Test jazdenky Suzuki Vitara LY predFL (2015 - 2018)

Suzuki Vitara v pôvodnej verzii prišla na trhy už v roku 1988. Medzi ňou a tou súčasnou predávali verziu Grand Vitara, ktorú podľa rôznych zdrojov nemáme brať ako priameho predchodcu súčasného modelu. Je to dané aj veľkosťou, aktuálna Vitara je totiž o viac ako 30 cm kratšia.

Pomocník do lesa aj na pole

Dizajnovo voči predchodcovi ponúkla modernejšiu prednú časť a priniesla do výbavy aj nové prvky. Suzuki Vitara je známa svojou vyššou svetlou výškou a pohonom všetkých kolies, preto bola v minulosti skôr pomocníkom v teréne, ako mestskou šťukou. To sa však s aktuálnou verziou nemusí meniť, prípadný záujemca by si tak mal auto poriadne pozrieť aj zo spodu.

Málo príplatkov

Ako každé japonské auto, aj Vitara má výbavu rozdelenú podľa jednotlivých línii a za príplatok bola prakticky len farba a pár prvkov. Kto tak chcel niečo lepšie, musel automaticky priplatiť za vyššiu výbavu a to veľa zákazník nerobilo. Ak ste napríklad chceli vyhrievanie sedadiel, ale stačila vám základná manuálna klimatizácia, tak ste mali smolu. K základu ste si totiž nevedeli spomínané vyhrievané sedadlá vôbec prikúpiť.

Super LED, ale diaľkový režim nepresvedčí

Rovnako to bolo s lepšími svetlami. V základe ste mali halogénové žiarovky a až najvyššia, prípadne zo štyroch posledné 2 najvyššie výbavy mali v sérii LED hlavné svetlomety. Tie svieta veľmi dobre a nie sú zatiaľ ani hlásené problémy s ich nefunkčnosťou. Avšak ak náhodou raz prestanú svietiť, nezostane vám nič iné, ako kúpiť celé nové svetlo v Suzuki. Druhovýroba zatiaľ neexistuje. Prisvetlovanie diaľkovým režimom bolo riešené samotnou halogénovou žiarovkou, jej dosvit tak stretávací LED režim veľmi nepresvietil.

Nelogické ovládanie palubného počítača

V interiéri si toho prvý majiteľ veľa nenavyberal. Buď zostal so základom alebo si vybral vyššiu výbavu, ktorá mohla obsahovať aj napríklad veľkú dotykovú obrazovku s navigáciou. Pred vodičom nebol digitálny displej, ovládanie palubného displeja však automobilka stále trucovito ponechala na vysunutej paličke trčiacej z budíkov. V kufri máte k dispozícii aj dvojité dno, pod ním je ešte priestor na dojazdové koleso.

Podvozok

Na prednej náprave nájdeme jednoduchý MacPherson. Spodný čap však nie je ľahko samostatne vymeniteľný, treba ho vylisovať. Pri náhrade tak treba brať celé rameno, avšak zatiaľ sa na to zákazníci často nesťažujú. Vzadu je jednoduchá vlečná náprava a to aj v prípade štvorkolky.

3 motory a každý aj s pohonom Allgrip

Ponuka motorov bola vo verzii pred modernizáciou tvorená trojicou pohonných jednotiek. Základom bola atmosférická zážihová 1.6, ktorej robil alternatívu vznetový motor s rovnakým zdvihovým objemom. O rok neskôr prišiel do ponuky preplňovaný 1.4 Boosterjet. Všetky motory ste si mohli kúpiť s predným pohonom alebo ako štvorkolku a obe verzie ešte aj s manuálnou alebo automatickou (prípadne dvojspojkovou) prevodovkou. Výnimkou bol len vznetový motor s pohonom predných kolies, ten s dvojspojkovou prevodovkou v ponuke nebol.

Spoľahlivosť

Automobil ako taký netrápi veľa problémov. Najčastejšie sa majitelia sťažujú na hlučnosť, ktorú riešia samostatným izolovaním vonkajších panelov dverí alebo priečky medzi motorom a kabínou. Slabo je tiež odhlučnený podvozok a aj v tejto sfére si zákazníci poradili s dodatočným lepením izolačných pásov. Podvozok je naladení tuhšie, na komfortnú jazdu teda zabudnite. Niekomu to ale nemusí vyhovovať. Pár majiteľov sa ešte sťažovalo na búchajúcu zadnú nápravu, niekomu pomohla až výmena tlmičov.

Ďalšie problémy boli s nefunkčným radarom brzdných asistentov, ktorý si vymýšľal a podával falošné správy. V interiéri je ďalším zdrojom problémov veľký dotykový displej, ktorý môže zamrznúť. Cez neho si tiež nastavujete hlasitosť autorádia, a ak vám zamrzne displej, musíte ho stíšiť len cez ovládanie na volante. Pri zapnutí klimatizácie sa môže objaviť písknutie. Spôsobuje to zopnutie klimatizačného kompresora, nie je to však vada ale vlastnosť po dlhšom nepoužívaní.

Pohon Allgrip zabezpečuje elektromagnetická spojka, software si naprogramovala priamo značka Suzuki a zatiaľ s tým nie je žiaden problém. Len pozor na dlhšie šantenie v teréne, vtedy ju môžete prehriať. Pri takýchto výletoch je odporúčaním aj zaobstarať si kryt pod motor, ten sériový totiž toho veľa neochráni. Korózia zatiaľ nie je témou dňa, predsa najstaršie kúsky majú sotva 6 rokov.

Najspolahlivejšia je základná atmosféra 1.6

Ak chcete skutočný držiak, voľte atmosférickú 1.6 s nepriamym vstrekovaním paliva. Je to rokmi overený a úsporný motor bez výrazných problémov, nemá ani EGR. Dokážete s ním jazdiť aj pod 6 l/100 km. Nemusíte sa bát ani rozvodov, tie sú tu reťazové a zatiaľ držia. Jediným problémom do budúcna môže byť variabilné časovanie ventilov.

1.4 Boosterjet má taktiež reťaz, ale prichádza s preplňovaním a priamym vstrekovaním paliva. Na začiatku pár majiteľom praskali hlavy, všetko sa však zatiaľ vyriešilo v záruke. Častejšie sa objavujú rôzne úniky oleja spod veka ventilov a hlavy valcov. Motor je pružný, tichý a taktiež úsporný. Voči základnej 1.6 má aj 6-stupňovú manuálnu prevodovku. Kto však jazdí viac po meste, mal by uvažovať skôr nad vyššie spomínaným atmosférickým štvorvalcom. Oba benzínové motory mali k dispozícii aj 6-stupňovú automatickú prevodovku od Aisinu. Nezvyšuje výrazne spotrebu a pri pravidelnej výmene oleja aspoň každých 100 tisíc km nerobí problémy.

Diesel od Fiatu

Posledným motorom v ponuke Vitary pred faceliftom bol vznetový 1.6 DDiS. Bol to prezlečený 1.6 JTD od Fiatu. Všeobecne sa dá povedať, že JTD motory patria k tým lepším, čo si môžete medzi naftovými pohonnými jednotkami vybrať. Životnosť vstrekovačov, turbodúchadla alebo dvojhmotnostného zotrvačníka je už v rukách vodiča. Treba si len postrážiť výmenu rozvodového remeňa každých 140 tisíc km alebo raz za 5 rokov. Ako jediný motor mal v ponuke dvojspojkovú prevodovku, spojky sú však suché a tak pozor na ich spálenie. Obzvlášť autá jazdiace v teréne si môžu vypýtať ich výmenu už okolo 100 tisíc km. Skôr by som sa jej teda vyhol.

Kúpiť/nekúpiť?

Suzuki Vitara je rokmi overené malé SUV a o zákazníkov nemá núdzu. To sa odráža aj na jej vysokej cene ako jazdenky, veľakrát tak môžete naraziť na model, ktorý ako trojročný stojí iba o málo menej, čo stál nový. Prakticky žiaden z motorov nie je zlým a všetky sú odporúčanou pohonnou jednotkou. Kto jazdí dlhšie trasy, chybu neurobí vznetovou 1.6 DDiS, pre mestské jazdy je naopak najlepšou voľbou základná benzínová 1.6. Kto by chcel ešte trocha dynamiky, tak zvolí preplňovanú 1.4 Boosterjet.