Podľa viacerých zdrojov sa prvé preteky Formule 1 konali už v roku 1946. Oficiálny šampionát s udeľovaním titulu majstra sveta však vznikol až o štyri roky neskôr, teda v 1950. Historicky prvým šampiónom F1 sa stal Talian Giuseppe Farina na Alfe Romeo, a to vo veku 44 rokov. V dnešnej dobe sú v danom veku piloti Formule 1 už dávno na formulovom dôchodku, teda pokiaľ nehovoríme o nestarnúcom Kimi Räikkönenovi (v F1 pretekal do svojich 42 rokov) či Fernandovi Alonsovi, ktorý oslávil už 40. narodeniny a zdá sa, že z kráľovnej motoršportu sa odísť zatiaľ nechystá. Niektorí jazdci si užili slávu len jednu sezónu, iní dominovali niekoľko rokov a do dejín Formule 1 sa zapísali zlatým písmom. Toto je 5 najúspešnejších pilotov histórie.
5. Alain Prost (4 tituly)
Jeho legendárne súboje s Ayrtonom Sennom či Nigelom Mansellom si pamätajú najmä asi starší čitatelia, no Alain Prost je pravou ikonou F1. Svoju kariéru v tomto šampionáte započal v roku 1980 v službách McLarenu. V nasledujúcej sezóne sa však sťahoval do „domáceho“ Renaultu, v ktorom zotrval 3 roky. Potom prišiel návrat do McLarenu, ktorý sa niesol v duchu veľkého úspechu. V roku 1985 totiž Prost získal svoj prvý titul majstra sveta, ktorý následne dokázal aj obhájiť. S anglickým tímom sa opäť rozlúčil v sezóne 1989 a to ziskom tretieho titulu. Prestup k Ferrari však bol skôr trápením než úspešným ťažením. Slabý monopost a verejná kritika svojho tímu znamenali predčasné ukončenie kontraktu a dokonca aj prekvapivý odchod z F1. Po ročnej pauze sa však Prost vrátil vo farbách Williamsu, s ktorým vo svojej jedinej sezóne získal svoj štvrtý a posledný titul šampióna F1. Jeho štatistiky sú skutočne obdivuhodné: 4 tituly majstra sveta, 202 pretekov, 51 víťazstiev a 106 pódii.
4. Sebastian Vettel (4 tituly)
Tohto pretekára netreba asi nikomu predstavovať. Druhý najúspešnejší jazdec aktuálnej štartovej listiny F1 patrí medzi najobľúbenejších pilotov súčasnosti. Svoj debut si odbil v roku 2007, kedy vo Veľkej cene Spojených štátov amerických zaskočil vtedajšieho pilota BMW Sauberu Roberta Kubicu, ktorý mal v Kanade veľkú nehodu. Vettel predviedol veľmi sympatický výkon, kedy preteky dokončil na 8. mieste a stal sa vtedajším najmladším jazdcom, ktorý kedy získal body v F1. V tom istom roku však nasledoval prestup do Toro Rosso (dnešné Alpha Tauri), kde nahradil Scotta Speeda a za daný tím štartoval aj v nasledujúcej sezóne. Práve v nej sa dostal do širšieho povedomia a vyslúžil si povesť mladej strely. S Toro Rosso, ktoré v tom času rozhodne nepatrilo medzi najrýchlejšie monoposty, práve naopak, sa mu podarilo v mokrých podmienkach nielen získať pole position v Monze, ale dané preteky dokonca aj vyhrať. Išlo nielen o prvé Vettelove víťazstvo v kariére, ale aj o historicky prvý triumf tímu Toro Rosso. Vo svojich 21 rokoch a 74 dňoch bol vtedy zároveň najmladším víťazom v dejinách. Nasledovalo povýšenie do A-čkového tímu Red Bull Racing a od sezóny 2010 štyri roky absolútnej dominancie. Sebastian Vettel nedal prakticky nikomu šancu a vyhral štyri tituly v rade. Najdominantnejšia bola jeho posledná majstrovská sezóna, kedy z 19 pretekov vyhral až 13 a 16krát sa radoval z pódia. V roku 2015 však nasledoval prestup do Ferrari, kde však nedokázal napodobniť úspech svojho legendárneho krajana, Michaela Schumachera. Po šiestich sezónach prestúpil do tímu Aston Martin, ktorý však nemá výkonnosť na boj o popredné priečky. Mnohí tvrdia, že Vettel zabudol jazdiť, no práve týmto ľudom treba pripomenúť, že ide o 4-násobného majstra sveta, ktorý vo svojich 287 pretekoch získal 122 pódií a 53 víťazstiev.
3. Juan Manuel Fangio (5 titulov)
Méta, ktorú prekonal až Michael Schumacher. Juan Manuel Fangio získal svoj prvý titul hneď v druhej oficiálnej sezóne F1 v roku 1951 za volantom Alfy Romeo. Po následných dvoch tituloch Alberta Ascariho však prišla Fangiova 4-ročná dominancia. Štyri tituly v rade vo farbách troch rôznych tímov (Mercedes, Ferrari a Maserati). Posledný piati teda prišiel v roku 1957, kedy mal argentínsky rodák už 46 rokov, čo je v súčasnosti doslova nepredstaviteľné. Ide však o veľkého šampióna, ktorý držal rekord v počte získaných titulov až neuveriteľných 46 rokov a historicky ho dokázali prekonať len dvaja piloti. Počet pretekov v jednotlivých sezónach bol signifikantne nižší než v dnešnej dobe a tak má Fangio na svojom konte „len“ 51 štartov. Až 35krát však skončil na stupni víťazov a 24krát sa tešil z prvej priečky. K tomu si pripísal aj 29 pole positions a 23 najrýchlejších kôl v pretekoch.
2. Michael Schumacher (7 titulov)
Ikona Ferrari a Formule 1. Meno Michael Schumacher pozná hádam každý. Legendárny pretekár, ktorý stanovoval nové limity a rekordy. Svoju premiéru v kráľovnej motoršportu si odbil v sezóne 1991 v tíme Jordan ako náhrada za Bertranda Gachota vo Veľkej cene Belgicka. Súčasťou dohody zároveň bolo, že Michael odjazdí za tím Jordan zvyšok sezóny, no pre ďalší pretek ho podpísal Benetton. Spor sa dokonca ťahal aj po súdoch, ktorý Jordan nakoniec prehral, nakoľko finálny kontrakt so Schumacherom nebol podpísaný. V nasledujúcich sezónach síce ukazoval svoju rýchlosť, dosiahol pár pódií a aj víťazstvo, no cieľom bol jednoznačne titul majstra sveta. Ten prišiel v roku 1994. Michael vyhral 6 z úvodných siedmich pretekov sezóny a o útoku na titul nenechal nikoho na pochybách. Bol to však boj do posledných pretekov, do ktorých Schumacher vstupoval s 1-bodovým náskokom pred Damonom Hillom. Počas pretekov však Michael označkoval jednu zo stien a Hill sa zrazu objavil za ním. Agresívna defenzíva Schumachera však znamenala kontakt medzi jazdcami a následne vyradenie oboch pilotov. Nemec tak vyhral titul práve o jeden jediný bod a mnohí tvrdia, že nehodu spôsobil úmyselne, aby si zabezpečil titul. Ten dokázal v nasledujúcej sezóne obhájiť a nasledoval presun k Ferrari. Toto spojenie je azda najikonickejšie v celej histórii F1. Dokonalá symbióza a 5 titulov majstra sveta. Schumacher ukončil kariéru v roku 2006 so statusom nesmrteľnej legendy. Do Formule 1 sa však vrátil v roku 2010 v službách Mercedesu a nepochybne bol jedným zo stavebných kameňov ich nasledujúceho úspechu. Do dôchodku už definitívne odišiel po sezóne 2012. Celkovo tak nastúpil do 308 Veľkých cien, pripísal si až 155 pódií a dlho neprekonaných 91 triumfov. Šampión s veľkým „Š“, ktorý bude pre mnohých navždy najlepším pilotom histórie.
1. Lewis Hamilton (7 titulov)
Mnohými milovaný, mnohými nenávidený. Kvality Lewisa Hamiltona však musia uznať aj jeho neprajníci. Sedem titulov majstra sveta totiž nezískate náhodou. Na prvý pohľad nedosiahnuteľná méta stanovená Schumacherom. Ten raz povedal, že „rekordy sú na to, aby sa prekonávali“ a presne to robí Lewis Hamilton. Prekonal prakticky každý relevantný rekord s výnimkou počtu titulov. Je držiteľom 103 víťazstiev, 184 pódiových umiestnení či 103 pole positions a to v 297 štartoch. Každé tretie preteky tak štatisticky Lewis vyhral. Do F1 prišiel v roku 2007 v tíme McLaren a predviedol jednu z najlepších, ak nie najlepšiu nováčikovskú sezónu v histórii tohto športu. Titul mu totiž ušiel o jeden jediný bod a okamžite ukazoval, prečo si ho McLaren a Ron Dennis tak vysoko cenili ako pilota. Prvý Hamiltonov titul prišiel hneď v nasledujúcej sezóne v jednom z najdramatickejších záverov sezóny aké si pamätám (väčšiu drámu snáď priniesol len minulý rok). Korunu šampióna si zabezpečil v poslednom kole pár zákrut pred cieľom a v celkovom hodnotení skončil pred Felipe Massom o jeden bod. Nasledovalo pomerne turbulentné obdobie, kedy sa McLarenu príliš nedarilo a nemali auto na boj o titul. V roku 2013 tak prišiel veľmi diskutovaný prestup k Mercedesu, no ako sa s odstupom času ukázalo, Hamilton nemohol spraviť lepšie rozhodnutie. Dominancia, aká nemá v tomto športe obdobu. Osem konštruktérskych titulov v rade pre Mercedes a šesť titulov majstra sveta pre Lewisa. Toho dokázal v roku 2016 poraziť len tímový kolega Nico Rosberg a v minulej sezóne po azda najkontroverznejšom závere v dejinách Max Verstappen. Či Lewis Hamilton niekedy dosiahne na rekordný ôsmy titul je zatiaľ vo hviezdach, no v ambíciách britského šampióna tento cieľ nepochybne figuruje.
Odpovedalo 266 ľudí
