Na prelome tisícročí sa automobilovému priemyslu skutočne darilo. Rozvoj benzínových motorov napredoval, turbodiesel v osobných autách ešte len čakali najlepšie roky a ropa sa ťažila v stále väčších množstvách. Vyspelé trhy zažívali blahobyt a stále lepšie zarábajúci ľudia prahli po výkonoch. Najmä na americkom trhu, ktorý zažil na prelome 60. a 70. rokov podobný boom a dodnes je toto obdobie označované ako zlatý vek muscle cars, teda dostupných áut strednej triedy vybavených výkonnými motormi z áut vyšších kategórií. A Pontiac GTO z roku 1964 patril medzi najvýznamnejších hráčov, ktorý urobili koncernu General Motors výborné renomé. Po roku 2000 sa mala história opakovať. Mala.
Pôvodný Pontiac GTO sa stal kultom, GM z toho chcel vyťažiť.
Dovezieme a zarobíme!
Prvé desaťročie nového storočia sa najmä v USA (a nielen tam) nieslo v znamení nárastu výkonov a ponuky super výkonných verzií štandardných kupé a sedanov. Za všetko hovoria novodobý Ford Mustang, či Dodge Charger, rožky vystrkoval aj Chrysler so svojím 300C. Svoje výkonné „železo“ však potreboval aj General Motors. A našiel ho až v ďalekej Austrálii. Legenda hovorí o tom, že pre túto alternatívu sa rozhodol prezident GM Bob Lutz po tom, ako sa v Austrálii previezol na výkonnom koncernovom kupé Holden Monaro (Holden bol súčasťou koncernovej rodiny GM). Jeho výkony a dynamika ho očarili a tak si zaumienil, že ho budú dovážať do USA. Tu mu dajú tvár Pontiacu a zákazníci sa pod vplyvom spomienok na pôvodný Pontiac GTO z roku 1964 len pohrnú.
Myšlienka to nebola zlá, ale dizajn ničím neupútal.
Rok 2004 sa tak niesol v znamení príchodu novodobého Pontiacu GTO. Auto využívajúce aj techniku európskej Omegy dostalo pod kapotu benzínový motor 5.7 V8 LS1 a šesťstupňový manuál, či štvorstupňový automat. Ponúklo naozaj luxusne vybavený interiér, no akosi zabudlo na to základné – na atraktívny dizajn. Bol nemastný, neslaný a to bol problém. Najmä v momente, keď sa vedľa GTO ocitol nový Mustang, bolo vymaľované. Už po roku preto prišiel koncern GM so zmenami dizajnu, zmenili sadu spojlerov, pribudli nasávacie otvory na kapote, zmenil sa aj výfukový systém, brzdy a pár iných detailov. A najmä, pod kapotu sa nasťahoval osemvalec 6.0 V8 LS2. S touto výbavou už šlo o slušnú ponuku.
Väčší motor ani zmeny dizajnu mu už nedokázali pomôcť. Toto auto sa koncernu GM naozaj nepodarilo dobre zobchodovať.
Ako to však v živote občas chodí, rozprávka Boba Lutza sa nekonala. Ako sa ukázalo, Pontiac GTO mal dva zásadné problémy – cenu a nudný dizajn. Konkurenti na tom skrátka boli lepšie a dovoz a úpravy austrálskeho Holdenu vyhnali cenu príliš vysoko. Lutzov plán predať ročne 20 000 kusov sa rozsypal na prach a po dvoch rokoch GM dovoz radšej zastavil. Za necelé tri roky tak nakoniec koncern predal len 40 000 Pontiacov GTO a na celom projekte finančne viac stratil, než získal.
