Dnes si to asi nikto nevie ani predstaviť, ale v roku 1950 sa automobilka Škoda Auto skutočne oficiálne zúčastnila 24-hodinových pretekov v Le Mans. Bola to jediná účasť škodovky na tomto podujatí a začala presne 24. júna 1950 o 16:000 hod. Ako uvádza česká automobilka, jazdec Václav Bobek pri tradičnom štarte prebehol cez štart/cieľovú rovinku, naskočil do vozidla so štartovým číslom 44, naštartoval ho a vyrazil krúžiť po 13,65-kilometra dlhom okruhu. Škodovkárska premiéra v Le Mans dlho vychádzala nad očakávania dobre. Bobek a jeho kolega Jaroslav Netušil jazdili vo svojej kategórii do 1100 cm3 na druhom mieste a v celkovom priebežnom hodnotení podľa koeficientu výkonnosti boli piati. Priemerná rýchlosť pretekárskeho špeciálu Škody Sport pritom dosahovala 126 km/h. Keď automobil s číslom 44 absolvoval svoje 121. kolo, vyradila ho vo svojej podstate drobná, ale v podmienkach pretekov zásadná a neopraviteľná technická porucha – prasknutá poistka ojničného čapu. Po trinástich hodinách sa tak mladoboleslavský sen o úspechu na slávnej 24-hodinovke v Le Mans skončil. V ďalších rokoch sa už Škoda kvôli politickej situácii pretekov nemohla zúčastniť.

Návrat po 72 rokoch

"Vozidlo sme s vidinou tejto chvíle renovovali celých šesť rokov, jazda v Le Mans bola naším vysnívaným cieľom,“ povedal po niekoľkých kolách na 13,6 kilometra dlhom okruhu Michal Velebný, mimochodom jeden z pilotov tohto auta na historických pretekoch. Za volantom sa striedal s kolegom Stanislavom Kafkom. Inak, práve striedanie jazdcov po vzore slávnej 24-hodinovky je neoddeliteľnou súčasťou každej jazdy na Le Mans Classic. Raz musia pretekári absolvovať aj tradičný štart, v rámci ktorého k svojim autám bežia naprieč cieľovou rovinkou, naštartujú ich a vyrazia na trať. „Chvíľu som sa o miesto preťahoval s jedným zo súperov, s iným sme sa navzájom predbiehali v jednej zo zákrut,“ opisoval Kafka svoje prvé okruhy. Aj jeho parťák Velebný potvrdil, že aj keď Škoda Sport vo svojej kategórii súťažila s autami z rokov 1949 až 1956, diváci videli športové výkony a nie pokojné vyvážanie sa. „Na dlhých rovinkách sme dosahovali vysoké rýchlosti a motor sa tak vďaka silnému prúdu vzduchu chladil viac, ako bolo potrebné,“ spomenul Kafka jednu z informácií, ktoré mu Velebný odovzdal počas striedania. „Pre ďalšie jazdy sme preto zakryli časť plochy chladiča,“ vysvetlil Velebný.

Výkon štvorvalcového motora s objemom 1,1 litra sa po úpravách takmer zdvojnásobil: sériový „Tudor“ mal 32 koní, pretekársky špeciál 50.

Súčasťou Le Mans Classic je aj jazda v noci, preto dostala Škoda Sport dva prídavné svetlomety. "Tma maže rozdiely vo výkone motorov, pre všetkých je rovnaká,“ hovorí ďalej Velebný a svoje tvrdenie dokladá tým, že vo výsledkovej listine skočil o dvadsať miest nahor. „Komplikácia je sčasti v tom, že určitý úsek trate je osvetlený, napríklad cieľová rovinka a niektoré zákruty či šikany – vo zvyšnej časti sme však odkázaní len na svetlá auta,“ dodáva Kafka. A ako nakoniec súťažná škodovka skončila? V celkových výsledkoch skončila na 47. mieste zo 74 vozidiel svojej kategórie, v poradí prepočítanom podľa koeficientu závislého od výkonu a objemu motora figurovala na 43. pozícii. „Vozidlo si počas náročného víkendu vystačilo s bežnou starostlivou údržbou, vyhli sa nám väčšie technické problémy. Pre naše 73-ročné auto je to úžasný výkon,“ zhodnotil Michal Velebný celý súťažný víkend.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 18 obrázkov

zdroj: Škoda Auto