Táto zeleno-strieborná Octavia RS druhej generácie mala pôvodne 200 koní a 280 newtonmetrov. A bola červená. Potom kohosi v britskom zastúpení škodovky napadlo, že by bolo fajn pripomenúť si desiate výročie športových modelov vRS na tamojšom trhu. Mimochodom, ono malé písmenko „v“ sa v označení objavilo len preto, že už mal kombináciu R a S ktosi zaregistrovanú (máme pocit, že Ford, ale opravte nás, ak sa mýlime).
Slovo dalo slovo a niekoľko technikov Škody sa spolu s firmou Revo Technik pustili do úprav. Z preplňovaného dvojlitra ponechali blok, piesty, ventily, vačky, kľukový hriadeľ, zapaľovacie cievky a dokonca i riadiacu jednotku. Použili však pevnejšie ojnice od Integrated Engineering, výrazne väčšie turbodúchadlo Garrett GT3562R s tlakom viac ako 1,9 baru a pôvodné neostalo ani nasávanie či výfukový systém. V ďalšom kroku tvorcovia použili prevodovku z Octavie GreenLine s dlhšími prevodmi a pre istotu samosvorný diferenciál.
Podvozok bol znížený o osem centimetrov, pôvodné tlmiče nahradili nastaviteľné jednotky K&W a originálne disky museli uvoľniť miesto tenkým ráfikom s aerodynamickými hladkými krytmi, na ktorých boli obuté na mieru vyrobené pneumatiky Goodyear Eagle Bonneville.
Hovorí sa, že kto brzdí, prehráva, a toho sa držali aj konštruktéri tejto Octavie. Brzdy boli jednoducho odmontované, namiesto nich ale auto dostalo padák značky Simpson, ktorý okrem iného nájdete aj na dragsteroch vrcholnej triedy Top Fuel.
Po šiestich týždňoch v kontajneri na zaoceánskej lodi bola Škoda Octavia vyložená v kalifornskom Long Beach a následne prevezená do Salt Lake City. Odtiaľ je to k soľným pláňam už len na skok, nejakých 200 kilometrov, než ale tím vyrazil na dráhu, musel absolvovať technickú kontrolu. Pri nej sa nepreverujú len bezpečnostné systémy auta, ale tiež schopnosť pilota aktivovať padák, hasiaci systém, predovšetkým však v stanovenom čase opustiť sedačku i vozidlo.
„Znie to jednoducho, ale keď ste pripútaný k sedadlu tak pevne, že sotva dýchate, je to všetko, len nie jednoduché,“ spomínal svojho času na skúšky Richard Meaden z britského magazínu Evo, ktorý dostal príležitosť škodovku v Boneville šoférovať.
300 koní na liter
Briti vyrážali do Spojených štátov s cieľom pokoriť 200 míľ za hodinu, teda necelých 322 kilometrov za hodinu. A s výkonom niečo málo cez 600 koní a krútiacim momentom 450 Nm sa to zdalo byť reálne. Na začiatku sa im však nedarilo. Pri prvej jazde sa Octavia rozbehla na 196,69 mph, teda na 316,54 km/h. Ani ďalšie štyri pokusy neboli úspešné, ale pri šiestom rozjazde to vyšlo. Upravené mladoboleslavské auto si s Meadenom za volantom zapísalo výsledok 202,15 mph, čo po prepočte znamenalo 325,32 km/h.
Cieľ bol splnený. Partia však vedela, že má v tej chvíli na dohľad svetový rekord triedy G/PS, teda produkčných áut s benzínovým piestovým motorom s objemom od 93 do 122 kubických palcov. Inak povedané od 1,51 do 2,0 litra. Mal hodnotu 216 míľ/h a Briti sa rozhodli zabojovať.
Aby sme to zbytočne nenaťahovali, Richardovi Meadenovi a Škode UK sa to nakoniec skutočne podarilo. S autom spaľujúcim zmes vysokooktánového benzínu s metylalkoholom dosiahli 227,08 míle za hodinu, čo znamenalo 365,44 kilometra za hodinu.
Ak sa pýtate, ako je možné, že sa na toto evidentne upravené auto pozeralo ako na produkčný model, odpoveď je vcelku jednoduchá. Ide samozrejme o pravidlá, ktoré sa v prípade bonnevillských súťažných áut sústredia v prvom rade na pohonnú jednotku, a pretože tá bola z väčšej časti sériová, rekord bol uznaný. A platí dodnes.
Auto časom zapadalo prachom, navyše na ňom začal hlodať zub času, britská škodovka však na svoju pýchu nenechala zabudnúť. Práve pri príležitosti desiateho výročia od rekordnej jazdy auto vrátila do pôvodného vzhľadu. Aby mohlo opäť na cesty, špeciálne ráfiky nahradili originálne disky a pod ne sa vrátili i brzdy.
zdroj: Škoda UK
