Ako štandardná výbava bol čelný airbag dodávaný do Volva 850, a to až v r.1991.
Každý airbag predstavuje zložitý systém, ktorý je tvorený z mechu vyrobeného z nylonovej tkaniny, inflátora, čo je zariadenie na vytvorenie potrebného množstva plynu pre nafúknutie, snímačov pre všetky smery a v neposlednom rade z riadiacej jednotky, ktorá vyhodnocuje údaje zo snímačov.
Keď sa vozidlo pohybuje, pasažier vzhľadom na skelet vozidla sedí, ale vzhľadom na komunikáciu a ostatné prostredie je v pohybe. Pri silnom náraze do pevnej prekážky, automobil takmer v okamihu zastaví na nulu, a práve v tomto momente prichádzajú na rad bezpečnostné vzduchové vaky. Vývoj sa nezastavil a okrem predných airbagov existujú iné varianty. Podľa toho ich aj delíme na:
- čelné airbagy – sú najpoužívanejšie, a to ako z historického dôvodu, tak z dôvodu najväčšieho výskytu čelných zrážok. Sú umiestnené vo volante, na strane spolujazdca je vo vrchnej časti palubnej dosky;
- bočné airbagy – na umiestnenie slúžia zvyčajne 2 druhy priestorov. Nájdeme ich buď v dverách, alebo v bočnej časti predného sedadla oproti stredovému stĺpiku karosérie. Majú zmierňovať devastačné poranenia tela pri náraze, najmä v spodnej oblasti trupu a panvy.
- hlavové airbagy – sú umiestnené pozdĺž bočných okrajov strechy. Majú za úlohu vyplniť priestor medzi hlavou a bočnou stranou vozidla. Pri prevrátení a sú aktívne po dobu cca 7 sekúnd;
- kolenný airbag – v automobiloch spred 10 rokov je skôr zvláštnosťou ako pravidlom. Je umiestnený pod volantom a jeho hlavnou úlohou je chrániť dolné končatiny vodiča;
- zadný hlavový airbag – je najmladším spomedzi sériovo vyrábaných airbagov. Vyvinula ho Toyota v r.2008. Vak je umiestnený na rozhraní zadného skla v stropnom čalúnení a spoločne s hlavovými opierkami znižuje mieru nebezpečenstva zranenia cestujúcich na zadných sedadlách. Úlohou tohto airbagu je predchádzať priamemu kontaktu hlavy s časťami karosérie.
Airbagy pre motorky
Konštruktéri za tie roky vyvinuli aj viaceré formy vzduchových vakov určených pre motocyklistov. Prvým z nich je tzv. airbagový oblek, ktorý bol vyvinutý primárne na rýchlostné preteky. Oblek je spojený s motocyklom prostredníctvom kábla. V prípade pádu dochádza k jeho odopnutiu, čo spôsobí aktiváciu v oblasti trupu jazdca. Primárne chráni chrbticu.
Druhé riešenie otázky ochrany motocyklistov spočíva v uložení vzduchového vaku v hornej časti nádrže motocykla. Tento airbag má za úlohu zabrániť preleteniu motocyklistu ponad riadidla v prípade čelnej zrážky. O údaje potrebné pre aktiváciu sa starajú štyri snímače a celý systém je schopný sa aktivovať v priebehu šiestich stotín sekundy. Systém bol vyvinutý spoločnosťou Honda v roku 2005.
Airbagy pre chodcov
Konštruktéri sa dlho pohrávali s myšlienkou airbagu v exteriéri. Účelom bolo zníženie devastačných poranení chodcov. Počiatky tejto myšlienky siahajú do r.2005, kde Jaguar vyvinul systém PDBS – Pedestrian Depoyable Bonnet System. Systém sa aktivuje vtedy, keď riadiaca jednotka vyhodnotí, že došlo k stretu chodca s prednou časťou auta. Systém údajne dokázal spoľahlivo identifikovať, že ide o náraz vozidla do osoby a nie vozidla do inej prekážky. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa chodec pri tvrdom strete svojím telom nedostal do kontaktu s masívnymi časťami agregátu. Keď jednotka vyhodnotila zrážku s chodcom (cca v priebehu tridsiatich milisekúnd), aktivovala pracovné piesty, ktoré nadvihnú zadnú časť prednej kapoty o približne desať centimetrov. Súčasťou tohto systému bol aj špeciálne upravený predný nárazník, ktorý mal chrániť spodné končatiny chodca.
Na autosalóne v Ženeve v r.2012 Volvo predstavilo prvý vonkajší airbag umiestnený pod prednou kapotou. V prednom nárazníku sú umiestnené senzory (systém Pedestrian Detection), ktoré keď vyhodnotia kritickú situáciu, najprv upozornia vodiča akustickým znamením. Avšak ak hrozí nebezpečenstvo možného nárazu, vozidlo samé zastaví. Nakoľko môže nastať aj situácia, kedy vozidlo nie je schopné zastaviť a dôjde k zrážke, aktivuje sa airbag. Zadná časť kapoty sa v momente pootvorí, vzduchový vak sa roztiahne v tvare písmena „U“. Účelom je ochrániť chodcov pred smrteľnými poraneniami, alebo tieto poranenia minimalizovať Tento systém bol v čase premiéry aktívny iba pri rýchlosti nepresahujúcej 50 km/h. Zároveň sa tento systém neaktivoval pri kolíziách s osobami nižšími ako 0,8m.
Foto: didierlaw.com
