Subaru Forester v roku 1997 prišlo s novou triedou áut. Niekde je označované ako crossover SUV, ale to z pohľadu k súčasným ponúkaným crossoverom je pre Forester skôr urážkou. Ten je totiž mimoriadne schopným autom v teréne a nestratí sa ani na ceste, čo je jeho obrovská výhoda. Funguje totiž aj na asfalte a aj v blate, čo iné značky nedokážu tak ľahko.
Štvrtá generácia Forestera s označením SJ prišla na trh v roku 2013. Priniesla o 35 mm dlhšiu a o 15 mm širšiu karosériu. Dôležitá je však svetlá výška 22 cm, s ktorou je Forester skutočne vítaný v lesoch a na rôznych nespevnených cestách. Od toho sa tiež môže odvíjať jeho spoľahlivosť v budúcnosti.
Veľkou nevýhodou Forestera je fakt, že si ho podľa môjho zdroja kupovali ľudia ako poľovníci, lesníci a podobne. Takíto zákazníci svoje autá jednoducho vo veľkej väčšine nešetria a to sa odzrkadlí aj na výbere jazdeného Forestera. Ak máte tú možnosť, preverte si minulého majiteľa, či to náhodou nebol lesník alebo zamestnanec lesnej správy. Netvrdím, že to vždy znamená koniec pre auto, ale treba v takomto prípade zvýšiť pozornosť.
Hrdza sa ukazuje ako najväčší nepriateľ Forester-u SJ.
Najprv iba xenóny
Zaujímavosťou modelu je aj fakt, že síce v roku 2013 vo veľkom „fičali“ LED svetlá a tie autá, ktoré mali bi-xenón, sa postupne „faceliftovali“ na LED, Forester však išiel proti prúdu. Základná halogénová technika nesvieti úplne zle, avšak príplatkom nebolo nič iné, ako xenónový zdroj svetla. Avšak len pre stretávací režim, diaľkový zabezpečovala stále halogénová žiarovka a tak to nie je žiadne veľké pozitívum. Druhá zaujímavosť je, že miesto bežne používanej šošovky s elipsoidným odrazom svetla použili parabolicky tvarovaný svetlomet (po správnosti je to tvar FF) a k tomu výbojky s koncovkou R. Tie sú navyše z časti obalené čiernym pásom, ktorý preberá funkciu clonky v šošovke. Prekvapením je ich dobrá svietivosť, od dôb Mercedes-Benz W210 s xenónmi pokročili aj takto upravené xenónové svetlá. Výhodou je, že väčšina u nás predaných Foresterov bola s lepšou líniou výbavy a tak majú skôr xenóny ako halogény.
Prekryté prahy sú samozrejmosťou.
Po modernizácii v roku 2016 prešli na šošovkové svetlá s LED technológiou pre stretávací aj diaľkový režim a aj denné svetlá sa presunuli z hmlových svetiel do pásu okolo hlavných svetiel a dostali LED techniku. To však stále platí len pre vyššiu výbavu, tie základné zostali pri halogénových svetlách.
Striktne nadefinovaná výbava
Pre niekoho výhodou a pre niekoho nevýhodou je tiež fakt, že Subaru oklieštilo línie výbavy na možnú sériovú výbavu a za príplatok ste tak mali maximálne inú farebnú kombináciu. Kto chcel kožené čalúnenie, musel siahnuť po vyššej výbave, aj keď napríklad nechcel xenóny alebo elektrické veko kufra. Napríklad auto mohlo mať zadnú kameru, ale PDC nie. Tie si majitelia dali dodatočne namontovať v servise Subaru, kde im montovali len predné. Preto pozor pri cúvaní, kto je zvyknutý na pípanie. Prvé verzie nemali systém EyeSight, ktorý pomocou kamery sníma premávku pred vozidlom a dokáže predísť nehode, funguje s ním adaptívny tempomat či udržiavanie v jazdnom pruhu. Ak vám však nefunguje v hustom daždi alebo snežení, nie je to chyba, ale bežná vlastnosť. Systém má totiž len kamery, ktoré v takomto počasí nedokážu korektne fungovať.
Podvozok
Vpredu nájdeme vzpery MacPherson so spodným trojuholníkovým ramenom. Vonkajšie čapy sa dajú vymeniť samostatne a nie sú drahé, vnútorné silentbloky tiež a rovnako to platí aj o ich cene. Zadná náprava využíva viacprvkové zavesenie do pomocného rámu alebo nápravnice. Aj tu je pri nájazde nad 200 tisíc km dobré skontrolovať a prípadne vymeniť silentbloky.
Predná náprava využíva bežný MacPherson so spodným trojuholnikovým ramenom.
Nápravnica je oceľová, na najstarších kúskoch sa už objavujú hrdzavé časti okolo zvarov. Rovnako sa hnedý mor ukazuje na spodných častiach podvozka. To je však dané aj neochotou majiteľov po „bahnovom“ kúpeli umyť auto aj zo spodu. Treba sa tak vždy pozrieť aj pod auto, či náhodou veľa výletov a zapadnutí v bahne nespôsobilo zbytočnú príťaž v podobe nadmernej hrdze. Kto by čakal extra odolný spodný kryt, bude sklamaný. Pod motorom sa síce nachádza, avšak je plastový. Oceľové boli dodatočne montované a nemá ich veľa áut. Zadná náprava tiež žiaden nemá. Tá má však v prípade slabších verzií udržiavanie svetlej výšky, takzvané Niveauregulierung.
Motory
Ponuka motorov bola na európskom trhu oklieštená. Na výber ste mali vždy dvojlitrový boxer štvorvalec. Na 2,5-litrový motor z predchodcu zabudnite, museli by ste si Forester priviezť z iných štátov. Budeme sa tak venovať tomu, čo bolo na predaj u nás. Pohon všetkých kolies bol nazvaný Symmetrical All Wheel Drive, avšak odlišoval sa pre verzie s manuálnou a CVT prevodovkou. S prvým typom rozdeľovala krútiaci moment medzi prednú a zadnú nápravu viskózna spojka, v tom druhom to bola elektronicky ovládaná viaclamelová spojka.
Základom bol dvojlitrový atmosférický zážihový boxer 4 valec. Mal nepriame vstrekovanie, nemal turbo, v sérii bol kombinovaný so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Teda prakticky nesmrteľný motor. Vyššie stál dvojlitrový turbom preplňovaný boxer 4 valec, ktorý mal takmer o 73 kW (100 k) a 150 Nm viac. To je aj cítiť a Forester je s ním dynamicky úplne iné auto. Zatiaľ čo k základnému motoru bola CVT prevodovka Lineartronic za príplatok, silnejší motor mal v sérii len tento typ.
V ponuke bol ešte vznetový motor, ktorý mal tiež dvojlitrový zdvihový objem, boxer koncepciu a 4 valce. Ten mal sériovo 6-stupňovú manuálnu prevodovku a Lineartronic za príplatok. Kombinácia s ním však bola zo začiatku kostrbatá, CVT nechávala motor v zime po studenom štarte dlho „bežať“ na vyššie otáčky, ako je bežné. Často s tým ľudia volali do servisu, kým si na to zvykli.
2,0X | 2,0XT | 2,0D | |
Počet valcov/ventilov | 4/16 | 4/16 | 4/16 |
Zdvihový objem (ccm) | 1 995 | 1 998 | 1 998 |
Maximálny výkon | 110 kW (150 k) | 177 kW (240 k) | 108 kW (147 k) |
Krútiaci moment | 198 Nm | 350 Nm | 350 Nm |
Prevodovka | M6/CVT | CVT | M6/CVT |
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h (s) | 10,6/11,8 | 7,5 | 9,9/9,9 |
Maximálna rýchlosť (km/h) | 190/192 | 221 | 190/188 |
Spoľahlivosť
Začneme s motormi. Základná dvojlitrová „atmosféra“ prakticky nemá skryté problémy. Nepriame vstrekovanie, lineárny nárast výkonu, vďaka koncepcii boxer mimoriadne vyvážený chod. Treba častejšie kontrolovať olej, rozvody sú bezúdržbové reťazové. To isté platí aj pre turbom preplňovaný benzín. Ten má už navyše priame vstrekovanie, a teda nie je vhodný na krátke trasy. Ak nájdete v ponuke LPG verziu atmosférického motora, pôjde vždy o prestavbu, aj keď je to od Subaru. Takéto autá sa vozia z Talianska, tam ich predávalo Subaru pod svojou hlavičkou, avšak išlo o následnú prestavbu.
Základný atmosférický plochý štvorvalec je najrozumnejšou voľbou.
Čo ten diesel?
Vznetový motor je asi najdiskutovanejšia téma celého auta. Ide o tú istú generáciu EE20, ktorú však v predchodcovi trápilo viac porúch. Motory trápilo chladenie, keďže diesel sa častejšie používal pri diaľničných rýchlostiach s vyšším zaťažením. Pri verzii s manuálnou prevodovkou a veľmi opotrebovaným dvojhmotovým zotrvačníkom dostával kľukový hriadeľ od prevodovky spätné rázy a nebolo prekvapením, keď praskol. Vtedy si to odniesol aj blok a bolo po motore. Pri verzii SJ sa to už nestáva, respektíve sa s tým v servisoch zatiaľ nestretli v takej miere. S CVT prevodovkou tento problém nebol, tá len po studenom štarte dlhšie trápila motor vo vysokých otáčkach, čomu nepomohli dlhšie výmeny a zdegradovaný olej. Vstrekovače Denso sú chúlostivé na kvalitnú naftu, netreba to podceňovať. V roku 2015 prešiel na normu Euro 6, ked dostal upravené DPF, znížený kompresný pomer vďaka novým piestom, ozubené kolesá na pohon Common-Rail čerpadla boli nahradené reťazovým rozvodom a ďalšie drobnosti pre zlepšenie kultúry chodu aj spoľahlivosti. Takže ak chcete vyslovene dieselové Subaru Forester SJ, voľte skôr 2015 a novšie, k tomu najlepšie raz ročne prípadne raz za 15 tisíc km meňte olej. Problémom je niekedy aj nadmerne rýchlo zanesené DPF, ktoré pri jazde v meste žiadalo regeneráciu po pár desiatkach km, avšak po spomínanom roku 2015 prešlo vylepšeniami a je spoľahlivejšie.
O Subaru Forester SJ sa väčšinou dočítate od majiteľov ako o „držiaku“, ktorý s dobrým motorom skutočne len jazdí a jazdí. Skryté muchy prakticky nemá, neprejavujú sa na štatisticky veľkej vzorke áut, preto sa s nimi nedá ani veľmi rátať. Ak sa jednoducho na niečo najčastejšie majitelia sťažujú, je to hrdza na podvozku. Verzie s nivelizáciou zadnej nápravy majú drahšie tlmiče a často ich majitelia menia za bežné. Treba však spolu s nimi meniť aj pružiny za tvrdšie a to nerobia všetci. Na to pozor. Systém pohonu všetkých kolies je v oboch prípadoch veľmi odolný. Verzia s viaclamelovou spojkou poháňa primárne prednú nápravu a zadnú pripája podľa potreby, viskózna spojka rozdeľuje krútiaci moment stále medzi obe nápravy (uprednostňuje však tú prednú).
Podvozok si pred kúpou poriadne skontrolujte.
Kúpiť/nekúpiť?
Ak chcete vyššie auto, perfektný pohon 4x4 a netrváte na dieselovom motore, tak je Subaru Forester SJ určené aj pre vás. Treba si len zvkynúť na tradične slabší japonský interiér s vŕzgajúcimi plastmi a striktne nadefinovanú výbavu s prvkami, ktoré chcete aj nechcete. Odporúčanou voľbou je základný atmosférický dvojliter, ktorý dokáže jazdiť aj pod 8 l/100 km a poteší dlhovekosťou. Turbo benzín pod 10 l/100 km jazdí málokedy a jeho výkon je pre mnohých vodičov úplne zbytočný. Kto nechce stláčať spojku, odporúčam aj CVT. Nie je to zlá prevodovka, hydrodynamický menič nepreklzuje veľmi dlho a preto dokáže aj na benzínovom motore udržať spotrebu blízko pri hodnotách s manuálnou prevodovkou. Autá majú aj pádla pod volantom, kto je pretekár, môže si stále radiť s nimi. Diesel ťaží zo zlej povesti v predchodcovi a tak najlacnejšie kúsky sú práve s týmto motorom. Ja by som sa mu pre istotu vyhol, do budúcna totiž môže stále prekvapiť nejedným problémom. Treba si tak dať pozor na predchádzajúceho majiteľa, hrdzu na podvozku a užívať si skvelý pohon všetkých kolies so zážihovým motorom.