Nürburgring 1. časť: História najslávnejšieho okruhu

Na začiatku 20-teho storočia sa pretekalo na verejných cestách a v uliciach miest. Už v 20-tych rokoch ľudia zistili, že je to nebezpečné a potrebujú okruhy určené výlučne na pretekanie. Nemci vtedy patrili medzi najlepších, spoločne s Francúzmi, Britmi, či Talianmi. Chceli svetu ukázať, aké pokrokové je nemecké inžinierstvo a akí talentovaní sú nemeckí piloti. Po vzore okruhov ako Monza, Avus, či Targa Florio navrhli vlastný okruh pod stredovekým hradom Nürburg. Trať mala byť podobného charakteru ako v tom čase jedna z najvýznamnejších, Targa Florio. Profil okruhu navrhla spoločnosť Eichler Architektbüro a s výstavbou Nürburgringu začali v septembri 1925.

Okruh dokončili v roku 1927

Na jar 1927 bol okruh hotový. Ako prvé sa na nový okruh dostali motorky 18. júna 1927, vôbec prvé preteky vyhral Toni Ulmen na anglickom motocykli Velocette s objemom 350 ccm. Nasledujúci deň si premiéru odbili autá a najlepší bol ako inak Nemec na nemeckom stroji, Rudolf Caracciola na Mercedese model S. Nürburgring mal v tom čase 4 rôzne varianty, jazdilo sa na Gesamtstrecke, teda kompletnom okruhu s dĺžkou 28,265 km, severnej slučke Nordschleife dlhej 22,8 km, krátkej južnej slučke určenej prevažne pre motorky a nižšie kategórie Südschleife s dĺžkou 7,747 km a štart-cieľ okruhu (Start und Zielschleife) dlhom 2,292 km. Gesamtstrecke mala 174 zákrut a priemernú šírku 8-9 m. Na kompletnej trati sa poslednýkrát pretekalo v elitnom motoršporte v roku 1929 a najrýchlejšie kolo získal časom 15:06,1 s Louis Chiron na Bugatti Type 35C. V ďalších rokoch sa Veľká Cena Nemecka presťahovala na Nordschleife. Zaujímavé je, že hneď od začiatku mohla na okruhu cez víkendy a po večeroch jazdiť verejnosť.

Po 2. svetovej vojne sa Nordschleife vrátila do motoršportového kalendára a stala sa aj hlavným lákadlom novovzniknutého seriálu Formuly 1. Svet spoznal nových hrdinov ako Alberto Ascari, Juan Manuel Fangio, Stirling Moss, Jim Clark... Hranicu 9 minút pokoril po prvýkrát 5. augusta 1961 na Veľkej Cene Nemecka Phil Hill na Ferrari 156. Koncom 60-tych rokov už bola Formula 1 veľmi rýchla a Nordschleife pre ňu veľmi nebezpečné. V roku 1967 preto pridali pred cieľovú rovinku šikanu, čím predĺžili trať o 25 m. Po víťazstve v šialených pretekoch v daždi a hmle v roku 1968 nazval Jackie Stewart Nordschleife zeleným peklom. O dva roky neskôr v Zandvoorte prišiel o život Piers Courage, to viedlo k bojkotu Veľkej Ceny Nemecka 1970. Jazdci F1 žiadali zvýšenie bezpečnosti okruhu, ale to bolo pre organizátora pretekov v tak krátkom čase nemožné a preteky presunuli na Hockenheimring.

Nordschleife musela prejsť zmenami. Aby mohli znova hostiť Veľkú Cenu, museli vyhladiť trať, odstrániť nerovnosti, či niektoré skoky a nainštalovať bezpečnostné Armco zvodidlá. V kalendári F1 potom Nordschleife figurovala vo rokoch 1971 – 1976. Práce na zvyšovaní bezpečnosti neprestali ani v tomto období, v 1973 spomalili nájazd do hrboľatej zákruty Kallenhard tým, že pred ňou vytvorili ďalšiu zákrutu. Okrem toho odstránili skoky na hlavnej rovinke, rozšírili ju a vytrhali kríky popri nej. Pretekanie na Nordschleife však bolo stále nebezpečné a tak Veľká Cena Nemecka F1 1976 bola na dlho poslednou. Kvôli dĺžke trate, nedostatku miesta v hornatom teréne a stále sa zvyšujúcimi požiadavkami jazdcov F1 a bezpečnostnej komisie to bolo pre organizátora veľmi drahé a niekedy až nemožné. Už v roku 1970 mali päťkrát viac traťových maršalov a záchranárov ako v tom čase typické preteky F1, ale stále to bolo málo.

Jediným pilotom, ktorý sa dostal pod hranicu 7 minút na Nordschleife s dĺžkou 22,8 km, bol Niki Lauda na Ferrari 312T, ktorý dosiahol čas 6:58,6 v kvalifikácii na Veľkú Cenu Nemecka 1975. Lauda si uvedomoval, že Nordschleife je nebezpečná trať, chcel zorganizovať bojkot pretekov v roku 1976, ale nevyšlo mu to. Do upršaných pretekov nakoniec nastúpil, hneď v druhom kole škaredo havaroval vo výjazde zo zákruty Bergwerk. V aute mal ešte veľa benzínu a nebyť ostatných jazdcov, tak by tam zhorel. Áno, Laudovi zachránili život jazdci. Arturo Merzario, Guy Edwards, Brett Lunger a Harald Ertl spoločnými silami dostali Laudu z auta. Záchranári, aj keď mali Porsche 911, by tam prišli neskoro. Vzdialenosti boli aj tak pre nich a sanitky na Nordschleife priveľké.

Südschleife modifikáciami neprechádzala, konali sa tu preteky motoriek a nižších automobilových sérií, ako napríklad Formula 2. V 70-tych rokoch sa tu prestalo pretekať a trať zatvorili. Väčšina okruhu prežila dodnes ako verejná cesta, niektoré časti padli za obeť novému okruhu Veľkej Ceny. Od roku 2005 sa na starom profile trate Südschleife konalo niekoľko veteránskych akcií.

Vráťme sa na Nordschleife, ktorá už nevyhovovala pretekom F1, potrebovali teda novú. V roku 1981 začali teda stavať GP-Strecke okolo boxov pôvodného okruhu. Nordschleife skrátili o cieľovú a štartovú rovinku na 20,8 km, to je variant, ktorý poznáme dnes. Najlepší čas na takto skrátenej trati dosiahol ešte v roku 1983 Stefan Bellof na Porsche 956, bolo to neuveriteľných 6:11,13! Odvtedy rekord nikto nevylepšil a má to jednoduchý dôvod, od roku 1984 sa všetky významnejšie seriály jazdia na GP-Strecke.

GP-Strecke dokončili v roku 1984. Trať postavili tak, aby spĺňala najprísnejšie bezpečnostné požiadavky. Nový okruh otvorili veľkolepo, pripravili preteky plné zvučných mien. Na štart sa postavili motoršportové legendy a hviezdy Elio de Angelis, Jack Brabham, Phil Hill, Denny Hulme, James Hunt, Alan Jones, Jacques Laffite, Niki Lauda, Stirling Moss, Alain Prost, Carlos Reutemann, Keke Rosberg, Jody Scheckter, Ayrton Senna, John Surtees a John Watson. Všetci jazdili na identických Mercedesoch 190E 2,3-16. Preteky vyhral Senna, pred Laudom a Reutemannom.

Nürburgring sa udomácnil v kalendári F1 ako Veľká Cena Nemecka, Európy alebo Luxemburska. K F1 sa pridali aj iné série ako napríklad DTM, preteky ťahačov, či veteránov. Trať pôvodne merala 4,5 km, to však už neplatí. V roku 2002 vymenili Castrol šikanu, ktorá nasleduje po cieľovej rovinke, za prudkú pravotočivú zákrutu. Tým pridali jazdcom ďalšie miesto na predbiehanie a predĺžili trať na 5,2 km. F1 bola pre Nürburgring stratovým podnikom, pretože licencia F1 bola čím ďalej tým drahšia, ceny lístkov tiež rástli a fanúšikovia prestali chodiť na preteky. Zlú situáciu malo vyriešiť striedanie miesta Veľkej Ceny Nemecka. Od roku 2007 sa mali preteky konať raz na Nürburgringu a raz na Hockenheimringu. Toto riešenie však vydržalo len do roku 2014. Sezóna 2015 skončila nakoniec bez Veľkej Ceny Nemecka. Hoci preteky v kalendári najprv figurovali, ani jeden okruh nedokázal podujatie zorganizovať. V roku 2017 by sa mal o Veľkú Cenu Nemecka postarať Hockenheimring.

V budúcej časti sa pozrieme podrobnejšie na profil dnešnej Nordschleife a ukážeme si niektoré zaujímavé miesta na trati.