* máme jedno z najzaostalejších školstiev v Európe,
* slovenské školstvo je z hľadiska financovania spomedzi 27 krajín tretie najhoršie v EÚ,
* VŠ vzdelanie reálne vyžaduje menej než 31% pracovných pozícií,
* na VŠ sa dnes hlási až 60% absolventov stredných škôl,
* 55% absolventov VŠ v SR nenájde prácu vo svojom odbore,
* v honbe za titulmi mladí študujú humanitné vedy a ekonomický smer, aby až 80% z nich
nenašlo prácu vo svojom obore,
* 32% absolventov SŠ skončilo v septembri 2015 na úrade práce, pritom automobilky a
priemysel žalostne potrebujú obsadiť maturitné pozície najmä z oblasti strojárstva a
elektrotechniky,
* pre rok 2016 budú 4 automobilky (vrátane Jaguar/LandRover) potrebovať 12 - 14 tisíc
kvalitných absolventov SŠ s maturitou, už dnes je jasné, že to bude ohromný problém.
Vysokoškolský zákon už odložilo niekoľko vlád. Reforma vysokého školstva je nevyhnutná a už včera bolo neskoro. Pritom nie je nutné vytvárať a vymýšľať v zásade nič nové. Stačilo by sa vrátiť k systému známemu pred rokom 1990. K systému, v ktorom diplomové práce nevytvárajú študenti v priebehu mesiaca doma pri pc, ale tvoria ju aj polroka priamo v konkrétnej firme na konkrétnom zadaní a riešia konkrétny problém, prospešný pre všetky strany. Už dve desaťročia vychádzajú z našich VŠ ľudia, ktorí sú jazykovo nedostatočne vybavení, nemajú kontat s reálnou prácou, no majú celkom presnú predstavu, koľko by hneď od štartu chceli zarábať.
Ak SR v krátkom čase nenabehneme na systém duálneho vzdelávania aj v oblasti VŠ a len tento rok započaté duálne vzdelávanie na SŠ nenaberie poriadne obrátky, naša krajina bude mať ohromný problém!
Celý systém vzdelávania u nás je chorý a nik ho desaťročia nelieči
Verili by ste, že len 3% žiakov ZŠ II. stupňa má jasno v tom, čo by chceli robiť? A takmer nik neinklinuje k technickým smerom. Vytvoril sa tu dojem, že práca v strojárenstve alebo elektrotechnike je špinavá a nedôstojná. Pritom je diametrálne odlišná, ako si ju predstavujú súčasní rodičia tínedžerov, ktorí zažili špinavé dielne a nevhodné pracovné prostredie socialistických strojárskych podnikov v 70. a 80. rokoch. Z výučby na ŽS sa celkom vytratila technická výchova, deti absolútne nedostávajú ani základy technických zručností. Zato humanitné odvetvia prekvitajú, no tie takmer nepotrebujeme a len málokoho uživia. V školstve máme rovnaký problém, ako s našimi hokejistami. Chýba tu 20 rokov systémovej práce a biedne výsledky vidíme už dnes.
Automobilky sa tomuto už nemôžu prizerať a preto spúšťajú vlastné rekvalifikačné programy. VW DNV s tým začal v roku 2013. ZAP sa na stagnáciu a neochotu vlád meniť školstvo už tiež nemôže prizerať a tento rok prichádza s projektom SPICE (viac info nižšie), v ktorom je 6 technicky zameraných VŠ. Cieľom je dať študentom už počas štúdia aspoň 3 mesačnú prax v danom odbore. A to zďaleka nie je optimálne. Kvalitná príprava študenta na zamestnanie v odbore vyžaduje minimálne 6 mesačné, ak nie ročné stáže vo firmách. Zamestnávatelia budú stále viac a viac prijímať absolventov s praxou a pracovnými návykmi. Súčasný stav, najprv niečo vyštudovať a potom sa na trhu práce hľadať, je doslova chorý. Vzniká tu ohromná diera medzi schopnosťami a vzdelaním mladých ľudí a reálnymi potrebami zamestnávateľov. Aktuálny problém je dokonca tak ďaleko, že začína byť problém nájsť ľudí, ktorí sa vôbec v danej oblasti dajú rekvalifikovať. V SR však VŠ mnohým svojim študentom viacmesačnú prax ani nepovolia. To, čo bolo kedysi povinné, je dnes takmer nemožné!
Priemysel v SR tiež riadne zaspal. Firmy ako VW, KIA a PSA tlačia na zmenu a zvýšenie kvality (a pokles kvantity) nášho školstva až ostatné 3 - 4 roky. Keďže je neskoro, vytvárajú si vlastné programy...
Niekoľko faktov od združenia ZAP:
Systém duálneho vzdelávania na SOŠ
Zväz automobilového priemyslu SR sa problematike odborného vzdelávania a prípravy venuje už od roku 2002. Jeho predstavitelia prakticky iniciovali tvorbu nového zákona o vzdelávaní a výrazne sa podieľali aj na štarte systému duálneho vzdelávania ako reakciu na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. „Zo 422 uzatvorených učebných zmlúv na stredných školách v školskom roku 2015/2016 bolo 72 % uzatvorených v organizáciách automobilového a strojárskeho priemyslu. Takisto 58 % zamestnávateľov, ktorí vstúpili do systému, bolo z automobilového a strojárskeho priemyslu,“ uviedol Július Hron, vedúci Vzdelávacej komisie ZAP SR.
Medzi nedostatkové odbory v automobilovom priemysle na SR z pohľadu počtu absolventov patria:
Mechanik nastavovač
Mechanik strojov a zariadení
Programátor obrábacích strojov a zváracích strojov a zariadení
Obrábač kovov
Mechanik opravár strojov a zariadení
Strojný mechanik
Nástrojár
Lakovník
Podniky sa sťažujú nielen na nedostatok, ale aj na nevyhovujúcu kvalitu absolventov, ktorí si hľadajú po škole uplatnenie. Zlepšenie kvalifikácie by malo vyriešiť absolvovanie štúdia v duálnom systéme, kde žiak SŠ absolvuje celú praktickú prípravu priamo u zamestnávateľa. V súčasnosti sa nachádzame v prvej fáze implementácie nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, no ZAP SR už teraz zbiera od svojich členov podnety a návrhy, ktoré budú použité pri vylepšovaní systému duálneho vzdelávania na Slovensku. Základnou úlohou je zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre udržateľný rozvoj priemyslu na Slovensku.
Prax aj pre vysokoškolákov
„V tomto roku sme sa intenzívne začali venovať vysokoškolskému systému,“ povedal výkonný viceprezident ZAP SR, Jaroslav Holeček. „Vysoké školy produkujú absolventov bez praktických skúseností. Študenti majú dostatok teoretických vedomostí, chýbajú im však viaceré zručnosti potrebné pre okamžité uplatnenie v povolaní.“ Zväz automobilového priemyslu nadviazal spoluprácu so šiestimi fakultami technických univerzít, ktoré vstúpili do pilotného projektu prepojenia študentov VŠ a praxe. Projekt SPICE (Student Program of Integrated Company Education) poskytuje študentom posledných ročníkov VŠ možnosť získať v rámci štúdia 3-mesačnú súvislú prax v podniku ukončenú diplomovou prácou. ZAP SR zapojil do programu svojich najvýznamnejších členov, medzi ktorými sú aj výrobcovia automobilov.„Navrhujeme systémové riešenie preto, aby vysoké školy produkovali absolventov pripravených na povolanie. Náš návrh má 5 procesných krokov, ktoré vychádzajú z našich skúseností z transformácie stredného odborného školstva,“ doplnil pán Holeček. Ide o definovanie potrieb zamestnávateľov, následné získanie študentov pre potrebné povolania, nastavenie kvality prijímacieho konania na VŠ, praktické vzdelávanie na VŠ podľa potrieb povolania v praxi a cyklus uzatvára meranie kvality absolventov.
