Aby sme sa mohli pozrieť trochu detailnejšie aj na to, čo normálne nevidíme, je vhodné nechať priestor vedcom, v tomto konkrétnom prípade Jonathanovi Coxovi, docentovi v odbore mikrobiológie na Aston University v Birminghame.
So svojimi kolegami nedávno odobrali sterilnými vatovými tampónmi vzorky zo šiestich kľúčových miest z piatich ojazdených automobilov starých od dvoch do sedemnástich rokov a pustili sa do 24-hodinovej kultivácie pri teplote 37 stupňov Celzia. Výsledok? Ak máte slabší žalúdok, mali by ste sa vzchopiť, v miskách to totiž skutočne žilo. A nielen tými dobrými baktériami.
Úplne najhoršie dopadli batožinové priestory áut. Na tomto mieste sa vedcom podarilo identifikovať v priemere 1425 typov baktérií. Nasledovalo sedadlo vodiča (649), radiaca páka (407), zadné sedadlo (323), palubná doska (317) a nakoniec volant so 146 druhmi rôznych baktérií. V kufri, na sedadlách či páke nechýbali ani fekálne baktérie E.coli, zlatý stafylokok, kožné mikróby či kvasinky, pričom pestrosť výrazne prekračovala úroveň kontaminácie priemernej toalety.
Ak vás zaujala relatívne nízka kontaminácia volantu, aj na to existuje odpoveď. „Zrejme vďaka zvýšenému používaniu dezinfekčných prostriedkov od pandémie koronavírusu sa na kontaktných plochách vo všeobecnosti nenachádzala taká úroveň baktérií, akú sme očakávali,“ hovorí Jonathan Cox. „Všetci logicky predpokladáme, že práve volant bude najhorší, takže ho dezinfikujeme o niečo viac, zatiaľ čo radiaca páka je pravdepodobne prehliadaná. V skutočnosti je však špinavšia ako splachovadlo a vo väčšine prípadov špinavšia ako záchodová doska, čo znamená, že by ste mali zvážiť čistenie aj na tomto mieste,“ dodáva Cox.
Na pravidlo 5 sekúnd nespoliehajte, baktérie hodinky nenosia
Ak máte v tejto chvíli nutkanie poliať svoje auto dezinfekčným prostriedkom alebo ho zapáliť, Jonathan Cox vám odkazuje, že by vás výsledky ich štúdie nemali príliš znepokojovať. „Nastúpenie do auta pochopiteľne neznamená, že automaticky ochoriete. Len by ste mali mať na pamäti, že nie všetky nečistoty sú pre nás viditeľné. V konečnom dôsledku ide o zmiernenie rizika, navyše je nepravdepodobné, že by niekto jedol čosi z kufra.“
Naopak stáva sa, že konzumujeme potraviny za volantom. „Umyť si ruky pred jedlom v takomto prostredí je určite dobrý nápad. Vedomie, že máme okolo seba mikroorganizmy, nám môže viac pomôcť premýšľať o našich zvykoch pri šoférovaní. Určite by som si dvakrát rozmyslel, než zodvihnem spadnutý želé cukrík a zjem ho v domnienke, že je v poriadku,“ pripomína Jonathan Cox.
zdroj: Shutterstock, Aston University
