O Audi 80 V6 quattro DTM ste možno nikdy nepočuli

Deutche Tourenwagen Meisterschaft ponúka od roku 1984 tu najfajnovejšiu akciu, čo sa týka pretekov cestovných automobilov. Recept na úspech a záujem automobiliek bol pomerne jednoduchý. Autá sa museli takmer identicky zhodovať s tými, ktorými fanúšikovia prišli na okruh. To poskytlo veľký marketingový priestor pre automobilky a okamžite sa rošt začal zapĺňať. Jazdci si nebrali servítky a keďže ich nebrzdila aerodynamika, kontakty a tesné súboje boli permanentnou záležitosťou. BMW s modelom M3, ktoré je jedným z najúspešnejších pretekárskych áut všetkých čias, dominovalo počiatočné roky šampionátu. Jeho večným sokom bol Mercedes 190E Cosworth a obe značky si delili víťazstvá v podstate iba medzi sebou. Tak to bolo až do roku 1990. Audi šokovalo padock, keď proti ľahučkým a obratným sedanom postavilo mastodonta.

Audi V8 quattro bolo presným opakom konkurencie. Nepredstaviteľne ťažká limuzína dobiehala váhový handicap výkonným motorom V8 a pohonom všetkých štyroch kolies quattro. Prekvapujúca rýchlosť veľkej limuzíny viedla k množstvu váhových penalizácií, aby to monštrum spomalili. Napriek tomu vyhralo titul. V roku 1990 legendárny Hans-Joachim Stuck a o rok neskôr jeho kolega Frank Biela. To hnevalo BMW a Mercedes, preto tlačili na ONS (Oberste Nationale Sportbehoerte), aby vyrovnala štartový rošt - v preklade spomalila dominantné Audi. To viedlo k ešte väčším váhovým penalizáciám, ktoré doviedli značku so štyrmi kruhmi k zúfalému riešeniu. "Rovný" kľukový hriadeľ poslúžil Audi na návrat späť na čelo, lenže nie úplne legálnou cestou. To viedlo k vlne protestov a Audi pod nátlakom zo šampionátu odstúpilo v polovici sezóny.

V roku 1993 totiž vstupovali do platnosti nové technické pravidlá FIA Class ONE Touring Cars. Tie dovoľovali inžinierom sa pri vývoji auta viac odviazať. Na minimalizovanie rozdielov museli byť všetky motory 2,5 litre s maximálnym povoleným počtom valcov 6, bez preplňovania a museli sa zakladať na bežnom motore z ponuky automobilky. Aerodynamika vstúpila do hry, keďže autá už nemuseli zdieľať karosériu so sériovým modelom. To znamenalo veľké kolesá, mohutný predný spliter a zadný difúzor, nad ktorým sa týčilo majestátne krídlo. Auta disponovali dokonca na tú dobu futuristickými zariadeniami, ako napríklad ABS a trakčná kontrola. Okrem BMW, Audi, Mercedesu a Oplu sa do novej sezóny prihlásila aj Alfa Romeo, ktorá plánovala ovládnuť nemecký majstrák s modelom 155. Audi sa pustilo do návrhu nového auta a prvá zmena bola najvýznamnejšia. Miesto limuzíny použili ako základ model Audi 80 sedan. Ten bol omnoho menší a mohol lepšie konkurovať hbitej konkurencii. Pribudol mu masívny spliter, ktorý bol na hranici prípustnosti pravidlami. Celé auto bolo o niekoľko centimetrov širšie a vzadu sedelo obrovské krídlo. To bola vo vývoji tá jednoduchšia časť. Motor V8 už nespĺňal pravidlá, a preto sa museli inžinieri pustiť do vývoju úplne nového motora. Štvor- a päťvalce by pre ich rozloženie spôsobovali typickú nedotáčavosť, takže voľba padla na motor V6. Váha bola posunutá dozadu a motor produkoval 388 koní pri 10 500 otáčkach. Šesťstupňová manuálna prevodovka by bola pri ďalšom vývoji zrejme nahradená sekvenčnou prevodovkou. Váha bola homologizačných 1040 kg, takže toto auto musela byť úplná beštia.

V tom sa všetko zmenilo. Nepopulárny systém váhových penalizácií mal byť zrušený, no ONS ho obnovila. To pobúrilo BMW a Audi natoľko, že zo šampionátu s okamžitou platnosťou odišli. Opel si dal ročnú pauzu na vývoj špeciálu Calibra 4x4, takže o titul si to v sezóne 1993 rozdali iba Alfa Romeo a Mercedes. Je to smutný príbeh, kedy politika športu zabila špeciál, ktorý mal pred sebou tak sľubnú budúcnosť. A aká to je irónia pri pomyslení, že práve BMW a Audi teraz zachránia existenciu celému šampionátu DTM, ktorý už raz zanikol.