Prísna environmentálna legislatíva v oblasti batérií je určite na mieste, veď podľa odhadov Svetového ekonomického fóra je na zrýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo potrebné 19-násobne zvýšiť celosvetovú výrobu batérií. EÚ sa preto rozhodla zrevidovať Batériové nariadenie, ktorého pôvodné znenie vzniklo ešte v roku 2006. Nové pravidlá prinášajú niekoľko zásadných zmien. Prvou veľkou zmenou je minimálny podiel recyklovaného materiálu, ktorý by sa mal postupne zvyšovať. Druhou je zlepšenie prístupu k informáciám o recyklovateľnosti a uhlíkovej stope v rámci celého životného cyklu vo forme takzvaného batériového pasu. Komisia chce zaviesť aj povinný zber a recykláciu všetkých druhov batérií. Prenosných batérií, ktoré sú najrozšírenejšie a nachádzajú sa v spotrebnej elektronike, by sa do roku 2030 malo zozbierať až 70 percent. Európsky parlament pritom žiada, aby sa tento cieľ zvýšil na 90 percent. Pre porovnanie, priemer EÚ je dnes zhruba 50 percent. Komisia chce tiež zaviesť recyklačné ciele pre jednotlivé materiály obsiahnuté v batériách, konkrétne 95 percent pre meď, olovo, kobalt a nikel a 70 percent pre lítium do roku 2030.
Drahšie suroviny, drahšie autá
Ďalším opatrením nového batériového nariadenia je nariadenie pre výrobcov batérií, ktorí by mali používať iba suroviny získané etickým a transparentným spôsobom. Reč je o kritických surovinách ako lítium, grafit, nikel či kobalt. Časť surovín potrebných pre výrobu batérií totiž ťažia rozvojové krajiny v Južnej Amerike, Ázii či Afrike, kde nie vždy platia vysoké pracovné a sociálne štandardy, ktoré poznáme z Európy. Sporným bodom je návrh Komisie zakázať po roku 2024 predaj priemyselných batérií a batérií z elektrických vozidiel, ktoré nie sú opätovne nabíjateľné. Jednorazové alkalické batérie by naopak na pultoch obchodov zatiaľ mali zostať. Komisia chce preskúmať možnosť ich stiahnutia po roku 2030.
Členským štátom prekáža najmä dátum začiatku platnosti opatrení, o ktorom hovoria, že prichádza priskoro a priemysel sa naň nestíha pripraviť. Komisia stanovila platnosť väčšiny nariadení na polovicu roka 2027, pričom Európsky parlament chce, aby to bolo o pol roka skôr. Rada vo svojej pozícii žiada viac času. Dôsledkom aktuálnej podoby nariadenia by s vysokou pravdepodobnosťou boli neprimerane vysoké ceny nových elektrických aut.
A aký je postoj Slovenska k novému batériovému nariadeniu? „Slovensko pozitívne prijalo návrh nariadenia pre batérie a odpadové batérie od Európskej komisie,” uviedol rezort životného prostredia. Kladne sa rezort postavil aj k jednotlivým návrhom, s ktorými malo české ministerstvo životného prostredia problém. Napríklad ku konkrétnym zberovým a recyklačným cieľom aj k útlmu nenabíjateľných batérií. V súvislosti s chýbajúcou infraštruktúrou pre zber batériového odpadu ministerstvo napísalo, že „požiadavka na postupný nárast jednotlivých cieľov v návrhu nariadenia je v súlade s technickým pokrokom so spracovaním odpadových batérií a požiadavkami Únie na obehové hospodárstvo.” A čo na to predstavitelia priemyslu? „Z krátkodobého hľadiska to v určitom momente môže pribrzdiť rozvoj batériového systému na Slovensku. Z dlhodobého hľadiska je však batériová smernica posilnením regionálneho a nízko emisného batériového ekosystému,” dodal predseda Slovenskej batériovej aliancie (SBA), Marian Smik. Zároveň vyjadril obavu, že na základe navrhovaných opatrení „môže dôjsť k zvýšenej administratívnej náročnosti, nejasnosti v procesoch, nebude sa zohľadňovať rôznorodosť batérií a ich aplikácie.” To by podľa Smika mohlo zvýšiť cenu batériových článkov, a tým aj cenu elektromobilov.
