Bohužiaľ, nie všetci mali toľko šťastia, aby „Group B“ prežili. Nehôd a obetí bolo viac. Či už z radov divákov, ktorí často uskakovali doslova metre pred rútiacimi sa monštrami, alebo z radov pretekárov. Poslednými sú Henri Toivonen s co-driverom Sergiom Crestom, ktorí neprežili nehodu z 2. mája 1986 pri Rally na Francúzskej Korzike. Ich Lancia S4 letela z útesu a následne vybuchla. Z auta ostal iba obhorený rám a tak nebolo možné zistiť ani príčinu nehody. Hovorí sa o technickej poruche, chybe jazdca a o chrípke, ktorú Toivonen vtedy mal. Už behom niekoľkých hodín po tejto nehode predstavitelia FISA rozhodli o zrušení skupiny B od roku 1987.
Monštrá zo skupiny B boli jednoducho šialené. Oficiálne údaje hovoria o výkone 480 koní (neoficiálne o 560 k) v prípade legendárnej Lancie Delta S4. V roku 1985 dokonca testovali S4 so zvýšeným tlakom turba na 5 barov – výkon okolo 1000 koní. To všetko pri hmotnosti len 890 kg. V prípadne slávneho Audi Quattro S1 E2 išlo o 2.1 litrový 5-valec s výkonom 600 koní. To však inžinierom nestačilo a po zrušení „Group B“ potvrdili, že pracovali na viac ako 1000 koňovej beštii, ktorú testovali na niekoľkých pretekoch do vrchu. Avšak jazdci, vrátane Röhrla, to odmietli. Auto bolo prosto neovládateľné a malo tendenciu ísť v zatáčkach rovno.
Ak bola Group B šialená, pripravovaná Group S bola doslova nehorázna. Necelú tonu vážiace beštie s výkonom až do 1000 koní odmietli pri prvých testovaniach aj samotní jazdci. Napríklad Walter Rohrl.
Monštrá s výkonom aj 1 000 koní
Rally skupina S ostala pri niekoľkých prototypoch, ktoré na trať vyšli len pri testoch alebo rôznych akciách. Dostupné informácie hovoria o ešte brutálnejšej skupine B. FISA plánovala skupinu S, aby povolila výrobcom experimentovať, čo dokazujú viaceré prototypy. Vzhľadom na „experiment“ bolo pre homologizáciu potrebných len 10 kusov. Pôvodne mali byť limitované na 300 koní, avšak mnohé majú násobne viac.
Talianska Lancia prišla s modelom Delta ECV a neskôr ECV2 (Experimental Composite Vehicle). Mala unikátny 1,8 litrový 4-valec twin-turbo so systémom Triflux – „krížové“ plnenie valcov s výkonom 600 koní a celkovo vážila 930 kg. Jediný kus ECV vyšiel na svetlo sveta až v roku 2010 na Rally San Marino, kde ho predviedol Miki Biasion. Tento unikátny kúsok vlastní taliansky podnikateľ a zberateľ – Giuseppe Volta.
Audi odpovedalo prototypom s názvom Quattro RS 002. Mal mať radový 6-valec uprostred. Oficiálny limit na výkon bol síce 300 koní, no hovorí sa o použití testovaného motora z S1 E2 a výkone okolo 1000 koní. Tiež testovali verziu s 5-valcom s výkonom 600 koní, pričom ide o auto s hmotnosťou 750 kg. K testovaniu jedného z prototypov RS 002 došlo vo vtedajšom Československu v obci Desná.
K inému testovaniu sa viaže historka, pri ktorej zobrali RS 002 na krátku asfaltovú cestu niekde v Nemecku, snažili sa nepriťahovať pozornosť okolia, no cestu im zatarasila polícia. Na otázku, či ich niekto nahlásil, policajti odpovedali, že nie, ale počuli zvuk pretekárskeho motora na niekoľko kilometrov, čo pritiahlo ich pozornosť. Najskôr sa chceli odfotiť, no to z obáv pred zverejnením ľudia z Audi odmietli, a tak na prekvapenie všetkých jediná požiadavka policajtov bola, aby predviedli „ostrý“ race-start. Na vývoji sa podieľal „nejaký“ Roland Gumpert (áno presne ten, ktorý neskôr stvoril Gumpert Apollo). Vďaka nemu sa podarilo jediný kus zatajiť. Ostatné museli pod prísnym dohľadom Ferdinanda Piecha zničiť krátko po odhalení testov novinármi, ktorí zverejnili fotografie. Práve ten jeden kúsok je v múzeu Audi v Ingolstadte a má najazdených len 12 km.
Toyota mala projekt s kódovým označením „222D“. Základom bola Toyota MR-2. Poháňal ju 4-valec s výkonom 750 koní (podľa niektorých zdrojov bol výkon až 950 koní!) pri hmotnosti 750 kg. Zachoval sa jediný kus, ako inak v múzeu, ktorý sa svetu predstavil na Festivale rýchlosti v Goodwoode v roku 2006. Čierna Toyota 222D bola „race-ready“ takže sa jednalo o v podstate hotový kus. Spomína sa aj 6-valcová verzia, avšak nikdy nebola ukázaná verejnosti.
Ďalšia legenda z dielní Fordu bola RS200. Pre rok 1987 sa pre skupinu B plánovala verzia Evo s 2,2 litrovým motorom s výkonom podľa nastavenia od 550 do 815 koní. Pre zrýchlenie z 0-100 mu podľa sprevodovania stačili len 2 sekundy, a to aj na horšom povrchu. Pravdepodobne tento základ slúžil aj pre prototyp skupiny S. Jediný kus, tak ako v prípade Lancie ECV, vlastní zberateľ, bohužiaľ všetky dostupné fotky podliehajú autorským právam.
Pre prototypy skupiny S sa rozhodla aj Lada s modelom Samara-EVA. Lada mala 4-valcový motor uprostred s turbom, ktorý produkoval 300 koní a mala zadný náhon. Neskôr, v roku 1989, sa objavil prototyp Lada S-Proto s motorom s výkonom 350 koní. Takisto aj Opel prispel svojim prototypom s názvom Kadett Rallye 4x4. Mal vpredu 4-valec s výkonom 400 koní. Opel a Lada však ostali v tieni konkurentov a tak je o ich výtvoroch minimum informácií aj fotografií.
autor: Ivan Kneppo - čitateľ
