Verzia M3 GTR dostala motor s označením P60. Atmosférický V8 mal objem 4,0 litra. Išlo o pretekársky motor so suchou kľukovou skriňou a plochým kľukovým hriadeľom.
Príbeh osemvalcovej GTR začal trochu netradične v USA. Na prelome milénia chceli páni z Mníchova pretekať v American Le Mans Series, vytrvalostných pretekoch. Pri voľbe auta zvolili M3 E46. Problém bol však v tom, že so svojim malým šesťvalcom nestíhala americkej konkurencii. Riešením bol teda osemvalec. Nebolo to ale také jednoduché. Pretekársky automobil musí vychádzať zo sériového vozidla. Tu sa zrodil v hlavách Nemcov diabolský plán výroby cestnej verzie M3 GTR V8. Nemci naplánovali výrobu len desiatich kusov! Každý stál ohromných 250 000 €.
Už v roku 2001 sa tím BMW PTG zúčastnil American Le Mans Series, kde absolútne dominoval. Vozidlá M3 GTR vyhrali všetky preteky, v ktorých nastúpili. Titul šampióna putoval do rúk jazdca Jorga Mullera a konštruktérsky pohár do stajne BMW.
BMW M3 GTR E46 dominovalo na trati, keď vyhralo všetky preteky American Le Mans Series v roku 2001.
Nie každému sa páčil úspech BMW. Prvé sa ozvalo Porsche, ktoré sa sťažovalo, že cestné BMW M3 GTR je v podstate skôr prototyp, než sériové vozidlo. Samotné Porsche odvodilo závodný špeciál z verzie 911 GT3, ktorú si mohol kúpiť v podstate ktokoľvek. V prípade desiatich vyrobených kusov BMW to záujemca nemal také jednoduché. BMW ale splnilo všetky pravidlá. Paradoxom bolo, že Nemci nepredali ani jedno vozidlo v Amerike. Deväť kusov predali v Európe a jeden v Ázii. Splnili tak podmienku predať autá na dvoch kontinentoch. Chápeme teda hnev Porsche, ktoré namietalo voči benevolentným pravidlám. Cestná verzia M3 GTR bola v podstate mierne upraveným závodným špeciálom. Porsche teda už v nasledujúcom roku presadilo zmenu pravidiel. Po novom musela automobilka vyrobiť aspoň 100 kusov vozidiel a 1000 kusov motorov. To bola jasná stopka pre Mníchov. Nemci tak odstúpili zo súťaže.
Výkon 380 koní pri 7 000 ot./min
Poďme ale k samotnému autu. Verzia M3 GTR dostala motor s označením P60. Atmosférický V8 mal objem 4,0 litra. Išlo o pretekársky motor so suchou kľukovou skriňou a plochým kľukovým hriadeľom. Výsledkom bol výkon priškrtený na 380 koní pri 7 000 ot./min. Pretekársky špeciál mal výkon 450 koní pri 7 500 ot./min.
Nemci plánovali vyrobiť len desať kusov, nakoniec vyrobili len šesť áut. Dnes sú už len tri.
Že 380 koní nie je žiadna omračujúca hodnota? No, nie je. Ale osemvalec bol napriek všetkému ľahší o 13,6 kg oproti radovému šesťvalcu v štandardnej M3. Navyše, výkon prenášala na zadnú nápravu výhradne manuálna prevodovka (majitelia verzie CSL môžu závidieť).
Zníženie hmotnosti
Samozrejme, Nemci vo veľkom odľahčovali. Väčšina karosérie je z plastu vystuženého karbónom (CFRP), rovnako ako pretekársky stroj. Z interiéru vyhodili všetko nepotrebné. V kabíne ostali len sedadlá Recaro a čiastočný rám. Výsledná hmotnosť je niekde medzi 1 300 – 1 350 kg.
Takže cestnú verziu BMW M3 GTR plánovali vyrobiť v desiatich exemplároch. Realita bola však nakoniec iná. Nemci vyrobili len šesť kusov, z toho tri kusy boli vývojové prototypy, ktoré údajne zničili. Ďalšie tri kusy sa dostali do súkromných rúk, kde však dlho nepobudli. Automobilka ich odkúpila späť a zaradila do kolekcie BMW Group Classic.
Zdroj: autoforum