Začnem od toho najlepšieho. Špičku v ponúkaných službách tvoria očakávane prémiové značky. Do Mercedesu v Banskej Bystrici môžete prísť pokojne aj v týždeň nonstop nosenom tričku. Privíta vás milá slečna, ktorá zistí vašu požiadavku a následne vás napríklad prenechá predajcovi, ktorý sa k všetkým správa rovnako. Nech sa zaujímate o akýkoľvek typ, nikto nad vami neohŕňa nos a dostanete možnosť testovacej jazdy spolu s vypracovanou cenovou ponukou.
Rovnaký prístup vládne aj v BMW, ktoré sa nachádza v rovnakom meste. Na moje milé prekvapenie som rovnako v banskobystrickej predajni Suzuki zažil niečo podobné. Absolútne profesionálny prístup a skvelé služby. U týchto predajcov sa mi nestalo, aby nemali predvádzacie vozidlo. Personál vedel reagovať aj na moje detailné otázky o krútiacom momente motorov, prípadne detailoch výbavy. Rovnako poznali výhody svojich áut v porovnaní s konkurenciou. Proste nákupný raj.
V popradskom showroome Suzuki to však bolo horšie. Predajcovia "nestíhali" a na otázku „Prečo by som si mal kúpiť Swift a nie Corsu?“ som dostal pokrčenie ramien (podobné odpovede som dostával veľmi často). Ale Suzuki vo mne celkovo zanechalo dobrý dojem.
Pri kupovaní nového auta môže byť veľký problém nájsť predajcu s predvádzacím vozidlom.
Nič nespríjemní nákup auta tak, ako privítanie od milej peknej slečny, ktorá vám pripraví kávu alebo čaj. Nič od nákupu neodradí tak, ako ignorovanie predajcov a nemožnosť auto vyskúšať. Naozaj to nepotrebuje veľa, no už len tieto dve veci urobia galaktický rozdiel.
Ford som navštívil dokonca na troch miestach, pretože som po prvej skúsenosti nechápal, ako môžu predávať pomerne veľký počet áut. Prvýkrát som do predajne v Poprade vošiel v piatok okolo pol tretej poobede, v rámci otváracích hodín. Bol som tam úplne sám. Po 10 minútach mi začalo byť zvláštne, že tam nie je absolútne nikto (personál, zákazníci, proste nikto). Nakoniec prišiel niekto z vedľajšej budovy a oznámil mi, že predajca musel odísť skôr, druhý dal výpoveď a tak tu nikto nie. On má vraj kľúče, aby mohol zamknúť. Autá si síce môžem pozrieť, ale to je všetko. Mám prísť v pondelok.
Neskôr som navštívil showroom značky Ford v Banskej Bystrici. Privítala ma milá slečna. Povedala mi oficiálne informácie o aute, ktoré som síce vedel. Musím priznať, že sa snažila, no o ich autách som vedel viac. Na otázky o krútiacom momente rôznych detailoch výbavy sme museli použiť pomoc prospektov, prípadne skúsenejšieho kolegu. Môj záujem logicky ďalej smeroval na predvádzačku. Žiadnu nemali. Stará je predaná, nová príde o týždeň. Mám sa zataviť potom.
Po nejakom čase som sa opäť ocitol v Košiciach, kde som narazil na predajňu Ford a teda povedal som si, že do tretice všetko dobré. Prístup k zákazníkovi bol na celkom dobrej úrovni, no ani tam som sa nedočkal predvádzacieho vozidla, pretože bolo zaparkované na nejakej akcii v nákupnom centre. Ford sa však následne snažil. Z predajní, kde si odo mňa vypýtali číslo mi následne volali, že majú k dispozícii predvádzačku.
V Citroëne si veľkú starosť s bezpečnosťou nerobili. K porušeniu predpisov však nedošlo.
Väčšina predajcov nevie povedať, prečo by som si mal kúpiť práve ich auto. Reakcie ako "neviem" alebo "lebo je najlepšie" sú o ničom.
Nedostatok predvádzacích áut patrí na strednom a východnom Slovensku k bežným zvykom. Rovnako som dopadol aj v popradskej predajni Opel. Všetci títo predajcovia si takto sami predaj komplikujú.
Rozpačitý dojem vo mne zanechal Citroën v Banskej Bystrici. Predajca sa vo svojich autách vyznal. Nemal však predvádzačku typu, o ktorý som sa zaujímal. Ochotne ma však posadil do iného auta, aby som videl, ako sa v ňom dobre jazdí. Bolo to niekedy koncom tohtoročnej zimy. A keďže bola dlhá, popri ceste bol ešte sneh a mrzlo. Všimol som si, že auto má letné pneumatiky, tak som sa opýtal či vážne pôjdeme v tomto počasí na aute s týmto obutím. Predajca s tým nemal žiadny problém, dokonca som ani nemusel nič podpisovať. Neviem ako to riešil, keď vonku snežilo. Vtedy asi nepredával...
Absolútne najhorší prístup som zažil v jednej z banskobystrických predajní Škoda. Možno sa táto značka nezameriava na mladých vodičov, ale... Do predajne sme prišli dvaja. V podstate sme tam zo zákazníkov boli sami. Personálu bolo násobne viac. Všetci však mali niečo dôležité na práci a od monitorov a papierov odmietali dvihnúť čo i len jedno oko, nie to ešte zadok! Najprv sme prezerali Rapid. Žiadna reakcia personálu. Jeden z predajcov k nám prišiel až vtedy, keď sme sa začali naoko vŕtať pod kapotou typu Citigo. Prehodili sme s ním pár slov. Neunúval sa nám dať ani prospekt a tak sme išli.
Škoda ma svojim prístupom sklamala.
Na druhej strane som si všimol, že keď so predajne vstúpil niekto z cieľovej skupiny Škoda, predajcovia na neho reagovali oveľa skôr. Občas síce trpím syndrómom neviditeľnosti (ľudia si ma doslova nevšimnú), no teraz sme boli v predajni dvaja, kamoš má takmer 2 metre a zamestnanci si nás evidentne všimli.
Takto som navštevoval predajne od januára prakticky doteraz. Áno, nebol som u všetkých značiek. Na druhej strane je evidentné, že čím prémiovejšiu značku navštívite, tým dostanete lepšie služby. Výnimkou je Suzuki, kde ku mne pristupovali naozaj vynikajúco.
Predajcovia by sa mali nad svojim prístupom k zákazníkom zamyslieť. Ak si ma niekto nevšíma v predajni pri potencionálnom nákupe, alebo mi nevie poskytnúť predvádzacie vozidlo, ako asi bude ku mne pristupovať, keď prídem s autom do servisu?
Prečítajte si aj: Škoda na Slovensku predá každé 5. nové auto
