Ako uvádza oficiálny informačný portál EÚ, zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi by mal platiť od roku 2035. Dôležité je slovné spojenie „by mal“, pretože ako sa ukazuje, hoci len pred pár dňami došlo k vzájomnej dohode Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ na termíne (rok 2035), nemusí to automaticky znamenať definitívny koniec spaľovacích motorov. Zákonodarcovia už dokonca nastavili aj strednodobé ciele, emisie osobných áut a dodávok by sa mali do roku 2030 znížiť o 50, respektíve 55 percent. Teória je však jedna vec a reálny život vec druhá. Rozhodnutia EÚ v kombinácii s aktuálnou situáciou okolo cien energií spôsobili zmenu priorít, čo sa odráža aj na neskoršom plnení jednotlivých environmentálnych cieľov. Až tak, že sa nahlas začína hovoriť o odklade termínu ukončenia predaja spaľovacích motorov na neskôr.
O prácu príde viac ako pol milióna ľudí
Problémom sú obrovské zmeny v štruktúrach automobiliek, aj celého dodávateľského reťazca. Ak by celá EÚ mala v roku 2035 úplne zakázať produkciu áut so spaľovacími motormi, celý priemysel musí prejsť radikálnou tranformáciou, ktorá si podľa eurokomisára Thierryho Bretona vyžiada prepustenie viac ako 600 000 zamestnancov. Ako ďalej Brexton uvádza, EÚ si vážnosť situácie uvedomuje a tak si nechala v zálohe „záchrannú brzdu“. V roku 2026 totiž Európska komisia preskúma aktuálny stav celého odvetvia, jeho pripravenosť, aj úroveň technologického vývoja a ak zistí, že výrobcovia tranformáciu nestíhajú, odsunie ukončenie predaja spaľovacích motorov na neskorší termín. Že sa o tom začína hovoriť nahlas znamená, že smerovanie environmentálnej politiky už dnes nezodpovedá reálnym možnostiam. „Je jasné, že elektromobilita je technológia, ktorú si vybrali politici, nie priemysel,” hovorí Carlos Tavares, šéf koncernu Stellantis. Nie všetky automobilky sú však rovnako skeptické. Generálny riaditeľ BMW Oliver Zipse, ktorý je tiež prezidentom Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA), súhlasí, že koniec spaľovacích motorov bude mať „obrovské a ďalekosiahle následky”. Európske automobilky sa však podľa neho výzve postavia čelom. Od členských štátov očakáva väčšiu podporu nabíjacej infraštruktúry a viac elektriny z obnoviteľných zdrojov. „Ak chceme, aby boli všetky autá elektrické, budeme potrebovať o 150 gigawattov viac elektriny ročne, to znamená o 20 až 25 percent viac elektrickej energie ako sa dnes vyrába v Európe. Takže budeme musieť masívne zvýšiť výrobu elektriny. Ale bude to musieť byť aj bezuhlíková elektrina, lebo ak ju budeme vyrábať z uhlia alebo plynu, nemá to zmysel,” dopĺňa Zipseho eurokomisár Brexton.
zdroj: Euractiv
