Autá našich rodičov: Škoda 105 - 136, Garde a Rapid

Škoda 105-136 v prevedení sedan niesla interné označenie 742, resp. modely od 130 vyššie a od roku 1987 označovali 746. Pre dvojdverovú karosériu staršieho dáta známu ako Garde bolo typické označenie 743, pre novší typ karosérie zas 747. Výroba odštartovala v Mladej Boleslavi v roku 1976. Konštrukčne tento typ vychádza ešte z litríka a neskoršieho kilečka, čiže všetko vzadu. Krivky karosérie však neniesli s predchodcami asi nič spoločné. 

Kým v 60. rokoch bola koncepcia všetko vzadu moderná, postupom času prichádzali všetci na to, že pre bežný typ vozidiel je táto koncepcia prežitkom. A vedeli to aj súdruhovia v Boleslavi. Preto tvrdo špekulovali nad autom s motorom vpredu. Ale ako to bolo vtedy zvykom, peňazí na rozhadzovanie nebolo. Preto sa museli uskromniť len s ďalšou väčšou evolúciou pôvodného modelu zo 60. rokov. Keďže museli šetriť, prvé modely označované aj ako „užovka“ niesli chrómované nárazníky z posledných 100/110. Neskoršie eMko už malo nárazníky plastové.

Asi najväčšou zmenou čo sa techniky týka oproti predchodcom bolo presunutie vodného chladiča dopredu. Celkový objem chladiacej sústavy bol 13 litrov. Vraj presunutie chladiča dopredu zlepšilo aj rozloženie hmotnosti. Ale myslím, že tých pár kíl zásadný rozdiel nespravilo. 

Karoséria vychádza z prototypu s označením 727. Už tá spĺňala požiadavky noriem EHK čo sa týkalo aktívnej a pasívnej bezpečnosti. Podvozok prešiel len jemnými úpravami a pri užovkách (prvé roky) s úzkymi nápravami bolo jazdenie na týchto autách tak trochu za trest. 

Výrobný proces prebehol zmenami. Vďaka zredukovaniu počtu výliskov a zvarov kompletné auto vzišlo z linky za kratší čas. Aby karoséria lepšie odolávala hrdzi, zaviedli elektroforetcké lakovanie karosérie. Obdobne striekali aj neskoršie Favoritky a Felície. 

Podvozok a brzdy 

Bezrámová konštrukcia, ktorá bola odsúdená na zánik príchodom 1000/1100. Všetky kolesá mali nezávislé zavesenie. Predné kolesá pripevnené na lichobežníkových polonápravách, zadné kyvadlové polonápravy na pozdĺžnych kyvných ramenách. Vpredu aj vzadu boli vinuté pružiny s teleskopickými tlmičmi.  

Brzdy boli dvojokruhové. Predné boli kotúčové, zadné bubnové. Z počiatku výroby bez posilňovača, štandardne iba v modeloch LS a GLS. Neskôr s príchodom Mka vo všetkých modeloch. Zaujímavosťou boli disky. Najskôr boli 14ky, neskôr sa zmenšili na 13ky. 

Motory a prevodovky

Motory a prevodovky. Kapitola sama o sebe. V skrate sa to dá zhrnúť podľa objemov a počtu prevodových stupňov. Motory štartovali na objeme 1048 cm3 s výkonom 33 kW, prechádzali 1174 cm3 a výkonom necelých 37 kW, až po trochu nadopovaný 1174 cm3 s výkonom 40,5 kW, a to aj vďaka ostrejším vačkám. Neskôr mali silnejšie motory objem 1289 cm3 a výkon siahal od 43 kW po 46 kW. 

Prevodovky sa delili na 4- a 5-stupňové. Ale s rozličnými prevodovými pomermi.

• 1976 – predstavenie modelu 105/120. 105 vo verzii S a L, 120 len ako L.
• 1977 – plné rozbehnutie výroby. Pribudol luxusnejší model 120 LS.
• 1978 – začiatok výroby modelu GLS v pobočke Vrchlabí. Prebehla modernizácia prístrojovej dosky. GLS malo vpredu štvoricu svetiel. 
• 1979 – decentný plastový spojler na zadnej kapote. Chrómové puklice nahradili plastové pukličky. Vozidlá pre export a GLS mali na predných sedadlách samonavíjacie pásy. Slabší alternátor s 35 A nahradil alternátor so 42 A, resp. 55 A. Vpredu sa usalašil hliníkový chladič namiesto oceľového. 
• 1981 – začiatok výroby 105 GL – najluxusnejšia výbava 105ky. GL a GLS dostali plastové nárazníky namiesto chrómových, hranaté zadné svetlá a cyklovač stieračov. 120ky štandardne vybavené posilňovačom bŕzd. Vonkajšie kľučky prešli modernizáciou. 
• 1982 – prišla úžitková verzia 105 SP. Ekomodel 120 LE s dlhším prevodom. Všetky modely už mali plastové spätné zrkadlá. 
• 1983 – ukončenie výroby 105 GL a 120 LE. Príchod modelu 742 – model M. Najväčšou zmenou bola predná maska s hranatejšími svetlami, vedľa ktorých sa presunuli z nárazníka smerovky. GLS ostala so štvoricou svetiel. Všetky modely mali od tohto roku rovnaké zadné čelo ako GLS. Prišlo rozšírenie náprav, čo sa priaznivo podpísalo pod zlepšenie jazdných vlastností. 
• 1984 – príchod 130 L s motorom 1289 cm3 pôvodom zo 130 RS, ktorý prešiel procesom scivilnenia. Tiež prišli modely 120 LS a 120 GL. Od tohto roku museli mať všetky autá zadnú hmlovku a v predných blatníkoch bočné smerovky. Niektoré modely dostali 5-kvaltovú prevodovku, ale na úkor jedného litra palivovej nádrže. 
• 1985 – nové hrebeňové riadenie. Všetky modely okrem 105ky dostali hranaté svetlá. 
• 1986 – ukončenie výroby sociálneho modelu 105 S. Na vrchol produkcie sa postavil model 130 GL. Od tohto roku boli pásy aj na zadných sedadlách. 
• 1987 – ukončenie výroby 120 LS, GLS, LX, ale prišli nové 135 a 136 s motorom z Favorita, zmena interného označenia na 746. Všetky modeli mali štandardne opierky hlavy v predných sedadlách. 
• 1988 – ukončenie výroby 105 a 130. Do predajni sa dostala 125L. 135 a 136 určené na export niesli označenie Si, Li, a GLi. Hlavný rozdiel bol v príprave zmesi. O to sa staralo vstrekovanie! 
• 1989 – vo výrobe ostávajú len 125 L, 135 L/GL a 136 L/GL
• 1990 – ukončenie výroby klasických „embečiek“ s koncepciou všetko vzadu. 

Škoda Garde / Rapid

Škoda Garde je dvojdverové coupé so sedadlami 2+2 vyrábaný v československých Automobilových Závodoch Mladá Boleslav n.p. v rokoch 1981 - 1984 ako dôstojný nástupca Škody 110 R. Garde vychádzalo z modelu 120. Označenie Rapid prišlo v roku 1984 a auto ako také vychádzalo z modelu 130. Niektoré dvojdverové embéčky sa vyrábali aj v Bratislave aj v Kvasinách.  

Zadná časť karosérie je skosená a plynulo prechádza od strechy cez kapotu až k zadnému čelu. Rovnako ako v prípade staršieho Rka. Predné dvere sú dlhšie a namiesto zadných dverí sú v v karosérii pevné trojuholníkové sklá

Väčšina kupéčiek mala čierne koženkové obloženie dverí a tmavé sedadlá. Len výnimočne ste mohli nájsť Garde s béžovým čalúnením dverí a sedadiel. Predné sedačky sú anatomicky tvarované, posuvné, výškovo nastaviteľné – ale len s náradím. Operadlo bolo v jednom kuse s opierkou hlavy. Operadlá zadných sedadiel sú konštrukčne identické s operadlami zo sedanu, ale jednoduchšie tvarované. Namiesto delených sedákov je použitá jednoducho tvarovaná lavica, ktorá sa dá v prípade potreby odklopiť.

Technika ako taká vychádzala z aktuálnych sedanov, ale sem-tam boli niektoré vylepšenia, napr. náprav. 

Pre zatraktívnenie modelu na exportných trhoch práve Rapid a Garde dostávali rôzne bodykity. Dokonca pár, ako napr. Gunsch, z nich robili otvorené verzie. Cena takýchto kúskov pomaly, ale isto dosahuje astronomické čísla. Kto by to bol povedal, že embéčka bude mat niekedy takú cenu. :)

Škoda 120 LS Racing

120 LS Racing bola v dobe svojho vzniku relatívne lacným pretekárskym strojom. V pretekoch rallye sa držala medzi r1982 a 1988. V okruhových pretekoch socialistických krajín nastupovala medzi rokmi 1980-1984 a v pretekoch do vrchu. V pretekoch do vrchu bolo auto najsilnejšie. Malo motor zo 130 RS, 140 koní, 4-kvaltovú prevodovku a 638 kíl. Na stovku zrýchlilo za 6 sekúnd. 

Na preteky boli pripravené tri varianty prevodovky a štyri stále prevody. Škoda 120 LS pre súťažnú pohárovú národnú triedu A vyrábal Metalex. Z automobilky v Mladej Boleslavi dostával akýsi polotovar. Za 500 hodín práce dokázali postaviť závodné špeciály. Vznikol tak Škoda 120 LS MTX Rallye. V základnej verzii mal výkon 72 koní, maximálnu rýchlosť 142 km/h a zrýchľoval z 0-100 km/h za 16,5 sekúnd.

Škoda MTX 160 RS
Škoda MTX 160 RS bol hybrid medzi Škodou Garde a motorom VAZ 1600. Karoséria z Garde, motor z Lady. Motor VAZ 1600 v úprave Metalex A2 disponoval výkonom 160 k pri 7000 ot./min. a krútiacim momentom 170 až 180 Nm, a to aj vďaka karburátorom Weber. Zadnú nápravu posunuli o 100 mm dozadu, čím sa zlepšilo rozloženie hmotnosti. Prevodovku pôvodne chceli použiť z Tatry 603, ale nakoniec zostali pri štvorstupňovej 130 RS. 

V ďalšom vývoji počítali so zväčšením objemu motoru prevŕtaním na 1800 cm3, čím by došlo aj k zvýšeniu výkonu na 175 koní. Karoséria prešla úpravami. Dopredu aj dozadu osadili spojler. Rozšírené blatníky boli z laminátu. Laminát použili aj pri prahoch a prednej kapote s prieduchmi. 

Škoda Salamander s Turbom
Jedným z vyrobených súťažných prototypov je aj Škoda Salamander. Koncepcia vychádzala z Garde. Stavať ho začali v roku 1983 a stavba trvala tri mesiace. Motor bol umiestnený v strede medzi nápravy. Pod kapotu sa usalašil opäť motor zo 130 RS, ale s turbom KKK 26 a karburátorom Weber 40 DCOE. Motor dosahoval výkon 128 kW, 174 k  pri 7000 ot./min a zrýchliť z 0 na 100 km/h dokázal za 5,1 s. Maximálna rýchlosť dosahovala 220 km/h.

Ramená zadnej nápravy sú prebraté zo súťažného vozu Škoda 130 RS. Predná náprava z Garde prešla modifikáciami. Náprava je rozšírená o 180 mm a uložená je o 80 mm vyššie v karosérii. Karoséria bola odľahčená, a to najmä vďaka laminátu. 

Salamander sa zúčastňoval súťaží až do roku 1984. Obsadzoval popredné priečky. V roku 1984 sa na pretekoch do vrchu skončila jeho kariéra, kedy pilot nezvládol riadenie a vyletel s autom mimo trať. Nehoda mala tragické následky.

Škoda 130 LR 
Konštrukčné práce stavby prototypu Š 130 LR začali už na jeseň 1983. Na konci roku 1984 teda vznikla 200-kusová séria potrebná na získanie homologizácie. Zadná vlečená náprava Š 130 LR vychádzala zo Š 130 RS. Škoda 130 LR mohla mať osem druhov bŕzd! Š 130 LR poháňal celohliníkový štvorvalec OHV s objemom 1289 cm3. Takto upravený motor dosahoval pri kompresnom pomere 11,5:1 výkon až 95 kW/7500 min-1 a krútiaci moment 137 Nm/4500–5200 min-1. Maximálna rýchlosť prekračovala 220 km/h. 

Škoda 130 LR/EVO
Súťažný špeciál vyrobili v roku 1985 v Mladej Boleslavi. Poháňa ho vzadu pozdĺžne uložený radový štvorvalec s 8 ventilmi a rozvodom OHV. Zo zdvihového objemu 1 299 cm³ dosahuje maximálny výkon 99 kW (135 k) pri 7 500 ot./min. Motor spolupracuje s päťkvaltovou prevodovkou. A chcete vedieť, ako táto embéčka išla? Zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 5,8 s a maximálna rýchlosť 190 km/h.

Karoséria dostala širšie blatníky z laminátu, ktoré boli spojené so spojlerom. Škoda 130 LR/EVO je poriadne odľahčená. Váži iba 850 kg. LR bolo obuté do pneumatík vzadu 265/460 R13 a vpredu 210/560 R13.