V porovnaní s predchodcom, teda Alfou Romeo 75, ktorá mala pohon zadných kolies, novinka síce priniesla priestrannejšiu karosériu, na trojlitrový šesťvalec ste však už mohli zabudnúť. A práve to bola podľa mnohých priaznivcov veľká chyba. Keď prišla na trh 155, v Mníchove už dva roky predávali moderný rad 3 s typovým označením E36, zatiaľ čo Mercedes-Benz finišoval s prípravami novej triedy C s interným kódom W202. V Turíne tak museli konkurovať úplne novým modelom a to nebol ľahký boj. V čom nová platforma projektu Tipo priniesla výhodu, boli jednoznačne nižšie náklady na vývoj, čo automobilke len pomohlo.
Alfa Romeo deklarovala, že 155 má z 80 percent pozinkovanú karosériu, autá však reálne v krajinách na sever od domovského Talianska dosť hrdzaveli. Niečo podobné však platí aj pre dobovú konkurenciu z Mníchova a Stuttgartu. Pokiaľ išlo o bezpečnosť, museli ste si priplácať aj za ABS, protiblokovací systém bol totiž sériový len pre vyššie motorizácie. Modernizácia prebehla v roku 1995, ktorá okrem iného zmenila prednú masku
Zatiaľ čo Mercedes-Benz W202 upustil od ukazovateľa tlaku oleja, Alfa 155 ho ponúkala sériovo a nielen ten, ale dostali ste napríklad i teplomer snímajúci olej v motore. V danej triede išlo určite skôr o výnimku ako pravidlo.
Štvorkolka z Delty HF Integrale
Ponuka motorov začínala štvorvalcom 1.8 Twin Spark, neskôr pribudol aj základný 1.6 Twin Spark s výkonom 88 kW (120 koní). Najvyššie zo štvorvalcových jednotiek stál agregát 2.0 Turbo Q4, ktorý bol spojený s pohonom všetkých kolies a celú techniku preberal zo sesterskej Lancie Delta HF Integrale s maximálnym výkonom 137 kW (187 koní).
Keď som na začiatku spomenul, že v 155 chýbal trojlitrový šesťvalec, jedna V6 sa pod kapotou predsa len udržala. Išlo o 2,5-litrový zážihový motor s maximálnym výkonom 121 kW (165 koní), ktorý dynamicky spadal pod spomínané Turbo Q4. Zabudnúť by sme nemali ani na vznetové verzie 1.9 TD a 2.5 TD, v oboch prípadoch išlo o štvorvalce. Výkonnejší ponúkal 92 kW (125 koní) a bol slušnou konkurenciou pre E36 325 tds i triedu C 250 Turbodiesel.
GTA Stradale
Zaujímavosťou je verzia 155 GTA Stradale. Keď Alfa v roku 1993 vyhrala s týmto modelom hneď pri prvom nasadení nemecké majstrovstvá cestových vozidiel DTM, v Turíne sa rozhodli vyrobiť práve šepciálnu verziu Stradale. V základe išlo o 2.0 Turbo Q4, pridali jej však zadný spojler a z interiéru vybrali niektoré komfortné prvky. Samozrejme tých úprav bolo viac a preto z dôvodu vysokých nákladov nakoniec vznikol jeden jediný kus, ktorý sa do sériovej výroby nakoniec nedostal. Prototyp však jazdil v bežnej premávke, vystriedal niekoľko majiteľov a dnes sa jeho cena odhaduje na viac ako 200 tisíc eur.
Z DTM do sériovky, Stradale mala byť ukážkou úspechu, vznikol však jediný kus.
Dnes po Alfe Romeo 155 zostal len tieň. Posledné kusy dojazdili na hrdzu, zopár sa ich zachovalo v slnečnom Taliansku alebo Španielsku. Hodnotu má dnes už prakticky každé zachránené auto. Či pôjde o najslabšie 1.6 TS alebo vrcholné 2.0 Turbo Q4 či V6. Nadšenci značky vedia, kde treba nakupovať a určite by som sa obrátil na fanúšikov Alfy. Veľkou výhodou 155, ale aj iných modelov tejto značky je fakt, že na každom zraze budete jedinečný. Môže tam prísť niekoľko modelov Audi, BMW či Mercedes, ale Alfa je vždy zastúpená v minimálnych počtoch, ak vôbec teda nejaká dorazí.
