Miša Dorčíková a najlepší mesiac jej života

Ešte dnes cítim vibrácie v oblasti srdca. Z viacerých dôvodov som však túto životnú ponuku nemohol prijať, ale ani na sekundu som sa nepotreboval zamýšľať nad menom osoby, o ktorej som bol presvedčený viacej ako o sebe samom. 

Michaela MIŠA Dorčíková.

Hovorí sa, že nula nemá hrany - Miša je teda silno „hranatá“. Pamätám si, ako pred piatimi rokmi začínala v jazdeckej akadémii v Kart1Arene. To malé dievča, oblečené na 99% vo veciach nemeckej športovej značky s tromi pásikmi. Ako jazdec už vtedy výnimočne disciplinovaná, ambiciózna, so zameraním na úspech, na pódium. Časom sa ukázalo, že je milo hubatá a že bezprostredne a sebavedomo komunikuje nielen slovensky, ale aj anglicky a nemecky. Pri jej prístupe a nadšení z motoršportu bol posun „do väčších vôd“ len otázkou času.

Miša! Odkiaľ pochádza tvoje nadšenie pre motoršport?

Dobrá otázka hneď na začiatok, neviem na ňu odpovedať (smiech). Od malička som mala bližšie k autíčkam než k bábikám, ale nepochádzam z rodiny, ktorá by mala blízko k autám alebo motoršportu. Môj otec je geológ a mama ekonómka.  Pomedzi to, ako som chcela byť herečkou alebo policajtkou, som strašne chcela šoférovať otcove auto. Vedela som, že chcem pretekať, no nevedela som ako sa k tomu dostať. Moja cesta sa začala až pred piatimi rokmi v Kart1Arene, ktorú už teraz považujem doslova za svoj domov.

Z periférie halových motokár priamo na Le Mans, do veľkého sveta motoršportu.

Keď si mi vtedy zavolal ohľadom Mirovej ponuky, trošku som sa bála. Predsa len Miro má toho za sebou veľa, takže som to brala ako ozajstnú výzvu. Tvoj telefonát mi otvoril nové dvere na mojej ceste za splnenými snami. Som presvedčená, že keď niečo robíš a vložíš do toho všetko úsilie, časom to prinesie nové možnosti a neostane bez povšimnutia.

V osobe Miro Konôpka máme na Slovensku pretekára, ktorý jazdil prakticky už všade. Jeho skúsenosti a poznatky sú obdivuhodné. Aký bol prvý kontakt s Mirom?

Prvý kontakt vo mne jednoznačne vzbudzoval rešpekt. Miro je so svojím žoviálnym štýlom človek, ktorý ma všetko pod kontrolou. Je veľmi skúsený vo svete motoršportu, dobre informovaný a aj keď nemá na nejakú otázku odpoveď, vždy vie, ako sa k nej dostať. Je jazdcom, majiteľom a manažérom najúspešnejšieho slovenského tímu v jednom. Za jeho veselým prejavom sa skrýva zodpovednosť a snaha dosiahnuť pre slovenský motoršport posun vpred.

K vysnívanej účasti na legendárnych 24 hodín Le Mans ale predchádzalo niekoľko pretekov v Ázii, v Japonsku a Malajzii, kde si kvázi mala ako osoba potvrdiť.

Preteky v Paul Ricard, kde som bola s ARC Bratislava prvý krát, boli pre mňa premiérou vo veľkom motoršporte. Už vtedy som vedela, že s týmto tímom chcem pracovať ďalej. V Ázii to bol naozaj fantastický zážitok vidieť všetkých pracovať s jednoznačným cieľom - vyhrať. Ale toto všetko bola len demo príprava v porovnaní s Le Mans. Primárnou úlohou motoršportu je poskytnúť ľuďom zábavu, ale v jeho pozadí sa deje neskutočne komplexný sled procesov a rozhodnutí, ktoré si vyžadujú široký záber schopností a hlavne znalostí. Organizácia eventov ma vždy bavila, dohovoriť sa viem a prostredie pretekov mi vyhovuje, až priam imponuje. Asi som sa potvrdila, keďže ma Miro zobral aj na tak veľkolepé preteky, akým je Le Mans.

V tíme ARC Bratislava pracujú skúsení a časom potvrdení ľudia. Dušan Vysloužil, Andy Studenič, Erik Huttera a iní. Cítila si, respektíve uvedomovala si si tú obrovskú spoluzodpovednosť ako jednotlivca v takomto tíme?

ARC Bratislava má za sebou obrovské množstvo veľkých pretekov doma aj v zahraničí. Sú zohratí a keď príde do tuhého, pracujú naozaj naplno. Zodpovednosť pociťujem stále, na každých pretekoch. Každý člen tímu má svoju úlohu, ktorú treba splniť, takže som nechcela sklamať.

Opíš mi tvoju pozíciu a kompetencie v tíme. Čo je tvojou prácou?

Dopĺňať vodu do kávovaru (smiech). Ale nie, samozrejme starám sa aj o to, aby mali chalani čo piť a jesť, no vo všeobecnosti mam na starosti komunikáciu, najmä tú v angličtine. Bez papierovačiek a množstva emailov sa nezaobíde ani motoršport. Priamo na pretekoch je potrebné vybaviť naozaj rôzne veci, od administratívnej kontroly tímu a jazdcov, až po rôzne diely, ktoré nám môžu chýbať. Najmä vtedy prichádzam do kontaktu s inými tímami, či dodávateľmi. Samozrejme, musím mať naštudované pravidlá pretekov, dozerať na časový harmonogram a v prípade akéhokoľvek problému či nejasnosti byť po ruke a vedieť to ísť odkomunikovať a vyriešiť s organizátorom. V podstate je to spojenie event manažmentu, logistiky a práce asistentky.

História Le Mans, všetko to, čo sa už udialo, ale aj Status Quo a budúcnosť. Výpovedná hodnota pretekov Le Mans má pre motoršport enormný význam. Musí to tam byt brutálny koncentrát „coolnessu“ a testosterónu!

Atmosféra v Le Mans sa nedá opísať, treba ju zažiť. Značky ako Porsche tam doslova oslavujú svoje bytie a pôsobenie v motoršporte. Celé mesto žije touto unikátnou udalosťou niekoľko týždňov. Či už je to Le Pesage (technické preberanie) na Námestí Republiky, Drivers Parade (prehliadka jazdcov) na veteránoch cez centrum mesta, Pitwalk alebo Gridwalk, je to jedna veľká šou. V istý moment som vzdala selfíčkovanie s autami, jazdcami, či celebritami...spomienky sú aj tak pre mňa dôležitejšie ako fotky. Jeden deň som sa napríklad ocitla na brífingu so všetkými jazdcami a manažérmi tímov a vtedy som pocítila rozmer tohto eventu. Skúsení pretekári, mená ako Lotterer, Senna, Prost, Kobayashi, Barrichelo proste vzbudzujú rešpekt. A keď sa v nedeľu ráno počas testovacieho dňa prvý krát ozval ten prenikavý zvuk 60-tich áut, bolo to ako liek pre moje uši...a neutíchal. A toto všetko je len zlomok množstva fascinujúcich bodov programu. Teraz už viem, čo znamená pojem veľký motoršport.

Pri tvojej bezprostrednej, komunikatívnej povahe, znalosti cudzích jazykov si viem predstaviť, že si nazbierala veľa nových kontaktov na zaujímavých ľudí z prostredia motoršportu. Má si Miro Konôpka začať robiť starosti?

Spoznala som množstvo nových ľudí, či už to boli členovia iných tímov, organizátori alebo samotní pretekári. Le Mans je až preplnené zaujímavými osobnosťami, z ktorých má každá svoje čaro, svoj vlastný príbeh. Už teraz sa teším na Asian Le Mans Series 2017/2018, kde budeme s tímom opäť bojovať. Ak sa ARC Bratislava má opäť dostať na Le Mans aj budúci rok, určite chcem byt pri tom s Mirom, v jeho tíme.

OK, ukončime tému Le Mans, ale zostaňme vo Francúzsku. Začiatkom roka mi výrobca motokár Sodikart naznačil, že eventuálne má dodatočný priestor pre jazdcov na blížiacich sa majstrovstvách sveta SWS Sodi World Series. S Adamom Hederom sme teda leteli na stretnutie do Nemecka, kde sa nám podarilo vylobovať ďalšie miesto pre Slovensko. Kart1Arena mala viacero vynikajúcich pretekárov, ktorí mohli dostať príležitosť a vo výsledku sme sa obaja zhodli ponúknuť toto miesto práve tebe.

Ten večer sa mi veľmi dobre vryl do pamäti. Boli sme vtedy s fotografom a komentátorom Martinom Strakom a s chalanmi z tímu na večeri. Vtedy ste prišli vy dvaja a oznámili ste mi niečo, na čo som v tom momente asi ani nedokázala reagovať bez emócií. Ver mi, že doslova detská radosť a aj pár slzičiek, sa mi pomerne ťažko skrývali. Keď o niečom snívaš, myslíš na svoje ciele každý jeden deň, pracuješ na desatinách, či stotinách na trati... Život ma naučil, že tvoja príležitosť môže prísť naozaj kedykoľvek a v zásade príde vždy nečakane. Vtedy sa nesmieš zľaknúť, ale vydať sa na dobrodružnú cestu za svojimi snami. A majstrovstvá sveta sú snom každého športovca.

Kvalifikačné jazdy nedopadli podľa tvojich predstáv, ale finálovú jazdu si dala neskutočne noblesne a s akcentom.

Prejazd popod šachovnicovú vlajku na prvom mieste nikdy nechutil tak sladko. Vjazd do depa, kde ľudia tlieskali a pískali. V tom momente som si užívala svojich 15 minút slávy. Keď si mi povedal, že mi fandili všetci v reštaurácii nad traťou, tak som tomu nechcela veriť, ale musím skonštatovať, že ženám-pretekárkam sa dostane rozhodne viac pozornosti...predsa len sme sa tam boli iba tri proti 77 chlapom.  A tie kvalifikačné jazdy, asi to tak malo byť. Čím ťažšia je cesta k cieľu, tým krajší je pocit z víťazstva.

Nielen ako jazdec, ale ako osoba si tam zanechala skvelý dojem. Ak sa naučili hláskovať S-l-o-v-e-n-s-k-o a aj meno Dorčíková, tak je to len vďaka tebe. V tom krásnom kaštieli na slávnostnom ceremoniáli sa ti potleskom dostalo cti, rešpektu a zadosťučinenia za tvoju doterajšiu snahu. Bol som pyšný ako páv v období párenia, pyšný na teba ako osobu a hrdý na Kart1Arenu, že ti bola odrazovým mostíkom.

Emócie a momenty, ktoré som prežívala v Paríži, budú pre mňa nezabudnuteľné do konca života. Kart1Arena mi dala priestor a ty s Adamom ste mi dali šancu priblížiť sa niečomu, v čo som úprimne ani nedúfala. Odmakané (po našom odkrútené) hodiny v bývalej betonárke v Bratislave, z ktorej ste časom vybudovali Národné motokárové centrum, ma posunuli až na majstrovstvá sveta. Slávnostné vyhlásenie, ako aj prostredie, v ktorom sa konalo, urobilo dojem na každého, kto dostal šancu sa ho zúčastniť. Ten potlesk od všetkých naokolo, keď som preberala ocenenie za najrýchlejšiu ženu Sodi World Series, bol hlasnejší ako dostal samotný majster sveta...myslím, že Slovensko zanechalo dobrý dojem.

Vďaka tvojej povahe a šikovne premyslenej prezentácii si dostala ponuku na vytrvalostné preteky neďaleko Milána.

“Hej Michaela, chcela by si si jazdiť na výkonnejších motokárach ako sú tie z haly?“ spýtal sa ma Andrea Pagano v marci cez Facebook. Dával dokopy tímy na 24-hodinové preteky na okruhu kúsok od Milána. Neváhala som ani minútu. Získala som toľko nových priateľov a spoznala iné dievčatá, ktoré tiež jazdia…rozhodne nie som jediná :) Dokonca som stretla brata už nebohého Claya Regazzoniho, naozaj milý pán!

Po skvelom motoršportovom víkende sa u mňa dostaví takpovediac pondelková depresia. Ty si bola v jeden mesiac v Taliansku, na svetovom finále vo Francúzsku a ešte aj na legendárnom Le Mans. Ako sa cítiš po takto zážitkovo-intenzívnom mesiaci?

Musím povedať, že som sa stále menej a menej tešila na 18. júna. Bol to deň, kedy vyvrcholilo 24 hodín Le Mans a ja som vedela, že tento úžasný mesiac týmto dňom skončí. Dokázala by som ho žiť znova a znova, dokola. Teraz viem, že to všetko, čím som si prešla, stálo za to. Zážitkov mám naozaj viac než sa zmestí do tohto rozhovoru a tak skoro na ne nezabudnem. Pred odchodom som každému vravela, že ma čaká najlepší mesiac môjho života, no presiahlo to moje očakávania.

Ukončime tento rozhovor niečím pozitívnym. V tvojom živote si dala motoršportu momentálne absolútnu prioritu. Čo od toho očakávaš?

Svoje ciele som ešte nedosiahla, ale už som na ceste za nimi. Idem naháňať ďalšie príležitosti ako sa im priblížiť. Samozrejme, musím to stíhať pomedzi moju bežnú prácu, preteky s tímom ARC Bratislava a taktiež preteky v MX-5 Cupe a motokárach. Môj pohľad na život sa trošku zmenil a naučila som sa užívať si všetko naplno a aj v ťažkých momentoch hľadať to pozitívne.

Budúcnosť je ženského rodu! Na motoršportových podujatiach v zahraničí začali mať sponzori vážny záujem o ženy pretekárky. Pasuje im to do stratégie predaja. Tak ako ťa poznám, si tam doslova predurčená. Vieš čo to znamená? Budem ti volať, budeš pripravená?

Niekoľko dní dovolenky mi ešte ostalo a veci mam stále zbalené...

Michaela MIŠA Dorčíková, považujem za dôležité, aby sa o takých ako si ty vedelo! Ďakujem za rozhovor.

Účasť a organizácia tímu na 24 hodín Le Mans vyžaduje bezpochybne iný formát ako počas bežného pretekárskeho víkendu. Výzva na človeka a materiál, komplexné plánovanie a riadenie celého tímu, komunikácia, selekcia relevantných informácií. Za veľmi dôležitý a hodnotný vedľajší efekt považujem fakt, že Miro Konôpka dáva pri realizácii svojich snov priestor ľuďom ako Andy Studenič a Miša Dorčíková. Ľudom, ktorí sú telom a dušou nielen motoršportoví nadšenci, ale majú ľudský potenciál a kvality byť v motoršporte prospešní. Oveľa viac však musím vyjadriť osobné sklamanie, že v motoršportovo-mediálnom prostredí sa nenašiel dostatok adekvátneho priestoru, a niekto, kto by kompetentne a komplexne spracoval túto vskutku spomenutia hodnú udalosť. Historicky prvá účasť slovenského tímu na legendárnych 24 hodín Le Mans! Alebo sme na takéto momenty ešte nedorástli?

Autor: Michal MIKE Krasňanský

Zdroj: Kart1 Arena