič. 2 veľké silentbloky na uložení môžu byť zlé až po vysokom nájazde a ani na to nemusí bežný servis prísť. Problémom môže byť len elektronická ručná brzda, ktorá pôsobí cez servomotor na platničky zadných kotúčov.

Motorizácie

Ponuka motorov bola skutočne bohatá. Na začiatku ste mali na výber atmosférické 1.6 a 2.0 16V, ktorým suplovala preplňovaná 1.4 TCe. Tú neskôr nahradila preplňovaná 1.2 TCe. Vznetové motory boli na výber tiež 4. Na začiatku ste teda vyberali medzi 1.5, 1.9 a 2.0 dCi. Neskôr sa do ponuky dostal aj 1.6 dCi.

Spoľahlivosť

Zážihové atmosférické motory 1.6 a 2.0 16V sú pre Scénic aj Grand Scénic pri mestských jazdách tým najlepším, čo si môžete kúpiť. Menší motor má remeňový rozvod, ktorý treba vymeniť po 120 tisíc km alebo 5 rokoch. Problémom môže byť predsuvník časovania ventilov, ak vám vydrží celý výmenný cyklus rozvodov, môžete byť radi. Väčší dvojliter má rozvody reťazové a je prakticky bezúdržbový. Jeho prednosti však kazdí jediná dostupná prevodovka CVT, ktorá nevydrží veľkú porciu km. Kto ale bude kupovať auto s doloženými málo km, na mestské krátke trasy to bude ideálna kombinácia.

Pozor na 1.2 TCe

Kto jazdí dlhšie trasy alebo potrebuje viac výkonu, určite premýšľa nad preplňovanými pohonnými jednotkami TCe. Nad väčšou 1.4 TCe ešte netreba lámať palicu, vďaka nepriamemu vstrekovaniu je jej spoľahlivosť na prijateľnej úrovni. Nad menším 1.2 TCe ani nepremýšľajte. Na krátkych trasách priame vstrekovanie riedi benzín, dochádza k zadieraniu a niekedy sa tieto jednotky nedožili ani 50 tisíc km. Na dlhších trasách funguje lepšie, avšak tam je jednoznačne lepší diesel.

Najmenší diesel nie je bez chýb

Najmenší diesel 1.5 dCi je od roku 2011 spoľahlivý a aj s DPF používa spoľahlivejší systém s piatym vstrekovačom pred filtrom. Staršie síce mohli byť sériovo bez DPF, avšak niektoré kusy sa prekvapivo zadierali na ojničných ložiskách. Problémom môže byť aj príplatková dvojspojková prevodovka, ktorá má suché spojky a ich životnosť nie je najvyššia. Slabšie verzie mali horšie vstrekovanie Delphi, lepšou voľbou sú výkonnejšie 110 k verzie. Nezabudnite na výmenu remeňových rozvodov najneskôr po 120 tisíc km alebo 5 rokoch.

Väčšia 1.6 dCi je najnovšia jednotka, ktorá nahradila najstaršiu 1.9 dCi. Motor je zatiaľ spoľahlivý, má reťazové rozvody, treba len dodržiavať servisný interval 15 tisíc km. Nemá ani vírivé klapky, životnosť turba a vstrekovačov už záleží na majiteľovi. Starší 1.9 dCi má ešte dvojventilovú techniku a remeňové rozvody, ktoré treba meniť každých 120 tisíc km. Najstaršie kusy sú bez DPF, kto tak chce čo najjednoduchší diesel, toto je ideálna verzia.

Jediný poriadny automat

Najväčší motor 2.0 dCi v najvýkonnejšej verzii udeľuje Scénicu veľmi presvedčivú dynamiku. Kto chce diesel s automatom, toto je jediná dobrá verzia, v ktorej ponúkali 6-stupňovú automatickú prevodovku s hydrodynamickým meničom momentu. Treba však meniť olej, najlepšie každých 60 tisíc km a potom nebudete mať s touto prevodovkou takmer žiadne problémy. Občas sa aj s týmto motorom vyskytli problémy so zadieraním ojničných ložísk, najideálnejšie je nájsť kus so servisným plánom nastaveným na 15 tisíc km.

Vyhnite sa autám s panoramatickým strešným oknom

Aj keď je dnes stále Renault označovaný ako problémový z hľadiska elektroinštalácie, neduhy z prelomu milénia sa už neopakujú. Majitelia sa skôr sťažujú na praskanie v interiéri a horšie vypracované plasty. Na autách sa zatiaľ neobjavuje ani korózia. Sem tam je problém s čítačkou pri bezkľúčovom štartovaní, voči minulosti je však tých problémov minimum. Častým problémom je nefunkčnosť klimatizácie z dôvodu netesnosti, ktorá je najčastejšie spôsobená predným kondenzátorom klimatizácie. Pri panoramatickom okne často zateká do interiéru, týmto kúskom je lepšie sa vyhnúť.

Kúpiť/nekúpiť

Kto premýšľa nad väčším rodinným MPV a vyžaduje aj variabilný interiér, Renault Scénic a Grand Scénic tretej generácie je zaujímavou alternatívou. Pri krátkych trasách si treba vybrať niektorý z atmosférických motorov. Kto jazdí aj ďalej, chybu neurobí ani jedným dieselom. S pár krátkymi jazdami po meste si poradia aj verzie 1.9 dCi bez DPF, kto vyžaduje automat tak jedinou dobre fungujúcou alternatívou je 2.0 dCi. Na výlučne dlhšie trasy nie je problém so žiadnym vznetovým motorom, len treba dodržiavať servisný interval do 15 tisíc km. Z hľadiska elektroinštalácie nie sú hlásené žiadne významné problémy a kto si tak vyberie správny motor k svojmu jazdnému štýlu, nebude mať s touto generáciou žiadne výrazné problémy.