Prvá Alpina s dvanásťvalcom vznikla z predchodcu tejto sedmičky, teda na základoch generácie E32. Následne potom firma predstavila v Buchloe aj dvanásťvalcové kupé radu 8 (E31), vtedy označované ako B12 Coupe. No a ako posledný model s V12 bola Alpina B12 generácie E38 predstavenej pred 30 rokmi.

Konštruktéri automobilky BMW svoj prvý povojnový dvanásťvalec navrhli pomerne konzervatívne. Napríklad tu stále zostali len 12-ventilové hlavy, teda rozvod OHC poháňal vždy len jednu vačku a tá otvárala dva ventily na valec. Zatiaľ čo BMW zväčšilo zdvihový objem z 5,0 na 5,4 litra, Alpina ho posunula až na 5,7 litra. Upravené bolo vŕtanie s novmi piestmi a novými vačkovými hriadeľmi. Viac zmien v motore ale nehľadajte. Zaujímavosťou je prvé použitie elektricky vyhrievaného katalyzátora od Emitech, čo bola svetová premiéra.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

Vďaka zmene zdvihového objemu narástol aj výkon, celkovo na 285 kW, teda 387 koní a 560 Nm. Samozrejmosťou boli nové tlmiče, pružiny a na aute sa objavili špecifické 20-palcové disky s dvadsiatimi lúčmi (po prvýkrát s takým veľkým priemerom). Automatická prevodovka mala päť stupňov a systém Switch-Tronic, teda radenie pomocou gombíkov na volante. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h prebehlo za 6,4 sekundy, čo je zlepšenie o 0,2 sekundy v porovnaní so sériovou 750i. Maximálna rýchlosť nebola obmedzená a tak dosiahla 280 km/h.

Prekvapenie so zväčšeným objemom

V roku 1999, teda už na sklonku výroby generácie E38, vyrukovala Alpina dosť prekvapivo s vylepšenou a poslednou verziou dvanásťvalca. Labutia pieseň znamenala ďalšie zväčšenie zdvihového objemu na rovných 6 litrov (najobjemnejší motor od Alpiny).

Vývojové oddelenie opäť použilo nové piesty Mahle so zväčšeným vŕtaním valcov, vylepšili sanie i vačkové hriadele. Dvojventilové rozvody motora však ostali zachované. Výsledkom bolo 316 kW, inak povedané 430 koní a rovných 600 Nm. Taktiež tu bola 5-stupňová automatická prevodovka so systémom Switch-Tronic. Alpina ako jediná v rade 7 použila viditeľné koncovky výfukov (bežná 7 ich mala schované za nárazníkom).

Zlepšilo sa tiež zrýchlenie, z 0 na 100 km/h to bolo už len za 5,9 sekundy, čím sa táto luxusná a veľká „sedmička“ priblížila k vtedajšej M5. Maximálna rýchlosť auta bola 291 km/h a kilometer s pevným štartom zvládla B12 za 23,5 sekundy. To bol lepší čas, ako vtedajšie Ferrari F355.

Nasledujúce modely už niesli názov Alpina B7, ako príslušnosť k radu 7 a nie podľa počtu valcov. I keď, ani to by nesedelo, keďže ďalšie upravené „sedmičky“ z Buchloe už mali „len“ 8 valcov. Asi nemusím dodávať, že obe verzie Alpiny B12 (E38) sú dnes vysoko cenené, málokedy sa dá nájsť nejaká v zúboženom stave pod 20 tisíc eur. Krásne B12 6.0 sa môžu dostať aj cez hranicu 50 tisíc eur.

zdroj: Alpina-archive, Alpina