Fiat 125p naši severní susedia vyrábali takmer 25 rokov. Za rodisko tohto populárneho auta sa považuje Varšava. Auto vychádzalo z talianskeho Fiatu na základe licencie. Po prepadnutí licencie v roku 1983 auto ostalo naďalej vo výrobe, ale zmenil sa jeho názov na FSO 125 alebo na FSO 1300/1500. Tento Fiat Poliaci familiárne označovali ako Duży (veľký) Fiat, keďže mali aj Maľucha.
Fiat 125p sme u nás poznali zvyčajne ako sedan. Existovali aj iné karosárske verzie, ktoré u nás neboli tak rozšírené.
História
Málokto vie, ale značka Polski Fiat existovala ešte v 30. rokoch 20. storočia. Po 26 rokoch sa vrátila naspäť. Ako? Poliaci síce mali na trhu nejaké autá, ale tiež už v polovici 60. rokov boli generačne veľmi staré. Preto sa rozhliadali, ako by automobilový priemysel vzkriesili. Najprv im napadla myšlienka vytvoriť vlastné nové auto. Tú po čase zavrhli a rozhodli sa kúpiť licenciu. V hre ostali 2 automobilky. Renault a Fiat. Obe z automobilových veľmocí sa snažili presadiť na trhoch východného bloku a tlačili svoje licencie do rôznych značiek. Renault napr. do Dacie, Fiat zase do Lady. Plán obnovy značky sa rozbehol po 26 rokoch, a to v polovici r1965.
Polski Fiat 125p 1967-1973
Polski Fiat 125 je vlastne na tú dobu stredne veľký sedan s pozdĺžne umiestneným motorom vpredu a pohonom zadnej nápravy. Základ celého auta bol prevzatý z už vyššie spomenutého modelu z Talianska, ktorý niesol rovnaký číselný kód. Lenže Poliak vyzeral trochu lacnejšie a menej exkluzívne. Mohli za to napr. iné svetlá, iná predná maska, absencia chrómových doplnkov.
Motor a prevodovka vychádzali z modelu 1300/1500. Oproti originálnej 125ke si musela nájsť nové miesto aj nádrž. Tu umiestnili pod kufor.
Pod kapotou sa nachádzal motor od majstra Aurelia Lamprediho s objemom 1,3 litra. Išlo o štvortaktný štvorvalec s rozvodom OHV a reťazovým rozvodom. Auto malo 12 V elektrickú sieť, ktorú dobíjal alternátor. Prevodovka bola manuálna so synchronizáciou. Ovládala sa v stĺpiku riadenia. Spojka bola hydraulická.
Brzdy boli jednookruhové, ale zato mali na všetkých 4 kolesách kotúče. Predná náprava mala dvojité rameno a torzný stabilizátor. Zadné zavesenie využívalo listové perá.
Interiér bol na dnešné pomery sparťanský. Sedačky boli obšité koženkou.
Po roku od zahájenia výroby prišla zmena v paletách motorov. Prišla silnejšia 1,5ka, ktorá vychádzala z menšej 1,3. Výkon narástol o 10 koní, čiže 70 koní a maximálna rýchlosť dosiahla 150 km/h.
V roku 1971 premiestnili prevodovku zo stĺpika riadenia do podlahy. O rok neskôr prišiel dvojokruhový brzdový systém.
Polski Fiat 125p 1973-1975
V r1972 presunuli výrobu Syreny do Bielsko-Biała. Miesto po nej vo fabrike dostali odvodeniny, akými sú kombi, pickup alebo sanitka. Okrem toho zmodernizovali ďalší kus továrne, čo viedlo k zvýšeniu produkcie. Auto pomaly začínali exportovať aj na ďalšie európske trhy. Auto dokonca prezentovali na veľtrhu v New Yorku. V r1974 začali exportovať aj do Británie.
V r1973 auto prešlo zmenami. Zmenili kľučky a pridali spätné zrkadlo. Predná maska už bola plastová, namiesto starej chrómovej. Predné sedačky už mohli mať aj hlavové opierky.
Od r1974 prišlo nové riadenie. Priemer volantu sa tým pádom zmenšil. Modernizáciou prešiel aj stĺpik riadenia, ktorý bol dvojdielny, čo malo pozitívne vplývať na bezpečnosť pri náraze. Zmenami prešli aj detaily v interiéri, ako nová spínacia skrinky, nové ovládače, nové budíky.
V tomto čase pripravili aj 2 špeciálne modely. Prvý bol 1600 Monte Carlo a druhy 1800 Akropolis. Oba mali motor s rozvodom DOHC. 1600vka mala 98 koní a maximálne dokázala ísť 165 km/h, 1800vka mala 105 koní a maximálka atakovala 170 km/h. Auta mali čierne pásy, športový volant, kolesá z ľahkých zliatin a bohatú výbavu. Ukončenie výroby týchto motorov pripadlo na r1976.
Polski Fiat 125p 1975-1982
V roku 1975 sa uskutočnila najväčšia zmena v dizajne a v technike. Od tohto modelového roku bola charakteristická nová predná maska, široké smerovky a obrysové svetlá a veľké obdĺžnikové zadné svetlá. Prišli aj nové dekoratívne doplnky na karosérii a nové nárazníky.
Interiér prešiel tiež zmenami. Nový dizajn palubnej dosky, príprava na autorádio, dve police pod prístrojovou doskou na odkladanie drobných predmetov. Staršie modely nejako extra dobre nekúrili, preto popracovali aj na tom. Od tohto roku mali už všetky kusy opierky hlavy na predných sedadlách a tiež prišla možnosť priplatiť si vyhrievané zadné sklo. Motory dostali nové vačky. Vďaka ním narástol výkon na 65 koní u slabšej 1,3ky, resp. na 75 koní u silnejšej 1,5ky.
V r1976 prišli ďalšie zmeny, ktoré spočívali v pohone zadnej nápravy, v zmene karburátora a tiež aj v zmene výfukového systému. V r1977 prišla obmedzená séria, ktorá mala obdĺžnikové predné svetlá. Potom už kvalita a záujem o tieto modely upadala. Pôvodne plánovali model ponechať vo výrobe maximálne do r1982. Osud to ale zariadil inak...
FSO 125p (1983-1991)
1.1.1983 vypršala platnosť licenčnej dohody. Auto sa ale rozhodli produkovať ďalej. Aby tak mohli robiť, museli zmeniť značku. Na rad prišlo FSO. Táto zmena si vyžiadala zmeny znaku v maske, z blatníka zmizlo označenie „Fiat License“. Stupne výbavy boli označené po novom písmenami L, C, M, E a S. Najchudobnejšia verzia bola C. L-ko malo vyhrievanie zadného skla, zapaľovač, bočné lišty, opierku hlavy, otáčkomer. Mká mali motor z Polonezu a pod...
V r1986 prišli päťstupňové prevodovky, zadné hmlové svetlá a pár ďalších exteriérových a interiérových zmien. Od tohto roku vzniklo aj pár kusov s dízlovým motorom, ktorý si požičali od VW. Mal objem 1,6 litra a výkon 54 koní. FSO s ním dosahovalo maximálnu rýchlosť 125 km/h a zožralo zhruba 7,5 litra na stovku.
Posledná modernizácia prebehla v r1988. Zmenou prešla prístrojová doska a tiež nový druh čalúnenia interiéru. Mala 2 kombinácie. Šedo-čiernu, alebo hnedo-čiernu.
Posledný kus opustil brány 29. júna 1991. Bol to kombík v čerešňovej farbe. Spolu vyrobili 1 645 699 kusov. Značná časť z toho odišla na vnútorný export (Juhoslávia, Maďarsko, ČSSR). Niečo išlo aj na vonkajší export - Austrália, Británia, Holandsko, Irak, Libanon, Francúzsko, Švajčiarsko a i.
Prototypy
Okrem vyššie spomenutých odvodenín, ktoré aj reálne vyrábali, sa pokúsili vytvoriť aj zopár zaujímavých prototypov. Za zmienku stojí napr. Fiat 125p Coupé, ktorý mal plnohodnotne odviesť 4 cestujúcich, a pod kapotou mal motor 1500.
Poliaci to skúsili aj s Rusmi. Z Lady Nivy si požičali pohon a pokúsili sa ho napratať do kombíka. Vytvorili pritom niekoľko funkčných exemplárov, ale pravdepodobne sa dochoval iba jeden. Môžete si ho pozrieť v automobilovom múzeu vo Varšave. Projekt vyzeral veľmi zaujímavo a bol oň aj záujem. Lenže Lada nebola schopná (alebo ochotná) dodať potrebné komponenty.
Pokúsili sa vytvoriť aj otvorenú verziu. Tá mala dlhšie dvere, zosilnenú podlahu, inú palubnú dosku a zadné svetlá si požičali z Lady 2101.
Poliaci neváhali a vytvorili aj dlhú limuzínu s názvom Jamnik. No len úplne ako limuzína nebol. Mal tri karosárske verzie. Sedan, kombi a kabrio. Rázvor náprav bol takmer 3,5 metra, mali 6 dverí a miesto pre 7 osôb.
Okrem toho existovali aj prototypy ako Polski Fiat 1100 Coupe, Fso Ogar, GTJ, o ktorých si niečo povieme možno niekedy nabudúce...
Zdroj: Fiat 125p.pl / fb Polski Fiat 125p
