Pomaly a s citom v zime ďalej zájdeš.
Základom jazdy na snehu, alebo ľade je plynulosť. Volant i pedále je potrebné ovládať citlivo, vyhnúť sa trhavým a prudkým pohybom, ktoré môžu auto na klzkom povrchu vyviesť z rovnováhy a posádku následne do priekopy. Preháňať by sa to nemalo ani s otáčkami, vhodné je používať tretinu až štvrtinu rozsahu otáčok motora, nevytáčať ho nad 2000 až 2500 otáčok. Dôležité je, samozrejme, nešliapať prudko na plyn, alebo na brzdu a dodržiavať väčší bezpečný odstup, minimálne dvojnásobný ako je odporúčané. Zákrutu je vhodné prechádzať na ustálenom plyne. Brzdí sa pred zákrutou, kým sú kolesá ešte rovno.
„Každý vodič by mal poznať svoje auto, to samozrejme platí vo všetkých ročných obdobiach, ale v zime dvojnásobne. Na voľnej ploche, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo pre vodiča, auto a ani pre iných, je vhodné si vyskúšať, ako sa auto na snehu alebo ľade správa, ako zatáča, brzdí, teda skôr nezatáča a nebrzdí. Vodič tak bude vedieť, ako auto riadiť v premávke a čo od neho môže čakať,“ radí Jindřich Topol, regionálny manažér výkupu AAA AUTO.
Ak už auto uviazne v záveji a zapadlo iba čiastočne, je šanca sa z neho dostať bez pomoci druhých. Zásadou ako i pri celom jazdení v zime je nešliapať veľmi na plyn. Inak sa auto ešte viac zahrabe a hrozí jeho poškodenie, napríklad spojky alebo pneumatík. Po zaradení jednotky alebo spiatočky a s jemným pridaním plynu sa môže auto samo vyslobodiť. Na to je však vhodné vypnúť trakčnú kontrolu, aby bolo možné mierne prekĺzovanie kolies.
Vodiči by nemali podceňovať ani parkovanie. Nechať stáť auto v zákrute znamená, že pri poľadovici alebo po napadnutí snehu do neho niekto s najväčšou pravdepodobnosťou ťukne. Rovnako je riskantné zaparkovať auto pod stromom s množstvom snehu na konároch. Jedensa môže odlomiť a auto poškodiť. Hodí sa tiež skontrolovať, či nehrozí pád veľkého cencúľa, ktorý ak sa odlomí, je nebezpečný nielen pre auto, ale i pre vystupujúcu alebo nastupujúcu posádku.
Nielen citlivosť pri riadení ale aj pri samostatnom zaobchádzaní s autom je základom v zimných mesiacoch. Automobil stojaci cez noc na ulici bude ráno celý premrznutý a stuhnutý. Všetky komponenty sú potom pri jazde výrazne viac namáhané ako v lete. Premrznutý motor, prevodovka, ale napríklad i časti podvozka sa zahrievajú pomalšie a sú citlivejšie na zaobchádzanie. „Nechávať auto, aby sa zahrialo pri státí na voľnobeh, motoru príliš neprospieva. Motor nie je jediná súčasť auta, ktorá sa musí zahriať. Vhodnejšie je bez väčších odkladov pomalším tempom vyraziť a nevytáčať pri tom motor do vyšších otáčok. Týmto spôsobom sa všetky komponenty (nielen motor, ale i prevodovka, diferenciál, tlmiče atď.) pomaly súčasne zahrievajú a vozidlo je tak po 10-20 minútach jazdy pripravené na plné nasadenie,“ ozrejmuje Topol.
