Ako informuje Asia Nikkei, obaja automobiloví giganti sa chystajú v priebehu budúceho týždňa sadnúť za jeden stôl a zo spomínanej možnej spolupráce urobia formálnu vec. Už vo štvrtok, 5. septembra, podpíšu zástupcovia japonského i nemeckého koncernu memorandum o porozumení a vzápätí budú o tomto kroku informovať médiá.
Zaujímavé je, že Toyota a BMW spolupracujú v oblasti palivových článkov už od roku 2012, pomerne dlho však bola táto kooperácia obmedzená hlavne na dodavky malého počtu komponentov. Na základe nového partnerstva sa však výmena know-how a materiálu posunie na úplne novú úroveň.
Cieľom je zníženie cien vodíkových áut
BMW by malo od Toyoty dostať ďalšie kľúčové súčiastky či konštrukčné celky, vrátane vodíkových nádrží i riadiacich systémov pre palivové články. Nemci ich potom skombinujú so svojim elektrickým pohonom, teda trakčnými batériami a elektromotormi, aby dokončili nový model (alebo modely) ako celok.
Len pripomíname, že BMW istý čas už vyrába prototypové série vodíkových áut, ako je napríklad model iX5 Hydrogen. Vozidlo s výkonom 401 koní je vybavené dvojicou nádrží, ktoré mu umožnia dojazd viac ako 500 kilometrov, pričom tankovanie vodíka nezaberie viac ako 3 až 4 minúty.
Chýbajúci dielik
Ako hovorí šéf BMW, Oliver Zipse, „vodík je chýbajúcim článkom skladačky smerom k mobilite bez emisií, pretože jedna jediná technológia nebude stačiť na dosiahnutie klimaticky neutrálnej mobility na celom svete.“ Naráža tým samozrejme na známe obmedzenia batériový elektromobilov, ktoré BMW tiež vyvíja a predáva a je v tomto segmente mimoriadne úspešné. Len nedávno napríklad bavorská značka v Európe predstihla predaje Tesly.
Pochopiteľne ani vodíkové autá nie sú dokonalé, respektíve v súčasnosti im kriticky chýba infraštruktúra. S odvolaním na dáta Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA) Asia Nikkei uvádza, že na starom kontinente v tejto chvíli funguje len 270 vodíkových čerpacích staníc. V porovnaní s tým mali majitelia elektromobilov k dispozícii ku koncu roka 2023 viac ako 630 tisíc verejných nabíjacích miest.
Pomôžu výrobcovia nákladných áut?
S rozvojom vodíkovej infraštruktúry by však mohli pomôcť výrobcovia nákladných automobilov, ako je MAN, Mercedes a ďalší, ktorí riešia zdražovanie dopravy kvôli kilometrovým poplatkom za emisie.
Napríklad MAN aktuálne rozbieha zatiaľ limitovaný predaj modelov MAN hTGX s vodíkovým spaľovacím motorom (šesťvalcom H45), ktorý podľa európskej legislatívy produkuje menej ako 1 g oxidu uhličitého na kilometer a nové predpisy počítajú s tým, že pôjde o „vozidlo s nulovými emisiami“. Mercedes naproti tomu ide cestou palivových článkov v kombinácii s kryogénnymi nádržami.
zdroj: Asia Nikkei