Predchodcom značky, s ktorou v partnerstve na začiatku značka Alfa fungovala, bola značka SAID. Tú založil Francúz Alexandre Darrocq a produkovala modely Darrocq pre taliansky trh. Menšia produkcia však donútila založenie novej spoločnosti, ktorou sa v roku 1910 stala A.L.F.A (Anonima Lombarda Fabbrica Automobili), voľne preložené ako akciová automobilová spoločnosť v Lombardii.
Už od roku 1911 sa súťažne zúčastňovali na pretekoch. V roku 1915 sa do vedenia dostal neapolský podnikateľ Nicola Romeo, ktorý v roku 1920 zmenil názov firmy na Alfa Romeo. Každý asi tuší prečo.
Doba pred druhou svetovou vojnou a počas nej je pre málo ľudí zaujímavá, tie veľmi zaujímavé modely, ktoré sa dnes tešia mimoriadnej obľube, začali v Miláne produkovať až po roku 1945. Už v roku 1952 experimentovala Alfa s prvým autom s pohonom predných kolies, takzvaný Project 13-61. Koncom 50-tych rokov mohli vyrábať model Tipo 103. Ako prvý „moderný“ model s pohonom predných kolies a predbehli by tak aj slávne Mini. Avšak kvôli zlej finančnej situácii sa to nestalo.
V tej dobe ste si mohli kúpiť aj menovcov súčasných modelov. Od roku 1954 bola v predaji Giulietta s klasickým usporiadaním, teda motor vpredu a pohon zadných kolies. Ďalším modelom bola Giulia od roku 1962, od roku 1976 tiež prvá Alfa so vznetovým motorom. Okrem neho ste mohli mať pod prednou kapotou 1,3 alebo 1,6-litrové benzínové štvorvalce s dvojvačkovou hlavou.
Ponuka modelov sa v 60-tych rokoch úspešne rozrastala, v triede luxusnejších modelov tu boli 2000, či 2600, kupé Giulietta Sprint a Giulia Sprint. O takých lahôdkach ako je 33 Stradale, či Montreal je málo napísať celý článok.
V roku 1971 sa objavila verzia Alfasud, prvá sériová predokolka od Alfy Romeo. Názov pochádzal z časti Talianska, kde ju vyrábali, teda z juhu. Pod prednou kapotou boli len boxer motory, tiež vcelku typické pre niekoľko dekád tejto značky. Podľa uplatňovanej logiky, teda pridávania slovíčka Sprint, aj z tohto modelu vzniklo kupé Alfasud Sprint.
Ďalším dôležitým modelom bola Alfetta, s klasickým usporiadaním pohonu a transaxle, teda prevodovkou až pri zadnej náprave. Zákazníci mohli vyberať aj zo vznetových motorov, to pravé sa však objavilo až s usporiadaním V6 v benzínovej verzii aj ako GTV 6. Najsilnejší model 2,5 Turbo mal dokonca až 171 kW (233 k).
V roku 1983 predstavili nástupcu Alfasud, model 33, okrem dieselu taktiež s boxer motormi. Po Giuliette nasledovala 75-ka, ktorú môžeme označiť za poslednú Alfu z bežných verzií s pohonom zadných kolies na dlhé dekády.
Spojenie s Fiatom
Po spojení s Fiatom došlo k racionalizácii podvozkových platforiem a postupný prechod na pohon predných kolies. Malé modely 145/146 boli jasné, avšak nástupca 75-ky, teda 155, s pohonom predných kolies aj napriek skvelému dizajnu toľko nebodovala. Nasledovala 156-ka, ktorá prišla ako prvá s Common-Rail dieselom (spolu s Mercedes-Benz C220 CDI), po nej 159-tka s príliš vysokou pohotovostnou hmotnosťou. Je to jedno z mála áut, ktoré počas modernizácie výrazne „schudlo“.
Vo vyššej strednej triede prišla 164-ka, ako spoločné dielo s Fiatom Croma, Lanciou Thema a Saabom 9000. Nasledovala 166-ka, ktorou Alfa ukončila pôsobenie vo vyššej strednej triede, do ktorej sa dodnes nevrátila. Koncepcia s motorom vpredu a pohon predných kolies jej totiž úspechu príliš nepomohli.
Ďalej sme tu mali GTV či Breru, všetko však s motorom vpredu priečne a pohonom predných kolies, čím skalných fanúšikov mierne odradili. Od roku 2010 sa značka potácala na hranici života a smrti, v predaji bolo len malé Mito, Giulietta a veľmi špecifický model 4C. Mnoho zákazníkov však neprilákali, a tak Alfa musela zabrať.
Zmena prišla v roku 2015. Po niekoľkých rokoch napínania o predstavení novinky sa Alfa vrátila ku koncepcii s motorom vpredu a pohonom zadných kolies. Takmer ihneď predstavili aktuálne obľúbené SUV Stelvio s rovnakou koncepciou. Po pár rokoch však Alfa opäť váha, Mito je mimo hry, tento rok skončí aj Giulietta a v predaji tak zostane len Stelvio a Giulia. Na autosalóne v Ženeve mali predstaviť nový reinkarnovaný model, už teraz vieme, že to bola vylepšená Giulia GTA. Tak či tak, situácia je jasná, automobilka musí zapracovať na viacerých modeloch. S ponukou 2, ktoré nie sú ani príliš lacné, aby oslovili okrem skalných fanúšikov aj iných, racionálne uvažujúcich zákazníkov, tak nemá Alfa Romeo dlhovekú budúcnosť. Ja jej prajem ďalších 110 rokov a aj viac, no musí jej priať aj doba.
Zdroj foto: Alfa Romeo
