Ak Vás trochu zmiatli roky produkcie, nerobte si z toho nič. Prvý údaj, 1955-1972, Poliaci vyrábali toto auto ako FSO - Fabryka Samochodów Osobowych a potom neskôr, až do roku 1983 ako FSM - Fabryka Samochodów Małolitrażowych v meste Bielsko-Biała. Spolu vyrobili vyše pol milióna Syreniek, z toho 177-tisíc ako FSO, a 344-tisíc ako FSM. Počas takmer 30 rokov auto prešlo iba decentnými zmenami. A z čoho vlastne vzniklo pomenovanie Syrena? K bytosti Syreny sa viaže viacero legiend, jej úlohou bolo ochraňovať rieku Wisla, ktorá preteká cez hlavné mesto Varšavu.

Syrena niesla aj číselné označenia, ktoré označovala jednotlivé verzie. Nebolo to nič zložité. 100, 101, 102, 103, 104, 105, kde posledná menovaná bola najpopulárnejšia. Z počiatku boli sirénky iba dvojvalcové, v 60-tych rokoch dostali trojvalec.

História

Syrena to v živote nemala ľahké. Úplne na začiatku chceli poľskí inžinieri postaviť auto so štvordobým motorom so 4 valcami a samonosnou oceľovou karosériou. Syrena 100, ako prvý predprodukčný model, však nemala to šťastie. Prvé prototypy využívali v hojnom počte ako nosný prvok drevo. Úplne prvý návrh od Stanislawa Panczakiewicza mal celú konštrukciu z dreva, druhý návrh od Stanislawa Lukaszewicza bol už oceľový. Pod kapotu sa nikdy nedostal štvortaktný motor. Všetko to boli dvojtakty. V marci 1955 FSO postavilo prvé prototypy, ktoré sa stretli doslova na polceste. Spodok karosérie mal oceľovú konštrukciu, strešný rám bol vyrobený z dreva.

Lenže v septembri 1955 dostali v automobilke nápad. Pár kusov doslova vyhnali na testovaciu rallye dlhú 5600 km. Jedno z áut však nedošlo, a to práve z dôvodu slabej konštrukcie strechy. Vtedy sa inžinieri rozhodli, že túto slabú časť nahradia oceľou.  

Syrena 100

V roku 1956 začala príprava na sériovú výrobu. Plánovali vyrábať 10 000 kusov ročne. Prvý model morskej panny pôvodne nemal numerické označenie a až po príchode modelu 101 ho začali spätne označovať ako model 100. V prvom roku vyrobili 200  Syren s ručne obrábanými plechmi karosérie. O rok neskôr takto vyrobili 300 kusov. Lisované a zvárané časti karosérie prišli až v r1958.

Oproti prototypom mali sériové Syreny 100 celokovovú konštrukciu. Vpredu sa mierne líšila maska chladiča, ktorá mala 2 horizontálne rebrá vo farbe karosérie, doplnené  chrómom. 100vku poháňal dvojtakt s objemom 746 cm3. Pri kompresnom pomere 6,8-7,0: 1 mal maximálny výkon 27 k (19,9 kW) pri 3800 ot / min a krútiaci moment 61 Nm pri 2800 ot / min. O zmes sa staral karburátor Jikov 35P0H alebo BVF H362-8. Aby ušetrili peniaze, Syrena mala zopár dielov z Warszawy, akými boli komponenty riadenia, brzdové bubny, čo sa však negatívne prejavilo na hmotnosti. Syrena 100 dokázala jazdiť rýchlosťou 100 km/h a spotrebovala 8,5 litra benzínu na 100 km. 

Doboví zahraniční novinári Syrenu už od počiatku kritizovali. Vadilo im najmä slabé dielenské spracovanie, nepohodlné sedenie, slabé brzdy a veľmi slabá komfortná výbava. 

Syrena 101

Syrena 102

Syrenu 102 vyrábali v rokoch 1962-1963. Oproti 101ke mala 102ka kratšiu a inak tvarovanú kapotu kufra, ktorým sekundovali aj iné zadné svetlá. Rezervné koleso umiestnili takmer do vertikálnej polohy, čo sa priaznivo podpísalo na kapacite kufra V interiéri ste mohli nájsť nové predné sklopné sedadlá. Ručná brzda sa presťahovala do stĺpika riadenia. 

102ka mala zvyčajne dvojfarebnú kombináciu. Strecha bola vo farbe slonoviny, spodná časť podľa priania zákazníka, ale zvyčajne modrá. 

Parametre bežnej 102ky boli nezmenené. Prišla ale verzia 102S, ktorá mala motor s objemom 992 cm3 a výkonom 42 koní pri 4200 ot/min, ktorý pochádzal z Wartburgu 312. Prevodovku mala synchróny na II, III a IV prevodovom stupni. Maximálnu rýchlosť uvádzali 125 km/h. 102S sa líšila od 102ky na pohľad prednou maskou. 

Syrena 103

Medzi r1963 do júla 1966 vyrábali model 103. Mierne sa odlišovala prednou časťou. Hlavnou novinkou bol nový motor s označením S-150. Za najhlavnejšie zmeny, ktoré sa udiali v útrobách motora, považujeme zmenu kompresného pomeru, iný tvar kľukového hriadeľa a zmenu výfukového systému. To malo na svedomí zmenu výkonu. Ten bol po novom 30 koní pri 4000 ot/min a maximálna rýchlosť  činila 105 km/h.

Pri 103ke došlo k zmene uloženia palivovej nádrže. Od r1963 mali Syreny elektrický ventilátor motora. Vo výrobe ostal aj variant 103S s motorom Wartburg.  

Výroba automobilu sa výrazne zmenila. Prišla nová technológia zvárania. Karoséria tak bola tuhšia a pevnejšia. Prišla aj nová technológia lakovania karosérie. Farby a odolnosť voči korózii boli trvácnejšie. 

Syrena 104

Syrena 104 vyrábali medzi r1966-1972. Mala trojvalcový motor s označením S-31, ktorý mal objem objemom 842 cm3 a výkon 40 k. Synchróny v prevodovke boli na všetkých rýchlostných stupňoch. Na potešenie oka zmenili aj predné svetlá, koncové svetlá, smerovky a masku. Syrena 104 bol posledná Syréna, ktorá mala pánty predných dverí v B-stĺpiku, čiže sa otvárali opačne. 

Syrena 105

Syrenu 105 produkovali do r1972 ako FSO vo Varšave. Neskôr, od r1972 do 1983 ako FSM v Bielsko-Biala. Od r1975 sa v aute nachádzali komponenty z Fiatu 125p. Technika prešla zmenami. Rýchlostná páka a páka ručnej brzdy sa presťahovala do podlahy medzi sedadlá. Medzi nové prvky komfortu patrilo rádio. Posledné kusy dokázali upaľovať až 120 km/h.

Syrena BOSTO 

Bosto je úžitková verzia Syreny. Produkovali ju od r1975 do 30.6.1983. Skratka BOSTO je skratka zo slov „bielski osobowo-towarowy“. Pôvodne malo niesť označenie 104. Na tejto úžitkovej verzii vykonali rad zmien. Okrem iných tvarov karosérie ste v nej mohli nájsť aj silnejšiu zadnú nápravu. Vďaka tomu narástla úžitková hmotnosť auta o 500 kg a mohli v nej cestovať plnohodnotne až 4 osoby. Ďalšou úžitkovou verziou bola Syrena R-20, ktorá mala otvorenú korbu. Vyrábali ju len jeden rok.

Syrena Sport

Začiatkom 60. rokov vytvorila skupina inžinierov FSO športovú Syrenku. Tento poklad vtedajšieho poľského motorizmu navrhol Cezary Nawrota a konštrukčnú stránku riešil Stanislaw Lukaszewicz. Auto bolo veľkou novinkou. Karoséria bola vyrobená z laminátu. Hoci projekt mal veľký záujem, stretol sa s neochotou vtedajšieho vedenia – komunistov. Prototyp Sireny Sport bol uložený v skladoch Výskumného a vývojového centra Falenicy až do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Potom bolo rozhodnuté ho nadobro zničiť. Pracovníci sa síce pokúsili zachrániť jedinečný prototyp, ale nepodarilo sa im to. Veľkou zmenou bol aj použitý motor. Pod kapotou už nebol "voňavý" dvojtakt. Usadil sa tam štvorvalcový štvortaktný motor. 

Následne sa pár šikovných poľských rúk nezávisle od seba pokúsilo vytvoriť repliky. Niektoré sa podarili viac, niektoré menej. Je to vážne škoda, že sa toto auto nepodarilo pretlačiť do výroby. Rozhodne malo veľmi veľký potenciál, a práve to ho asi aj nakoniec zabilo...

Zdroj: WIKI