Čo vlastne robia adaptívne svetlá?
Hlavnou myšlienkou je poskytnúť vodičovi čo najlepší prehľad o tom, čo sa deje pred autom aj za tmy, s úmyslom zvýšiť bezpečnosť. Konštruktéri si už dlhú dobu uvedomujú, že nejazdíme iba rovno a jazda po tme do zákruty je s bežnými svetlami do značnej miery na slepo. A tak už v 60-tych rokoch prišiel Citroën v slávnom DS so svetlami, ktoré sa natáčali podľa natočenia volantu. Markantný rozvoj adaptívnych svetiel však prišiel až v 90-tych rokoch. Vtedy sa spojili viacerí výrobcovia v rámci projektu financovaného výskumnou sieťou EUREKA a vyvinuli pokročilý systém predných svetiel (Advanced Forward Lighting Systems – AFS). Prispela k tomu vtedy nová technológia xenonových svetiel. Prvé výsledky priniesla táto spolupráca už v roku 2002 v podobe systému umožňujúceho variabilnú distribúciu svetla, pripraveného na sériovú výrobu. No potrebné legislatívne zmeny spôsobili, že sme sa týchto systémov v autách dočkali až koncom minulého desaťročia.
Funkciou AFS však nie je iba svietenie do zákrut. Jedná sa o komplexný systém, ktorý podľa rýchlosti a premávky upravuje veľkosť, tvar a smer svetelného kužeľa tak, aby poskytol čo najlepšiu viditeľnosť vodičovi, no zároveň zbytočne neoslepoval ostatných vodičov. Pri nízkych rýchlostiach tak svetlá auta vybaveného týmto systémom svietia pomerne blízko pred auto a naširoko. Toto vychádza z predpokladu, že pri nízkych rýchlostiach sa vodič pohybuje väčšinou v meste, dedine, či inom obývanom území. Potrebuje preto prehľad aj o tom, čo sa deje na chodníku, či za krajnicou. S postupným zvyšovaním rýchlosti sa svetelný kužeľ predlžuje a mierne zužuje. V tejto fáze tvorcovia AFS predpokladajú, že vodič už opustil mesto a potrebuje prehľad o dianí v dostatočnej vzdialenosti pred sebou, aby vedel, vzhľadom k rýchlosti, primerane a bezpečne reagovať.
Systémy adaptívnych predných svetiel v sebe zahŕňajú aj funkciu automatických diaľkových svetiel. Tá na základe údajov z kamery umiestnenej zväčša v oblasti vnútorného spätného zrkadla, prepína medzi diaľkovými a stretávacími svetlami, alebo plynule upravuje svetelný kužeľ tak, aby oproti idúci vodiči neboli oslepovaní. Elektronika napríklad postupne sklopí ľavý svetlomet a na pravej strane kraj svetelného lúča zdvihne. Vodič tak má lepší prehľad o tom, čo sa deje na krajnici a má možnosť skôr reagovať. Ďalšou funkciu je už spomínané svietenie do zákrut, pri ktorom sa svetlá natáčajú v závislosti od natočenia volantu a rýchlosti. Pri nízkych rýchlostiach sa pri odbočovaní väčšinou zapína ďalšie svetlo (hmlovka), ktoré osvetľuje priestor takpovediac za rohom, teda priestor kam sa vodič chystá odbočiť.
Použitím systému Osram Ostar Headlamp Pro sa automobilky vyhnú potrebe natáčať časti svetlometu. Celý svetlomet sa tak mechanicky zjednoduší.
LED technológie tieto funkcie, značne zjednodušujú. Napríklad Osram Ostar Headlamp Pro využíva 5 čipov veľkosti 1 mm2, ktoré možno samostatne ovládať. Svetelný kužeľ sa dá upraviť flexibilným zakrývaním jednotlivých oblastí podľa situácie pred vozidlom. Je teda možné napríklad zatieniť oblasť, v ktorej je auto jazdiace pred vami, no stále osvetľovať krajnice. Toto sa doteraz dosahovalo aj pomocou natačania jednotlivých zdrojov svetla. V prípade novinky od Osram sú intenzita a smer svietenia ovládané zapínaním a vypínaním jednotlivých komponentov. Použitím tohto systému sa teda automobilky vyhnú potrebe natáčať časti svetlometu. Celý svetlomet sa tak mechanicky zjednoduší.
LED svetlá sa už pomaly stávajú bežnou vecou v modeloch prémiových výrobcov ako BMW, Audi, alebo Mercedes. No dajú sa kúpiť už aj do Leona, či novej 308. Je teda predpoklad, že s podobnými systémami sa v blízkej budúcnosti rozšíri aj použitie AFS v bežných autách.
