Suzuki Ignis bol v našich končinách populárny obzvlášť v druhej generácii, ktorú predávali od 2003 do 2007. Na tretiu generáciu sme museli čakať takmer 10 rokov, prvé kusy ste si mohli kúpiť na konci roka 2016. V tomto teste jazdenky sa budeme venovať verzii pred modernizáciou, ktorá prebehla v roku 2020. Spoznáte ju najľahšie podľa prednej masky, ktorá už nemá jednu horizontálnu mriežku, ale 4 obdĺžnikové otvory s logom Suzuki medzi nimi. Druhým rozdielom je použitie nového motora, ale o tom neskôr.
Pri Ignise pozor na výbavu
Keďže ide o jedno z najmenších áut na trhu, tomu je prispôsobená aj základná výbava. V tej nemali ani klimatizáciu, parkovacie snímače (tie neboli ani vo vyšších, suplovala ich zadná kamera), diaľkové ovládanie centrálneho zamykania či dokonca ani otáčkomer. Je pravda, že tak „oholené“ auto som ešte nevidel, ale v cenníku sa takéto veci dozviete a tak by som radšej vyberal z bohatšie vybavených vozidiel, na trhu je ich relatívne dostatok.
Vo vyššej výbave naopak nechýbali vyhrievané sedadlá, navigácia s dotykovou obrazovkou, pripojenie telefónu cez rôzne aplikácie, či LED svetlá. Tie boli súčasťou vyššej výbavy a nemohli ste si ich prikúpiť k tej nižšej. Svietia perfektne, dokonca majú automatické nastavenie výšky sklonu, čo v tejto triede nie je vôbec pravidlom. Avšak ak sa pokazia, či ich pri nehode rozbijete, tak sa pri cene zhrozíte. V druhovýrobe som ich nenašiel, zostáva vám tak originál Suzuki, kde si za kus vypýtajú takmer 900 eur. V tomto prípade ich odporúčať nebudem, kto ich bude chcieť, nech si také auto vyberie, len musí myslieť na ich cenu.
Pozor na počet miest
V interiéri ešte zostaneme. Pozor totiž pri výbere verzie, keďže Ignis ste mali ako 4- ale aj 5-miestny. Nižšie výbavy boli vždy s 5 miestami na sedenie a vzadu bola trojmiestna lavica. Kto si priplatil za lepšie prvky alebo zvoli hybrid či štvorkolku, dostal rovno 4-miestny interiér s 2 samostatnými zadnými sedadlami, ktoré ste si mohli nastavovať aj samostatne. Na to pozor, ak chcete v budúcnosti voziť v interiéri okrem vás aj 4 pasažierov.
Podvozok
Zospodu je Ignis tretej generácie veľmi jednoduché auto. Vpredu je jednoduchý McPherson s trojuholníkovým ramenom, kde si ale nevymeníte čapy. V originále ale celé rameno stojí 160 eur s čapom aj silentblokmi, čo nie je vôbec veľa. Vzadu je torzná priečka a to aj v prípade verzie 4x4. I keď je odlišná od tej, ktorá je pri predokolke, stále je to pevné prepojenie oboch zadných kolies. Vzadu sú vždy bubnové brzdy a na ne pôsobí aj parkovacia brzda.
Pohon 4x4 je tu v podobe viskóznej spojky, ktorá pripája zadné kolesá až po preklze tých predných. Je umiestnená vzadu tesne pred zadných diferenciálom, Suzuki nemá výmenný interval a iba v náročnejšej prevádzke odporúča výmenu po 100 tisíc km. Systém nie je predektívny, chvíľu trvá, kým sa dostanú k slovu aj zadné kolesá a tak s tým treba rátať. Ak ho nebudete preťažovať, vydrží dosť veľa. Svetlá výška podvozka je 18 cm.
Len jeden motor v ponuke
Zážihový atmosférický štvorvalec so zdvihovým objemom 1,25 litra označený ako Dualjet. To znamená, že má dva vstrekovače pre každý valec, čo je skvelé riešenie pre krátke aj dlhé trasy. Takto zakarbónovanie motora nehrozí a nevadia mu krátke časté štarty. Maximálny výkon bol 66 kw (90 k) a 120 Nm. Ten ste mali spojený s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou, za príplatok si pár majiteľov vybralo 5-stupňový robotizovaný manuál. S nízkou hodnotou krútiaceho momentu stačí Ignisu aj jednoduchšia, lankom ovládaná spojka. Existovala aj mild-hybridná verzia, tá však mala len 3 Ah akumulátor. Spotrebu nijako zásadne znížiť nedokáže...
Spoľahlivosť
Jednoduchý motor s nepriamym vstrekovaním (s 2 vstrekovačmi na valec), bez preplňovania a s manuálnou prevodovkou je najlepšia kombinácia, akú ste mohli mať. Pohonná jednotka netrpí na žiadne výrazné problémy, má reťazový rozvod, stačí len meniť pravidelne olej a sviečky. Mimochodom, Suzuki odporúča olej s viskozitou 0W-20, ak máte hybridný model, tak už 0W-16.
Mild-hybridnú verziu veľa ľudí neodporúča, dokonca ani v Suzuki. Motor vypína až takmer na mieste, nezapína ho tak jemne, ako modernizovaný mild-hybrid, reálne ani neušetrí výrazné decilitre na palive. Z tohto pohľadu tak nemá zmysel nad ňou premýšľať. Rovnako je to aj v prípade robotizovanej prevodovky.
Ideálnou verziou je základný motor s pohonom predných alebo všetkých kolies. V úplnom základe má Ignis pohotovostnú hmotnosť pod 900 kg, aj s pohonom 4x4 si udržuje hmotnosť pod 950 kg. To sú na dnešnú dobu mimoriadne priaznivé čísla.
Užívatelia sa sem tam sťažujú na vodu v dverách a v prednom torpéde, odkiaľ je počuť žblnkotanie. Môžu za to upchaté odtokové otvory. Ďalším problémom je korózia výfuku či praskajúce H4 žiarovky. Niekomu nevyhovuje malá palivová nádrž, ktorá je v prípade predokolky 32-litrová a v prípade štvorkolky dokonca len 30-litrová. V takom prípade sa dojazd zmenší bežne na menej ako 500 km, čo nie každému vyhovuje.
Kúpiť/nekúpiť
Suzuki Ignis je veľmi jednoduché a odolné malé mestské auto. Zaujme skôr starších vodičov, ktorým bude vyhovovať vyšší posed na štýl SUV. Treba vybrať verziu s manuálnou prevodovkou a s pohonom predných či všetkých kolies. Hybridu a robotizovanej prevodovke sa radšej vyhnite. Zvyšok sa nekazí, keďže ani nie je toho veľa na palube, čo by sa mohlo pokaziť.
