Audi TT to po štvrť storočí dotiahlo až na tretiu generáciu, ktorá ale bude podľa všetkého posledná. Nástupca sa zatiaľ ani len nerysuje a je preto dosť možné, že malé nemecké kupé i odvodený roadster píšu svoju poslednú kapitolu.
Prvá generácia dorazila na trh už v roku 1998 a svojimi tvarmi mnohým vyrazila dych. Nič ani len vzdialene podobné v tom čase po našich cestách nejazdilo, navyše Audi koncom 90. rokov vyrábalo hlavne konzervatívne vyzerajúce sedany a kombíky.
Audi TT začali konštruktéri vyvíjať v roku 1994 a stálo preto na platforme Golfu štvrtej generácie. Roadster predstavili rok po kupé, na jeseň 1999. Aj keď dizajn mnohí chválili, značne kontroverzná bola odozva trhu na jeho až príliš hravé jazdné vlastnosti. TT sa totiž v zákrutách (a to dokonca aj vo vysokých rýchlostiach v diaľničných oblúkoch) chovalo veľmi podobne ako Peugeot 205 GTI či neskôr Citroën Xsara VTS. Ak ste s natočeným volantom vo vyššom tempe razantnejšie ubrali rýchlosť, došlo k odľahčeniu zadnej časti a geometria zadnej nápravy spôsobila, že malému Audi ustrelil zadok do strany.
Dvojnásobný majster sveta v rely Walter Röhrl po testovacej jazde v tej dobe s vtipom sebe vlastným skonštatoval, že... „To nie je zlé, ale pre normálnych ľudí príliš nebezpečné. Ak dáte nohu dolu z plynu v dvestovke, začne vás predbiehať zadok a to ustojí len jeden človek na svete. Volá sa Röhrl.“
Ako sa vzápätí ukázalo, špičkový nemecký pilot mal pravdu. Novinové titulky sa onedlho začali plniť desivými správami a fotkami (žiaľ i smrteľných) dopravných nehôd vo vysokých rýchlostiach, pri ktorých vodiči nedokázali správne reagovať na takzvaný „Lastwechsel-Reaktionen“, takže muselo zareagovať Audi.
Keď divoké chovanie ovplyvní aj dizajn
V tej dobe v médiách ešte stále rezonovala aféra s prvou generáciou Mercedesu triedy A, ktorá sa prevrátila v losom teste a automobilka musela všetky autá dodatočne vybaviť sériovým stabilizačným systémom. V Audi si aj preto nemohli dovoliť túto situáciu ignorovať a štyri kruhy preto postupovali veľmi podobne.
Firma najprv ponúkla majiteľom dodatočnú montáž ESP, prídavný spojler na kufri a úpravy na podvozku, ktoré z TT urobili viac tupé ale zároveň bezpečnejšie auto, pričom všetky zmeny vzápätí integrovala do sériovej výroby.
Pod tlakom skupín na ochranu spotrebiteľov, ale tiež médií a časti zákazníkov nakoniec automobilka prepracovala prakticky všetky autá, vrátane už predaných kusov, aj keď so spoluúčasťou 650 mariek. Hravý zadok bol preč a s ním i dokonale zaoblený dizajn, ktorý od tejto chvíle rušil malý spojler.
Jeden štvorvalec a jeden VR6
Ponuka motorov bola väčšinu času o štvorvalcoch. Jediný dostupný agregát bol známy 1.8 T, aj keď na posledných pár rokov výroby TT dostalo atmosférickú pohonnú jednotku 3.2 VR6 zo súbežne vyrábaného Golfu R32. Mal 184 kW (250 koní), 320 Nm a za príplatok vám Nemci ponúkli miesto 6-stupňového manuálu vtedy ešte novinku, dvojspojkovú prevodovku DSG.
Základné verzie štvorvalca boli kombinované výlučne s pohonom predných kolies, čo s dizajnom auta a imidžom Audi veľmi nekorešpondovalo. Až modely s vyššími výkonmi a šesťvalec dostali aj quattro. Z najsilnejšieho variantu TT quattro Sport 1.8 T, naladeného na 176 kW (240 koní), automobilka postavila len 1168 kusov.
Dnes už prvú generáciu na ceste len tak nestretnete. Hrdza nie je jej veľkým problémom, skôr je náročné nájsť nejaký zachovalý kúsok, v ktorom sa ktosi vŕtal bez skúseností a vkusu. Kto by si chcel vybrať nejaký kus na veteránsky chov, určite by mal hľadať buď VR6 alebo limitovanú sériu 1.8 Turbo s najvyšším výkonom a pohonom quattro. Zvyšné verzie... ťažko povedať. Zatiaľ ich je relatívne dosť a za dobré ceny, ale to sa bude s pribudajúcim vekom meniť. Celkovo Audi vyrobilo takmer 180 tisíc kusov, z toho viac ako polovicu roadsterov.
Zdroj: Audi
