V radoch verejnosti sa objavujú aj názory, že firmy nepotrebujú kvalifikovaných pracovníkov, ale len montážnikov na pás, ktorí budú robiť od nevidím do nevidím. Samozrejme, firmy potrebujú aj takýchto zamestnancov, ale v súčasnosti im chýbajú ľudia s odborným vzdelaním. Automobilky a ich dodávatelia hľadajú najmä pozície ako mechanik nastavovač, mechatronik, programátor CNC strojov, nástrojár a podobne. Na tieto miesta naozaj základné vzdelanie nestačí.

Kvalifikovaná pracovná sila je jednou z rozhodujúcich podmienok udržateľného rozvoja automobilového priemyslu na Slovensku. No po rokoch plných akčných plánov a sľubov je nutné začať aj reálne konať. Školy musia pripravovať žiakov a študentov na potreby praxe. V súčasnosti však vzdelávacie inštitúcie opúšťa množstvo ľudí, ktorí nemajú šancu uplatniť sa v odbore. Tí potom končia na iných, menej kvalifikovaných pozíciách, alebo v horšom prípade na úrade práce. Školský systém, ktorý produkuje takýchto absolventov, je neefektívny. Problémom je aj kvalita štúdia. Žiaci a študenti sú častokrát nútení učiť sa nepotrebné veci a potom sú pre potreby podnikov nevyužiteľní. Čiastočným riešením je model duálneho vzdelávania. V súčasnosti funguje na niektorých stredných školách a žiaci tu získavajú priamo skúsenosti z firemného prostredia. „To však stále nestačí. Je nevyhnutné nastaviť vzdelávací systém tak, aby sa  kontinuálne a dlhodobo vytvárali podmienky pre prísun kvalifikovaných zamestnancov do našich závodov. Pokiaľ sa záujem štátu nezmení na reálne skutky, bude sa potenciál konkurencieschopnosti Slovenskej republiky nebezpečne znižovať,“ zdôraznil J. Sinay, prezident ZAP SR.

Systém duálneho vzdelávania

Pre potreby automobilového priemyslu je dnes v duálnom systéme vzdelávania zapojených 70 zamestnávateľov, 873 žiakov, ktorí študujú na 23 stredných odborných školách v 16 učebných a študijných odboroch. V školskom roku 2017/2018 duálny systém pre potreby automobilového priemyslu ponúka ďalších 1 089 učebných miest. „Teší nás, že počet žiakov zapojených do duálneho systému vzdelávania má stúpajúcu tendenciu. V 2. ročníku dnes študuje 243 žiakov a v 1. ročníku 630 žiakov. Zo systému vzdelávania však vieme pre potreby praxe využiť prvých 4 000 žiakov najskôr až o tri roky. Kvalifikovaných zamestnancov ale potrebujeme už dnes. Preto je potrebné okrem nevyhnutných systémových krokov urobiť aj opatrenia pre okamžité riešenia, aby sme predišli krízovým situáciám,“ konštatuje Július Hron, predseda Vzdelávacej komisie ZAP SR.

ZAP SR nedostatok kvalifikovaných pracovníkov

Graf ukazuje, o aký typ pracovníkov majú firmy v rámci duálneho vzdelávania najväčší záujem. Firmy potrebujú nastavovačov, mechatronikov, programátorov CNC...

ZAP SR odhaduje, že v rokoch 2017 – 2020 budú firmy pôsobiace v automobilovom priemysle potrebovať cca 14 000 kvalifikovaných pracovníkov. Z toho 12 000 s odborným stredoškolským vzdelaním a približne 2000 vysokoškolákov. 3000 absolventov SOŠ dodá školstvo, ďalších 9000 ľudí však bude chýbať. ZAP SR navrhuje, že veľká časť sa dá pokryť rekvalifikáciou. V súčasnosti je u nás približne 280 000 nezamestnaných. Problémom je, že nie všetci z nich sú ochotní pracovať. Podľa viceprezidenta ZAP SR, Jaroslava Holečka, je približne 70 000 z nich rekvalifikovateľných.


No nie je rekvalifikácia ako rekvalifikácia. Proces musí byť dôsledne nastavený pre reálne potreby priemyselnej praxe. „Dnešný systém rekvalifikácií je absolútne nevyhovujúci. O rekvalifikáciách sa dnes rozhoduje bez komplexnej analýzy a posúdenia v kontexte priorít priemyslu. Je to nekoncepčné, nestrategické a oslabujúce. S Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR sme už otvorili diskusiu o koncepte cielených rekvalifikácií, na ktorom chceme ďalej spolupracovať a prevziať zodpovednosť za jeho prípravu a realizáciu. Čiastočným riešením v prechodnom období je aj mobilita pracovnej sily zo zahraničia,“ skonštatoval Jaroslav Holeček, viceprezident ZAP SR. Účastníci rekvalifikácie by mali tráviť 30 % času učením teórie a 70 % praxou. Proces rekvalifikácie by mal trvať 2 – 18 mesiacov (v závislosti od pozície).

V radoch verejnosti sa objavujú aj názory, že firmy nepotrebujú kvalifikovaných pracovníkov, ale len montážnikov na pás, ktorí budú robiť od nevidím do nevidím. Samozrejme, firmy potrebujú aj takýchto zamestnancov, ale v súčasnosti im chýbajú ľudia s odborným vzdelaním. Automobilky a ich dodávatelia hľadajú najmä pozície ako mechanik nastavovač, mechatronik, programátor CNC strojov, nástrojár a podobne. Na tieto pozície naozaj základné vzdelanie nestačí.

ZAP SR nedostatok kvalifikovaných pracovníkov

Aké problémy má vysoké školstvo? Najzásadnejším nedostatkom je chýbajúce prepojenie teórie s praxou.

Ešte sa však vráťme k slovenskému školstvu. ZAP SR navrhuje zavedenie rozšírenie duálneho vzdelávania na stredných školách. Starosti robia aj vysoké školy. Aj prieskum medzi študentami VŠ ukázal na mnohé nedostatky súčasného vzdelávacieho systému. Až 65,6 % opýtaných študentov si myslí, že najväčším problémom je nedostatok praxe počas štúdia. Až 45,6 % si myslí, že VŠ uprednostňujú kvantitu na úkor kvality. Stačí si pozrieť, koľko študentov končí dnešné školy. Ďalším tretina (36,3 %) opýtaných si myslí, že problémom sú aj odbory, ktoré nemajú uplatnenie v praxi. Stačí sa pozrieť, koľko nezamestnaných je medzi vysokoškolákmi.


ZAP SR preto navrhuje zrušenie nepotrebných odborov a zvýšenie kvalitu prijímacieho konania na VŠ (tak, aby sa na školu nedostal každý, kto sa hlási). Potrebné je tiež zvýšiť kvalitu vzdelávania. ZAP SR navrhuje zavedenie povinnej praxe v podnikoch v trvaní 1 až 2 semestre. Absolventom technických odborov chýbajú aj tzv. soft-skills, teda komunikácia, prezentovanie, spolupráca v tíme, riadenie tímu, kreativita, či samostatnosť. Chýbajú aj základné znalosti z ekonomiky, či dobrá úroveň cudzích jazykov.


K riešeniu situácie však musí aktívne pristúpiť ministerstvo školstva, inak je iniciatíva ZAP SR zbytočná. Dnes možno nie je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pálčivou témou, ale s príchodom Jaguar Land Rover do Nitry sa to zásadne zmení. A pokiaľ nebude táto téma riešená dlhodobo, je možné, že automobilky a ich dodávatelia začnú pomaly baliť kufre do krajín s lacnejšou a kvalifikovanou pracovnou silou.